Prečítajte si náš blog

Manipulácia: vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce (2. časť)

V prvej časti článku sme sa zaoberali mechanizmy, ktorými manipulátor využíva druhej osoby na uspokojenie svojich cieľov. Manipulácia v nás zvyčajne vyvoláva negatívne pocity - vinu, strach, pocit menejcennosti. V danej chvíli sme zahltení prežitkom a nepremýšľame racionálne.

Ak sa nám podarí zaviesť do mozgu kontrolku "pozor, manipulácia!", nabudúce manipulátora môžeme včas odhaliť a nepristúpiť na jeho alebo jej hru. Vedeli ste, že manipulácia môže byť aj preháňanie našej slabosti, aby sme sa vyhli nepríjemnej úlohe? Prečítajte si 9 častých typov manipulátorov a vety, ktoré by mohli používať. Aký pocit vo vás vyvolávajú?

Typy manipulátorov

Štatistík. Jadrom manipulácie je veta "všetci, len ty nie ...". Preháňanie a zovšeobecňovanie je metódou, ako vyvolať u druhého pocit viny a nedostatočnosti.

"Všetci normálny chalani majú krátke vlasy." "Všetky dievčatá v tvojom veku už majú deti."

Diktátor. Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu. Môže trvať na stretnutí v priestore, kde má prevahu a kontrolu, napr. kancelária, dom, auto alebo iné miesto, kde pociťuje vlastníctvo a dobre priestor pozná (a vy nie).

"Je mi jedno, čo ťa baví a nebaví. Povedal som, že pôjdeš študovať práva tak, ako všetci muži v našej rodine." "Slušná svadba má byť v kostole, inak ma tam nedostaneš."

Chudáčik. Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika". Zdôrazňuje svoje nedostatky a svoju menejcennosť. Nepríjemné úlohy nepočuje, alebo je zabudne. Predstiera, že nerozumie, čo sa po ňom chce. Pasívne-agresívnym spôsobom vás manipulátor dotlačí k tomu, aby ste za úlohu prevzali zodpovednosť a urobili to za neho.

"Vôbec nechápem, ako máme robiť tú prezentáciu a ešte ma strašne bolí hlava." "Ja zakaždým u umývania riadu niečo rozbijem, radšej sa toho nebudem ani chytať."

Počtár. Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Strieda taktiku biče a cukru podľa okolností, chová sa v očiach druhých nepredvídateľne. Lichôtky a darčeky môžu byť prostriedkom, ako si odčiniť minulú chybu a uzmieriť si osobu, ktorú chce ďalej využívať.

"Tom, tebe tie diktáty vždy tak idú, nechceš si dnes sadnúť ku mne?" "Ja ti teraz nemôžem požičať na operáciu, deti potrebujú nové lyže a vôbec."

Drsňák. Niektoré osoby zvyšujú hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie. Základným predpokladom je, že či budú kričať dostatočne hlasno, alebo ukazovať iné negatívne emócie, podriadite sa ich priania a dáte im, čo chcú. Agresívne hlas je pre zvýraznenie efektu často spojený s výraznou rečou tela, napr. Pozíciou alebo gestikuláciou rukami.

"Vypadni a vráť sa, odkiaľ si prišiel, cudzinca tu nechceme!" "Tak ty si robila nadčas, jo? Počujete všetci, ako ma moja žena podvádza a ešte mi klame?"

Brečtan. Zdôrazňuje svojou závislosť. Chce, aby sa o neho iní starali, a tak sa tvária bezmocne, bezbranne. Využíva starostlivosti a láskavosti druhých.

"Prosím, zostaň tu, ja to bez teba nezvládnem, umrela by som od strachu." "A čo budem cez víkend jesť, keď tu nebudeš? No, keď tak dojem tie staré sušienky zo skrine."

Obetavec. Obetuje sa pre druhých a tvrdí, že nechce nič pre seba, ale zároveň vyberá daň.

"Ja ti varím, žehlím, peru a ty sa so mnou budeš len hádať." "Vyzdvihnem ťa na stanici a tie mi potom urobíš radosť a konečne sa s ním rozídeš."

Mafián. Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť. Keď sa postavíš na vlastné nohy, zničím ťa. Kto nejde so mnou, je proti mne.

"Čoskoro je dostaneme na kolená. Opováž sa ale ceknúť."

Posledný spravodlivý. Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie. Vyvolaním zlého pocitu vo vás získava psychologickú výhodu, nadradenú pozíciu. Čokoľvek urobíte, nikdy to nebude dosť dobré. Neponúka ale konštruktívne radu, pomoc ani riešenie. V jemnejšej podobe môže byť kritika podaná ako humor alebo irónie, ale "pichá" rovnako.

"Pozri sa, ako vyzeráš. Nedivím sa, že ťa z tej skúšky vyhodili." "Zase neskoro. Mne to už ani neprekvapuje." "To by som o tebe nepovedal." "To si ma sklamal." "Keby mamička vedela..."

Ako sa brániť manipulácii

Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem... čo presne myslíš slovom...? Akú situáciu máš konkrétne na mysli ...?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Často sa dostane do úzkych.

Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Dôležité je ale prijať chybu, či je kritika druhej strany oprávnená a sám sa vyhnúť manipulatívnym vetám.

Osobná integrita je najlepšia ochrana pred manipuláciou

Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte. Keď si nie sme istí, čomu veríme, je veľmi jednoduché, aby niekto iný, kto si je svojím presvedčením istý, zmanipuloval naše myslenie.

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/communication-success/201510/14-signs-psychological-and-emotional-manipulation https://www.psychologytoday.com/blog/in-flux/201610/9-things-you-can-expect-manipulative-people-do Typológia manipulátorov (s výnimkou "štatistika") podľa Vališová, A. (2008). Jak získat, udržet a neztrácet autoritu. Praha: Grada.

