Články na téma | Mentem.sk

Ohliadnutie za Web Summitom alebo Ako môžu technológie pomáhať psychike?

Tohtoročná konferencia Web Summit v Lisabone bola okrem iného zameraná na nádejné startupy z celého sveta. Medzi stovkami vystavujúcich projektov sa našli desiatky veľmi zaujímavých nápadov. Nás zaujímali predovšetkým tie, ktoré vznikli za účelom zlepšenia oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry. Technológia totiž nie je vždy len o robotoch a elektromobiloch. I priestor každodennosti môže byť nečakaným spôsobom obohatený o všemožné "vychytávky" a aplikácie. Najčastejším prepájajúcim prvkom je potom komunikácia, ktorá často výrazne uľahčuje rôzne životné situácie. Pre tento článok sme vybrali pár projektov z tých, ktoré nás na konferencii zaujali najviac.

Náramok pre dorozumenie

Tím z Ekvádoru prišiel na spôsob, ako umožniť komunikáciu nepočujúcich osôb s ľuďmi, ktorí neovládajú znakovú reč. Vynašli múdre náramky Speakliz, ktoré si nepočujúci upevnia okolo oboch predlaktí. Podľa toho, ako dotyčný gestikuluje rukami, dokáže náramok rozpoznať, ktoré slová práve oznamuje (vedia teda rozlíšiť nepatrné detaily pootočenie rúk, zatínanie svalov atď.). Celé vety sa potom automaticky zapisujú do mobilného zariadenia, ktorým môže byť bežný smartphone.

Sebaistota do škôl

Novinky zo sveta technológií dorazili už aj do školských lavíc. Vďaka aplikácii Youhue môžu žiaci posielať spätnú väzbu svojim učiteľom už v priebehu vyučovania. Tí potom môžu skôr a oveľa lepšie reagovať na potreby študentov a poskytnúť im dostatočnú podporu. Youhue učí žiakov identifikovať a lepšie zvládať svoje sociálne a emočné zručnosti. Dôležitým prvkom sa stáva komunikácia, sebaistota a empatia. Aplikácia podporuje aj samotného učiteľa, môžu totiž jednoduchým spôsobom zdieľať skúsenosti s ostatnými pedagógmi.

Včasná liečba demencie

Že môžu byť aplikácie sociálne a zdravotne prospešné, potvrdzuje aj ďalší z projektov. Tentokrát ide o Geras Solutions, ktorý sa zameriava na počiatočné štádiá demencie u seniorov. Len pomyslenie na túto chorobu dokáže vydesiť aj tých najväčších pohodárov. Navyše je jej liečba (vrátane napríklad následnej starostlivosti) celosvetovo veľmi nákladná, ako dokazujú čísla rôznych zdravotníckych asociácií. Príznaky často prichádzajú pozvoľna a demencia tak môže byť odhalená neskoro. Alebo sa naopak stáva, že jej pričítame "nevinné" zabúdania, ktoré s demenciou nemá nič spoločné, čím sa vystavujeme zbytočnému stresu.

Ako aplikácia Geras funguje? Veľmi jednoducho - spojíte sa s tímom lekárov a vyplníte niekoľko diagnostických testov. Na základe ich výsledkov sa vyhodnotí ďalší postup, teda odporúčania liečby na mieru a osobné konzultácie s lekármi. Práve dôraz na následnú liečbu je cieľom tohto projektu.

Podobne ladených projektov je v súčasnej dobe pomerne veľa, ale zatiaľ sú väčšinou iba vo svetových jazykoch. Na ich vydanie u nás si teda budeme musieť nejakú dobu počkať, ale aj tak je dobré vidieť, že sa uvoľňuje čoraz viac priestoru a prostriedkov na podporu spoločensky dôležitých a prospešných nápadov. Dúfame teda, že budeme v budúcnosti o podobných startupoch ešte veľa počuť.

Konfirmačné skreslenie: prečo niekedy robíme zlé rozhodnutia

Konfirmačné skreslenie je ľudská tendencia hľadať, interpretovať a pamätať si informácie, ktoré potvrdzujú naše už existujúce presvedčenia. Tie sa môžu týkať zdravia („očkovanie je zlé“), vzťahov („Miro je taký pozorný“), politických preferencií („nikdy by som nevolil pravicovú stranu“) a iných preferencií („naša škola je najlepšia"). Obvykle vznikajú niekoľkými spôsobmi:

Prijatím názoru autority (povedala to mama, vedci, obľúbená osobnosť)

Silnými emóciami (niečo nám urobilo veľkú radosť alebo nás naopak naštvalo)

Identifikáciou s niekým (som súčasťou nejakej skupiny a preto jej fandím)

Všimnite si, že s podobnými mechanizmami pracuje aj reklama. Produkt odporúča známa osobnosť alebo reklama apeluje na nejakú našu charakteristiku (vek, pohlavie, národnosť...). Cieľom je vytvoriť v nás presvedčenie, že tento produkt je dobrý. Postoje tak vznikajú bez prezentácie protiargumentov, skôr na základe emócií než racionálnou úvahou. Od tejto chvíle máme "slepú škvrnu" a viac vnímame informácie, ktoré sú v súlade so získaným presvedčením. Prečo to tak je?

Rozhodovanie je vyčerpávajúce

Predstavte si, že by sme pri každom rozhodnutí racionálne vyhodnocovali protichodné informácie. To stojí mozog obrovské úsilie a nebol by schopný urobiť rozhodnutie tak rýchlo, ako to okolie vyžaduje. Preto si mozog vytvára zjednodušené modely o svete a venuje pozornosť predovšetkým informáciám, ktoré ich potvrdzujú. V praxi sa teda napr. odporca očkovania zameria najmä na príspevky, média a osoby, ktoré ho utvrdzujú v negatívnych dôsledkoch očkovania. Naopak knihu o jeho význame si pravdepodobne nekúpi.

Neradi sa mýlime

Keď protikladné fakty útočia na našu identitu, mozog to vníma ako psychologické ohrozenie a chráni nás, ako keby šlo o skutočné fyzické ohrozenie. Obzvlášť stresujúce je, ak sa k nám dostane informácia v rozpore s hlboko zakorenenými presvedčeniami o sebe (napríklad som dobrý človek, moje politické názory sú správne). Potom budeme mať tendenciu reagovať buď útokom (začneme napadať protikladné tvrdenie), alebo útekom (ignorujeme protikladný fakt). Ako príklad môžeme uviesť fajčiara, ktorý argumentuje proti zdravotným dôsledkom svojím dedkom. Ten fajčil krabičku denne a napriek tomu sa dožil 90 rokov. Fajčiarov mozog si radšej vybral popierať tvrdenie "fajčenie negatívne ovplyvňuje zdravie", aby zachoval svoju integritu.

V čom konfirmačné skreslenie škodí

Okrem nesprávnych rozhodnutí môže konfirmačné skreslenie posilniť negatívny pohľad na seba. Predstavte si, ako mladá žena vojde na svoju prvú lekciu jogy. Je trochu neistá, pokiaľ ide o jej váhu a uvedomuje si, ako jej priliehavé oblečenie odhaľuje každý nedostatok. Okamžite si všimne skupinku vyšportovaných žien v rohu miestnosti. Keď prechádza okolo nich, do uší jej doľahne smiech. Ihneď jej napadne, že sa smejú na nej. Vyberá si miesto v zadnej časti telocvične, kde ju nikto nevidí. Pri náročnejšom cvičení stratí rovnováhu a pohľadom kontroluje, či to niekto videl. Všimne si, že muž vedľa skrýva úškľabok. Pomyslí si: „Všetkým som na smiech." Zabodne pohľad do zeme, utečie von a prisahá, že už nikdy na jogu nepôjde. Táto žena hľadala dôkazy, ktoré potvrdili jej neistotu a zároveň ignorovali všetko, čo svedčilo proti - ostatných v triede, ktorí si ju sotva všimli. Celou skúsenosťou iba posilnila pochybnosti o sebe. Neurobte rovnakú chybu a naučte sa v dôležitých chvíľach zabrániť konfirmačnému skresleniu.

Pristupujte k životu so zvedavosťou vedca

Vedecká metóda zjednodušene funguje tak, že si vytvoríme model, ktorý potom meraním a pozorovaním overujeme. Postupným upravovaním modelu sa dostávame bližšie a bližšie k porozumeniu. Podstatnou súčasťou tejto metódy je pripustiť, že sme sa mýlili. Vďaka otvorenosti novým poznatkom sa z emočne nabitých, krátkodobých názorov môžu stať racionálne, zrelé názory. Napríklad mnohí ľudia vo voľbách volia podľa sympatií hlavného predstaviteľa strany (emócie). Racionálnejší úsudok dosiahneme objektívnejším preskúmaním (porovnanie volebných programov, vyskúšanie volebných kalkulácií, ochota prehodnotiť názor na základe nových faktov).

Vyhľadávajte nesúhlas

Vypočujte si sa a snažte sa porozumieť iným perspektívam. Povedzme, že kupujete byt a do jedného ste sa obzvlášť zamilovali. Požiadajte kamaráta, aby hral „diablovho advokáta" a hľadal dôvody, prečo tento byt nekupovať. Takým spôsobom máte šancu urobiť racionálnejšie rozhodnutie. Alebo ste možno milovník kávy a na facebooku vás zaujme článok "10 dôvodov, prečo piť kávu každý deň". Je ľahké si taký článok prečítať a posilniť svoju lásku ku káve. Nabudúce si zo zvedavosti skúste do vyhľadávača zadať i „prečo nepiť kávu“ a zvážiť, ktoré z tých 10 dôvodov sú naozaj dôveryhodné.

Uvedomte si negatívne myšlienky o sebe

„Vždy všetko pokazím" je príkladom negatívneho presvedčenia, ktoré môže bojkotovať našu snahu uspieť. Už len fakt, že s neúspechom počítam, môže ovplyvniť, ako sa v situácii správam a ako pôsobím na druhých. Naviac samotné označenie výsledku za neúspech je často len výplodom mojej mysli a vzniká „čítaním myšlienok“ druhých. Skúste pristupovať objektívnejšie i k sebe a podrobte vaše negatívne myšlienky analýze dôkazov pre a proti. Aké dôkazy existujú pre tvrdenie „vždy všetko pokazím?“ A čo na to hovorí obhajoba? Uvidíte, že váš racionálny sudca bude milosrdnejší, ako ten emočný.

Zdroj:

Eyal, N. (17. 10. 2017). Confirmation Bias: Why You Make Terrible Life Choices. Získané 30. 10. 2017, z https://www.psychologytoday.com/blog/automatic-you/201710/confirmation-bias-why-you-make-terrible-life-choices

Ako toho stihnúť viac za kratší čas

Aké by to bolo, keby sme dokázali v zamestnaní pracovať kratší čas, zato oveľa efektívnejšie? Podľa mnohých osobností, ktoré vo svojom odbore dosiahli významné výsledky, je osemhodinová pracovná doba prežitkom z minulosti. Predtým bola väčšina zamestnanie založená na fyzickej práci. Zato dnes sme často odkázaní na vlastnú hlavu, pre ktorú je 40 hodín práce týždenne často príliš. Niet potom divu, že značnú časť pracovného dňa ideme na tretinu nášho potenciálneho výkonu.

Kvalita verzus kvantita

Výkon väčšiny ľudí pracujúcich duševne nie je práve špičkový. Prečo by mal byť, keď máme k dispozícii toľko hodín, medzi ktoré sa dá intenzita práce pohodlne rozložiť. Väčšinu času tiež prehltnú nedôležité úlohy, ktoré nás iba odvádzajú od toho dôležitého. Oklameme tým tak vlastný mozog, ktorý si myslí, že ide naplno. Pritom ale len pobieha z jedného úlohy na druhý a do ničoho sa poriadne nepustí.

Výkon Supermana

Keď človek posilňuje, odporúčajú sa krátke a intenzívne dávky tréningu. Tajomstvo úspechu potom tkvie predovšetkým v čase odpočinku. Telo sa v túto chvíľu regeneruje, buduje svaly a transformuje sa na bunkovej úrovni. Rovnako tak funguje aj výkon v práci. Najlepšie výsledky možno dosiahnuť krátkymi časovými úsekmi (1-3 hodiny), keď do toho "dáte všetko" a nič na svete vás nerozptýli. Vybavovanie emailov chvíľu počká. O surfovanie po sociálnych sieťach ani nehovoriac. Najlepšie je zaradiť týchto pár hodín hneď po príchode do práce, kedy je myseľ ešte čerstvá a po kvalitnom spánku máme naštartovaný mozog.

Intenzívny odpočinok

Aby akýkoľvek výkon stál naozaj za to, je veľmi dôležité počítať s dostatočne dlhým časom, v ktorom si od práce 100% oddýchneme. Nielen fyzicky, ale predovšetkým duševne. To predstavuje úplné odpútanie od myšlienok na prácu - komu sme zabudli napísať email, kedy je uzávierka projektu, čo musíme zariadiť budúci týždeň alebo omieľanie konfliktu s kolegom. To všetko musí z hlavy preč. Len tak môžeme byť úplne koncentrovaní v práci a plne spokojní v osobnom živote. Mnoho štúdií preukázalo, že správny balans medzi prácou a odpočinkom podporuje duševné zdravie a šťastné partnerstvo. Zároveň znižuje únavu a sklony k prokrastinácii.

Výkvet kreativity

Ak sa vám podarí dodržiavať vyššie spomenuté zásady, máte veľkú šancu stať sa kreatívnejšími. Kodanská štúdie z roku 2011 zistila, že iba 16% respondentov zažíva kreatívne stavy pri priamom výkone práce. Tie najlepšie myšlienky totiž prichádzajú nečakane práve v stave, kedy sa prácou vôbec nezaoberáme - napríklad po ceste domov či akékoľvek odpočinkovej aktivite. Mozog je v stave relaxácie, nemyslí na problémy, neriešia žiadne pracovné rébusy a v ten moment ho osvieti geniálna myšlienka.

Tento proces sa môže javiť ako paradox, ale jeho vysvetlenie je jednoduché. Mozog neustále spracováva podnety z okolia. Ulica, domy, stromy alebo ľudia, ktoré míňame po ceste z práce, nám podvedome asociujú spomienky a rôzne predstavy. A pretože ľudská myseľ neustále prelína prítomnosť, minulosť aj budúcnosť, stáva sa, že tieto voľné asociácie rozsvieti zaprášenú žiarovku našej mysle a nájdeme riešenie dlhodobého problému. Heuréka!

Správne raňajky

Áno, aj tak obyčajná vec, ako sú raňajky, môže ovplyvniť vašu pracovnú výkonnosť. Donald Layman, profesor univerzity v Illinois, odporúča po ránu skonzumovať aspoň 30 gramov bielkovín. Toto množstvo pozitívne ovplyvňuje hladinu cukru v krvi a nehrozí tak dopoludňajšie ataky hladu. Zároveň sa žalúdok netrápi stravovaním v prípade konzumácie ťažkých jedál, čo by viedlo k zníženému sústredenie na prácu.

Existuje teda mnoho spôsobov, ako zatočiť s prokrastináciou v práci a zároveň nespokojnosťou v osobnom živote. Majme na pamäti, že aj najmenší vykročenie touto cestou môže dať do pohybu netušený sled zmien k lepšiemu.

Zdroje:

Voľne preložený článok Benjamina P. Hardyho: https://journal.thriveglobal.com/this-morning-routine-will-save-you-20-hours-per-week-4ee620a3b135

https://www.designsociety.org/publication/30692/characterizing_reflective_practice_in_design_–_what_about_those_ideas_you_get_in_the_shower

https://www.menshealth.com/nutrition/protein-facts

Úzkosť, záchvaty paniky a ako s nimi zaobchádzať (časť druhá)

Ako odlíšiť úzkosť, ktorá nás chráni, od úzkosti, ktorá nás ohrozuje? Ktoré pocity a myšlienky človek obvykle prežíva pri panickom záchvate? A ako sa zo stavu zaplavenie dostať späť k pocitu bezpečia? V prvej časti článku sme popísali, ako sa stavy paniky a úzkosti môžu prejavovať. V druhej časti uvádzame 10 stratégií k ich zvládanie.

" Život s úzkosťou je, ako by ste nasledovali hlas. Pozná všetky vaše neistoty a používa ich proti vám. Stáva sa tým najhlasnejším hlasom v miestnosti. "

– Neznámy

Užívajte vitamín B6 a železo: tieto látky hrajú zásadnú úlohu pri regulácii tvorby serotonínu v tele. Zdravá hladina serotonínu, ktorý je tiež známy ako "hormón šťastia", vám môže pomôcť prekonať negatívne myšlienky a umožniť lepšie sa vysporiadať s ťažkosťami, keď nastanú.

Dýchajte zhlboka: Namiesto toho, aby ste sa počas panické ataky len zhlboka nadýchli, snažte sa dýchať do brucha. Pri tomto type dýchania sa vaše brucho rozširuje a vystupuje miesto hrudníka. Skúste si predstaviť, že máte v žalúdku nafukovací balón. Výdychy môžu trvať o niečo dlhšie, než nádychy. Trebárs vdychovať tri sekundy a vydychovať štyri.

Uvoľnite svaly: Ďalšou užitočnou metódou je progresívna svalová relaxácia, ktorá v podstate zahŕňa zovretia a uvoľnenie každej svalové skupiny vo vašom tele. Môžete začať na prstoch na nohách a postupovať ďalej nahor. Striedavo napínate jednu svalovú skupinu na niekoľko sekúnd a potom ju uvoľníte asi na 30 sekúnd. Presuňte sa na ďalšiu svalovú skupinu, až kým neprídete k svalom hlavy.

Pamätajte si, že neumierate, ale máte panickú ataku: Pripomeňte si, že to, čo zažívate, je záchvat paniky a pocity, ktoré to prináša, sú normálne príznaky úzkosti. Opíšte svoje príznaky sebe samému, dovoľte si ich prežiť, aby ste ich mohli nechať odznieť. Namiesto toho, aby ste príznaky odsudzovali, si je jednoducho uvedomte. Pripomeňte si, že je to jednoducho odpoveď sympatického nervového systému, ktorá čoskoro prejde. Prvá vec, ktorú ľudia zvyčajne robia, je snaha bojovať proti príznakom paniky a odsudzovať sa za to, že ich majú. Namiesto toho, aby ste sa zapojili do tejto sebadeštruktívnej aktivity, snažte sa byť so svojimi príznakmi a upokojiť svoje myšlienky. To je najlepší spôsob, ako začať získavať kontrolu nad panickým záchvatom.

Obmedzte kofeín: Nápoje a potraviny s kofeínom vás môžu robiť úzkostnejšími. Je to preto, že kofeín stimuluje centrálny nervový systém. Prílišná konzumácia môže vystupňovať úzkosť a záchvaty paniky, pretože stimuluje stresovú reakciu "boj alebo útek". Obmedzenie kofeínu je jednoduchý spôsob, ako znížiť každodenné úzkosť. Buďte si vedomí všetkých zdrojov kofeínu, ktoré môžu byť vo vašej strave, ako sú rôzne nápoje, čokoláda, čaj a niektoré lieky.

Pite harmančekový čaj: Nedávny klinický a laboratórny výskum ukázal, že harmanček nie je len upokojujúce, ale môže tiež významne znížiť úzkosť.

Pozrite sa na zábavný program: Pustite si svoje obľúbené video alebo seriál. Týmto spôsobom môžete odpútať svoju myseľ od prežívanej úzkosti a pobaviť sa. Dobrá aktivita znižujúce úzkosť je vziať si šálku harmančekového čaju a sledovať staré epizódy napr. televízneho programu Priatelia.

Vyfarbujte alebo tvorte: Fanúšikovia vyfarbovaní majú skúsenosť, že sa vďaka tejto aktivite cíti pokojnejšie, šťastnejší a uvoľnenejší. Keď sa zaoberajú svojím koníčkom, hovoria, že ich starosti dočasne zmizne. Podobne aj ďalšie umelecké a remeselné koníčky majú moc zamestnať mozog spôsobom podobným meditácii.

Cvičte: Štúdie ukazujú, že 20 minút cvičenia je všetko, čo potrebujete na zníženie príznakov úzkosti. Cvičenie vám nielen umožní, aby ste zo seba mali lepší pocit, ale aj zaplavíte telo endorfíny. Niektorí vedci dokonca veria, že zvýšenie telesného tepla, čo je prirodzený výsledok cvičenie, môže zmeniť neuronálne obvody, ktoré riadia kognitívne funkcie a náladu, vrátane tých, ktoré ovplyvňujú neurotransmitermi serotonínu. Vedci sa domnievajú, že táto reakcia môže zlepšiť vašu náladu, zvýšiť uvoľnenie a zmierniť úzkosť. Skúste ísť na prechádzku, prebehnúť sa, alebo si zacvičiť jogu.

Budujte dôveru vo svoje schopnosti: Spomeňte si na zážitok, kedy ste čelili niečomu náročnému a ako ste to dokázali. Viera v seba a vašu schopnosť prejsť životnými nevyhnutnými ťažkosťami pomôže znížiť "čo keby" zajtrajška.

Pripomínajte si počas panické ataky, že budete v poriadku. Udržujte tieto tipy ako spôsob, ako si pomôcť, keď vás zasiahne úzkosť. Vyberte si ten, ktorý pre vás bude účinný v danom okamihu, alebo v priebehu času otestujte, čo najlepšie funguje. Pocity úzkosti sú bolestné a môžu oslabovať sebadôveru. Nájdite silu, aby ste s nimi vydržali, než ustanú. Nemôžu okamžite odísť, ale čoskoro budú preč. A ak ste vyskúšali všetko, ale stále vám panické ataky komplikujú život, požiadajte o podporu klinického psychológa alebo psychiatra. Vyhľadanie pomoci môže znamenať veľkú zmenu vo kvalite vášho života.

Zdroj: preložené podľa článku: Ilene S. Cohen, PhD.:

https://www.psychologytoday.com/blog/your-emotional-meter/201706/10-simple-tactics-manage-anxiety-and-panic-attacks

Úzkosť, záchvaty paniky a ako s nimi zaobchádzať (prvá časť)

Ako môžeme rozlíšiť úzkosť, ktorá nás chráni pred úzkosťou, ktorá nás ohrozuje? Aké pocity a nápady zvyčajne trpíte počas záchvatu paniky? A ako sa vrátiť k pocitu bezpečnosti pred povodňami? V prvej časti opisujeme, ako sa môže prejaviť panika a úzkosť. V druhej časti prezentujeme 10 stratégií pre ich zvládnutie.

" Najlepšie využitie predstavivosti je tvorivosť. Najhoršie využitie predstavivosti je úzkosť. "

- Deepak Chopra

Máte pocit, že vaše hrudné steny sú nepríjemné, ako keby niekto stál na vašom hrudníku. Začnete byť znepokojivo vedomí rytmu dýchania a diviť sa, či váš ďalší dych bude posledný. Je to ako keby ste sa utopili bez toho, aby ste boli pod vodou. Vaša hlava beží: "Nemôžem dýchať, pravdepodobne zomieram, ešte jeden dych."

Pocit srdca, dýchavičnosť a rýchla srdcová frekvencia sú len niektoré reakcie strašidelného tela, ku ktorým dochádza vtedy, keď dôjde k záchvatu paniky. Tieto príznaky sa môžu zvyšovať a zvyšovať, čo vedie k nekontrolovanému chveniu, potenie, pocitom hlavy a pocitu udusenie.

Nie je možné predpovedať, kedy nastane záchvat paniky, a nedá sa ovládať. Častá obava niekoho, kto zápasí s úzkosťou, je strata kontroly na verejnosti, sprevádzaná pocitom uväznenia v nepríjemnej situácii ako pasci a skúsenosť poníženia. Keď úzkosť zasiahne, môžete sa cítiť ako blázon - ako keby ste nemali absolútne žiadnu kontrolu nad vašou mysľou. Rovnako ako u všetkých chronických ochorení, nemôžete len rozhodnúť, že nebudete mať záchvaty paniky alebo sa ich zbaviť lieky. Môžete sa však naučiť lepšie zvládať úzkosť v priebehu času a tým znížiť počet záchvatov paniky.

Pochopenie úzkosti

" Úzkosť môže byť definovaná ako reakcia organizmu na hrozbu, skutočnú alebo predstavenú, proces, ktorý je prítomný v akejkoľvek forme vo všetkých živých organizmoch. "

- Kerr, Bowen

Podľa Murray Bowena, autora teórie prírodných systémov, existujú dva typy úzkosti: akútna úzkosť a chronická úzkosť. Príkladom akútnej úzkosti sú nepríjemné pocity, ktoré máte pri jazde za nepriaznivého počasia a ktoré vám hovoria jazdiť pomalšie. Tento typ úzkosti vám pripomína, aby ste postupovali opatrne v situáciách, ktoré môžu byť nebezpečné. Je to prirodzene sa vyskytujúci alarm v tele, ktorý je dobrý pre vaše prežitie. Keď zmizne stresor - napríklad zastaví zlé počasie alebo sa dostanete k cieľu - dokonca aj akútna úzkosť zmizne.

Bowen hovorí: "Akútna úzkosť je poháňaná strachom z toho, čo je, zatiaľ čo chronická úzkosť je poháňaná strachom z toho, čo môže byť." Keď máte obavy či strach, zvyčajne preto, že uvažujete o tom, čo sa môže stať. Chronická úzkosť poháňa očakávania zlej udalosti v budúcnosti alebo strach z toho, "čo ak".

Okrem toho, keď ste okolo ľudí, ktorí sú úzkostliví alebo vyrastali s opatrovateľmi, budete s najväčšou pravdepodobnosťou riešiť aj chronickú úzkosť. Podľa Bowena sa úzkosť prenáša a absorbuje bez podielu myšlienky. Naučili sme sa reagovať na budúcnosť s obavami. Ale aj keď je to váš prípad, stále sa môžete naučiť, ako lepšie zvládať svoju úzkosť.

Zdroj: preložený podľa článku Ilene S. Cohen, PhD.:

https://www.psychologytoday.com/blog/your-emotional-meter/201706/10-simple-tactics-manage-anxiety-and-panic-attacks

Zázračný hormón melatonín spomaľuje starnutie

S určitým zveličením by melatonín mohol byť nazývaný hormónom večnej mladosti. Môže omladiť náš organizmus a z dlhodobého hľadiska brániť jeho starnutiu. Podporuje aj imunitný systém, reguluje krvný tlak a pôsobí ako prevencia neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Melatonín predlžuje najhlbšiu fázu spánku, ktorá je často ohrozená nesprávnymi spánkovými návykmi. V tomto štádiu prebiehajú regeneračné procesy v mozgu a v celom tele - prakticky každá bunka sa teší na túto chvíľu.

Ako vzniká melatonin

Melatonín sa produkuje v epifýze. Tento orgán sa nachádza v medzimozgu a v niektorých kultúrach je považovaný za tretie oko a miesto ducha. Tvorba melatonínu závisí od jednej dôležitej podmienky - naše spiace telo musí byť v čo najtemnejšom prostredí, čo nemusí byť najľahší podmienka civilizovanej osoby. Preto sa odporúča používať závesy alebo klapky na oči. Ale nemalo by sa to s tou tmou preháňať. Ak vytvoríme tmavé dúpä, do ktorého nedovolíme svit prirodzeného svetla, narušujeme cirkadiánny rytmus a prichádzajú pocity malátnosti, depresívnej nálady a poruchy pamäti. Zvýšené hladiny melatonínu sa vyskytujú prirodzene aj v zimných mesiacoch, čo spôsobuje väčšiu potrebu spánku a zníženú činnosť žliaz. Ideálom je rovnováha vo tvorbe melatonínu.

Ako je to s mliekem

Pohár horúceho mlieka bol odjakživa zárukou dobrého spánku. Je to preto, lebo obsahuje malú dávku melatonínu. Tento hormón sa prirodzene nachádza také v materskom mlieku a jeho koncentrácia ide ruka v ruke s denným rytmom. Má veľmi dobrý dôvod - mlieko, ktoré dostane dieťa počas nočnej laktácie, obsahuje zvýšenú koncentráciu melatonínu, čo má priaznivý vplyv na spánok dieťaťa. Pohárik mlieka by sa nemal nahradzovať syrom, pretože syry podporujú uvoľňovanie látky nazývanej norepinefrín - čo následne vedie k vyššej hladine adrenalínu, čo výrazne narušuje proces spánku.

Melatonin trochu inak

Ak trpíte nespavosťou, je čas na starnutie. Melatonín môže byť do tela získaný cez potraviny - najmä banány, paradajky alebo orechy. K dispozícii sú tiež tablety melatonínu. Táto forma, na rozdiel od mnohých liekov pre telo, je toxická a nemá žiadne nežiaduce vedľajšie účinky. Neexistuje žiadny bludný kruh celodennej únavy, malátnosti a poruchy pamäti, čo je častým sprievodom klasických spacích práškov. Zároveň je potrebné poznamenať, že melatonín v tabletách nešetrí náš spánok za každú cenu. Ak spáchame "zločiny" proti zdravému spánku, melatonín nám nepomôže v boji proti nespavosti. Takže by sme mali mať niekoľko pravidiel o zdravom spánku:

Pred spaním nekonzumujte kávu, čaj, alkohol a ťažké jedlá Nefajčite pred spaním, radšej choďte na ľahkú prechádzku, ktorá okysličuje váš mozog Mali by sme konzumovať posledné jedlo 3-4 hodiny pred spánkom Odstráňte stres - môžeme najlepšie pomôcť s dýchaním alebo inými relaxačnými cvičeniami tesne pred spaním (pre lepší účinok aj niekoľkokrát počas dňa) Spanie vo vetranej a tichej miestnosti - miesto, kde spíme, by malo fungovať harmonicky Choďte spať a vstávajte v rovnakom čase, vrátane víkendov Spríjemnite svoje ranné rituály, či už v cvičení, raňajkách alebo na ceste do práce

Rozhovor s Danielou Fischerovou: Nebojme sa trénovanie mozgu, Mentem je hračka.

V júni prebehol v Prahe rozhovor s dramatičkou, spisovateľkou a autorkou detských kníh Danielou Fischerovou. Moderovanie sa ujal známy herec Radim Fiala, ktorého si môžeme pamätať napríklad z Četnických humoresiek alebo filmu Tmavomodrý svet. Prečítajte si, prečo sa sympatická spisovateľka rozhodla podporiť projekt na trénovanie mozgu a ako sa perie so svojou vlastnou mysľou.

Proč jste se rozhodla svojí osobností podpořit právě projekt Mentem?

Zaprvé proto, že ho potřebuji já. Za druhé proto, že ho možná potřebujete i vy a že ho potřebuje skoro každý, na koho se podívám. Mens je latinsky mysl a věřme tomu, že nic v tomhle světě a snad i v hlubokém vesmíru pro nás nemá větší cenu nežli vlastní mysl. Jaká je mysl, tak se nám jeví svět. Když je mysl zdravá a může se na sebe spolehnout, tak všechno jde snadno. Když je mysl slabá, ztěžklá a otrávená, tak celý svět je otravný a nic se nám nedaří.

To máte pravdu. Ono se říká, že využíváme jen deset procent mozku. Co by se stalo, kdybychom využívali dvanáct?

(Smích) To by byl ale úplně jiný svět. Ono je to zvláštní. Všichni jsme pochopili, že se musíme starat o svoje tělo a když to neděláme, tělo si o to umí říct. Když necvičíme tělo, tak jednoho dne se prostě rozhodne, že nás nebude už dál nosit. Když zanedbáme zuby, tak nás začnou bolet a ony nás k tomu zubaři dotáhnou. Ale zanedbaná mysl tohle neumí. A té je nutné podat pomocnou ruku zvenku. Mentem, to je taková pomocná ruka naší mysli podaná.

Komu je Mentem určen?

Já si vlastně neumím představit někoho, komu by nemohl prospět, a to včetně těch nejchytřejších a nejvýkonnějších lidí. Jsou totiž lidé, kteří se chtějí zdokonalovat a být zítra lepší než dnes.

Mentem je určen třeba pro předškoláčky, kteří ještě neumějí číst ani psát, ale i pro školáčky, kteří mají trable s učením. Je to i pro lidi po nějaké nemoci nebo úrazu, co mají pocit, že jim to už tolik nepálí. Třeba po mozkové mrtvici. Samozřejmě je to i pro nás seniory. Pak je to pro takovou nešťastnou a pořád rostoucí skupinu lidí, přepracovaných a vyhořelých, co je přestala bavit práce a celý svět.

Zkoušela jste si trénink sama na sobě?

To je ožehavá otázka. Já bych teď jako politik měla říct „No comment“, ale pravda je taková, že moje paměť strašně vrávorá. Podívejte se na mě, unavená stará paní. Co horšího, já jsem celý život na své mysli závislá, protože v mé profesi bez čilé mysli neobstojíte. A co si budeme povídat, na stará kolena už ty nápady nechodí tak rychle jako dřív.

Já bych řekl, že nejen pro Vás, ale i pro nás herce je Mentem zábavná věc a myslím si, že to dokonce využiji moc rád.

Použiji slavný citát Jana Ámose Komenského – „škola hrou“. Ono je to tak, mysl je trošku jako malé dítě a když se nudí, tak začne zlobit a kope do nábytku. A na programu Mentem je nejlepší, že je to vlastně celé hra.

Takže ten program vlastně není určený čistě jen pro jednotlivce, ale pro skupiny všech věkových i sociálních vrstev?

Ano. Řekla bych, že nikdo není z této hry vyloučen a k tomu heslu „škola hrou“ bych ještě přidala „Kdo si hraje, nezlobí“. Každá máma, každý táta to ví. Nabídněte dítěti zajímavou hračku a ono přestane fňukat a není protivné.

Pokud to ale nejsou ty moderní děti, které po pěti minutách přestane bavit i ta zajímavá hračka.

A to je právě to. Jde o poruchy soustředění a na ty Mentem také zabírá.

V současné době má Mentem přes 13 000 uživatelů. Využívají jej státní a sociální organizace, je přeložen do několika jazyků. Myslíte si, že má tento projekt v naší zrychlené době budoucnost?

Myslím si, že to má velikou budoucnost. Je tady ještě jedna báječná věc. Program dává člověku ihned zpětnou vazbu, jak na tom je. Zlepšuje to orientaci, pohotovost mysli, tu samotnou schopnost se učit, která je velmi důležitá a, to tady říkám za svou profesi, zlepšuje to i fantazii. A teď poslouchejte – prý stačí tři čtvrthodiny týdně, aby došlo k výraznému zlepšení. Co to jsou tři čtvrthodiny týdně? Víc pročekáme v zácpě na silnici a ještě se u toho vztekáme a riskantně nám stoupá krevní tlak.

Navíc v dnešní době, když každý máme tablety a mobily.

Já se studem přiznávám, že můj mobil je už chytřejší než já. A to poslední, co chci říct: Když nabídneme tomu dítěti - té své mysli - zajímavou hračku, tak ono opravdu přestane zlobit. Nebojte se programu Mentem, zvládne to každý, je to hračka. Je to brnkačka. Báječně si pohrajeme, a když se k tomu zvýší kapacita naší mysli, tak co víc by si člověk mohl ještě přát.

S Járou Cimrmanem za percepčnou striedmosť

Keď som Ewe ukazoval českej turistickej značky, nepamätala si, po ktorej že ideme. Kým ja som videl "zelenú značku", ona si pamätala tmavý prúžok medzi dvoma svetlými - ale presnú farbu si nevybavila.

Videnie a vizuálnu pamäť nie je len snímaním okolia a jeho ukladaním na pomyselný disk, ale diferencovaním a interpretáciou. Ak som sledovanie turistickej značky zvládol lepšie, nie je to vďaka lepšej kapacite pamäte. Práve naopak, zatiaľ čo ona má pamäť vycvičenú mnohých univerzitami, ja každý deň pociťujem zásadné nedostatky: u cudzích jazykov, pri menách, u tvárou. Vedel som sa ale zamerať na to podstatné - čo rozhodlo. Nešlo samozrejme o zásadný problém, jednoducho som Ewe vysvetlil, že nejde o tvar ani biele okraje, ale práve a len o farbu prúžku vnútri - a pokračovali sme po zelenej.

Percepční nánosy

Podstatnejšie problémy ale môže takéto zahltenie spôsobiť v iných oblastiach. Zďaleka totiž nejde len o videnie a pamäť. Ako ťažké by bolo zapamätať si prstoklad klavírny skladby pre človeka, ktorý by nechápal zostavu čiernych a bielych klapiek? Ako zložité by bolo rozhodnúť sa, ktoré jedlo z menu je pre organizmus v danej chvíli najvhodnejšie, ak by vedomie nedostalo od tela predpripravenú informáciu o tom, čo mu chýba, v podobe chuti na šalát?

Kým klavír veľkým nebezpečenstvom nehrozí, ťažkosti s jedlom sú čím ďalej hrozivejšie. To podstatné - v túto chvíľu signály z tela - nám unikajú pod nánosmi podnetov, ktoré mylne vyhodnocujeme ako dôležitejšie. Anorexia je viditeľnou špičkou ľadovca, pod ktorým sa skrývajú brucha plná zemiačikov zjedených nevdojak pri práci na nekonečných projektoch, chrbát ohnutý od zaujatého ziranie do monitora, imunita poškodená stresom z piatich nasledujúcich deadlinov a väzy natiahnuté posledným pokusom o maratón.

Akokoľvek je také problémy dobré pripomínať, nejedná sa o nič nové: pre zdravého ducha je potrebne zdravé telo - a telesné problémy cez rad fyziologických súvislostí škodí aj psychickým schopnostiam. V podobnej situácii ako telo sa ale nachádza aj myslenie o sebe. Ewe bránilo v "úspechu" zahltenie pamäti detaily, ktoré pre "riešenie" neboli podstatné - čo sa deje každému a takmer neustále.

Môže uľaviť aj riešenie minulosti

Zamestnancom zákazníckeho centra iste prospeje školenie o tom, ako sa majú správať k zákazníkom. Do určitého bodu bude takéto školenie pravdepodobne najefektívnejším nástrojom na zdokonalenie komunikácie. Vplyv takýchto školenia bude ale postupom času slabnúť, akokoľvek customer care stále nebude ideálne. Zamestnanci sa naučili, ako ideálne komunikovať - ale niečo im v tom bráni. Môj zahraničný kolega (hovorme mu John), ktorý dlhú dobu ukážkovo zodpovedal i tie najhlúpejšie otázky klientov, jedného dňa opakovane na pracovnom Facebooku použil slovo prdel - v reakcii na otvorene rasistický komentár, ktorý sa ho osobne dotkol.

John tak prišiel o prácu - nie pretože nemal príslušné kompetencie, ale pretože je nedokázal použiť. Nepomohlo by mu ďalšie všeobecné zdokonalenie v starostlivosti o zákazníka - ale vyriešenie akéhosi dávneho problému. To isté platí vo všetkých banálnych situáciách: zásadným krokom k úspechu môže byť ukončenie trápenia s boľavým zubom alebo vzťahom, rovnako tak náprava dávnych krívd alebo včerajšie hádky. Je skvelé rozširovať svoje kognitívne alebo iné kapacity, ale rovnako tak je "čistiť" od problémov, ktoré ich zbytočne odvádza od požadovaných výkonov.

Oddych od každodenného ruchu

Na tej najnižšej úrovni to znamená uľaviť zahltené percepcii. Mozog nie je stavaný na neustále vystavenie farebným blikajúcim svetielkam, na mestá, počítače, telefóny, na neustále briskní reakcie na interaktívne technológie. V USA sa rozmáha "digitálny pôst", ktorým sa celkom úspešne liečia treba deti s problémami s učením jednoducho tým, že trávia menej času s interaktívnymi zariadeniami. V Česku by sme si mohli pripomenúť Cimrmanovu Pomněnku a zapomněnku - a snažiť sa ignorovať všetko, čo nemusíme vnímať.

Človeka totiž nezahlcujú len obrazovky. Prejsť sa je jednoduchšie ako zháňať parkovanie, správnu električku alebo obvolávať taxikára. Civení do stropu môže pri obede zabezpečiť lepšie odpočinok ako čerstvé správy o víkendu nášho spolupracovníka. Pokojná večera môže byť intelektuálne prínosnejšie ako certifikovaný kurz bohviečoho. Krátky telefonát je efektívnejšie ako nekonečné písanie na Messengeru. A často nie je potrebné ani telefonovať, ale naučiť sa prežiť zdanlivo voľnú chvíľu a nechať mozog pracovať.

Prečítajte si náš blog