Manipulácia: vety, ktoré obchádzajú rozum a zasahujú srdce (1. časť)

Väčšina z nás niekedy používa manipulatívne vety, bez toho aby sme si boli toho vedomí. Na druhú stranu sa tiež necháme zaťahovať do situácií a vzťahov, do ktorých sme sa vôbec nechceli dostať. Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinil“, urobíme to, čo po nás chce. Vďaka pochopeniu základných mechanizmov manipulácie sa môžeme vtiahnutiu do manipulatívnych vzťahov vyhnúť.

V mysli manipulátora

„Dôležité sú len moje potreby a želania“

Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho / jej pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom / o nej. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité. Narušenie môjho priestoru - fyzicky, emocionálne, alebo spirituálne - manipulátora nezaujíma. Môžu sa pokojne živiť na niekom, kto sa na ich úkor vyčerpáva, slabne a ponižuje.

Najlepším cieľom manipulácie je ľahká korisť

Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Obvykle sú viac závislí na partneroch.

„To ty zodpovedáš za moje šťastie.“

Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich. Vedia, že majú dobrú šancu zatiahnuť vás do vzťahu, pretože ste láskavá, vnímavá, starajúca osoba. Môžu najprv živiť vašu dobrotu lichôtkami a zdôrazňovaním, ako úžasná osoba ste. V priebehu času bude ale chvály za tieto vlastnosti ubúdať. Ste v službe niekoho, komu záleží len na tom, čo môžete urobiť pre nich.

Manipulácia vždy útočia na city, obchádza rozum

Cítite v prítomnosti druhého vinu? Ak je opodstatnená, je vhodné priznať chybu a ospravedlniť sa. Manipulátor ale typicky vyvoláva u druhých vinu zo svojich pohnútok. Ak vlastne nerozumiete, prečo sa tak cítite, je možné, že ste práve manipulovaní. Pocit viny môže vznikať aj vyčítavým pohľadom ( „vy si nič nekúpite, keď ste si skúšala 5 párov topánok?“) Alebo inou neverbálnou komunikáciou. Ďalšou formou manipulácie môže byť ponižovanie, citové vydieranie, a pod. Na konci ani nevieme, čo sa stalo, zostáva len previnilec alebo menejcenný pocit.

Manipulátor sa snaží získať prevahu a nadradenosť

„Hovorte prví, aby som zistil, kto ste, a našiel vaše slabiny“. Mnohí obchodníci používajú túto techniku, aby vás spoznali. Tým, že sa vás v úvode pýtajú na všeobecné a zvedavé otázky, majú čas vytvoriť si základnú predstavu o vašom myslení a správaní, z ktorého potom môžu zhodnotiť vaše silné a slabé stránky. Sami potom reagujú tak, aby sa vám zapáčili. Zahltenie faktami a štatistikami. Niektoré osoby využívajú „intelektuálnu šikanu“ tým, že sa tvária ako experti, napr. v oblasti predaja a finančnej situácie, v odborných diskusiách i rokovaniach. Zdôrazňovaním svojich znalostí a skúseností sa stavajú do pozície, v ktorej ľahšie presadia svoje argumenty. Časový nátlak pri rozhodovaní. Toto je častá taktika v oblasti predaja a vyjednávania. Manipulátor tlačí, aby ste urobili rozhodnutia skôr, ako ste pripravení. Pod tlakom a v napätí sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa „zlomíte“ a podriadite požiadavkám agresora. Zahltenie procedúrami a byrokraciou. Niektorí ľudia môžu používať administratívu a rôzne procesy na to, aby udržali svoju nadradenú pozíciu a vám skomplikovali život. Táto technika môže tiež zdržať hľadanie faktov a pravdivých informácií, alebo zakryť chyby, ktoré nemajú byť odhalené. Manipulácia tichom. Úmyselné neodpovedať na vaše hovory, správy, emaily a pod. Manipulátor získava silu tým, že vás necháva čakať a snažia sa do vašej mysle zasiať pochybnosť a neistotu.

Ako rozpoznať manipuláciu

Ak predo mnou ohovára druhých, najskôr pred druhými ohovára mňa

Ak chcete poznať jednoduchý spôsob, ako rozlíšiť manipulátora od empatických ľudí, venujte pozornosť spôsobu, akým hovorí o druhých vo vzťahu k vám. Často bude hovoriť o vás za chrbtom rovnakým spôsobom, ako s vami hovorí o druhých. Manipulátori sú majstri „triangulácie“ - vytvorenie scenárov a dynamiky, ktorá umožňuje intrigy, rivalitu a žiarlivosť.

Venujte pozornosť činom

Zamerajte sa na to, čo človek robí a ako moc je to v súlade s tým, čo hovorí. Pozorujte ich bez toho, aby ste pre nich hľadali ospravedlnenia. Sú osoby, ktoré vás kritizujú, poučujú alebo zhadzujú, naozaj tak bezchybné, ako sa tvária?

V druhej časti článku si predstavíme 9 typov manipulátorov a ich klasické vety. Aké metódy používa diktátor, počtár, alebo chudáčik? A ako sa voči manipulácii brániť? Prečítajte si v pokračovaní.

Zdroje:

https://www.psychologytoday.com/blog/communication-success/201510/14-signs-psychological-and-emotional-manipulation https://www.psychologytoday.com/blog/in-flux/201610/9-things-you-can-expect-manipulative-people-do

Cenové kotvy: Čísla, ktoré ovplyvňujú vašu útratu

Spomínate si, ako riešil nepríjemné povinnosti hrdina dobrodružných románov Tom Sawyer? Z prácneho a zdĺhavého natierania plotu urobil zábavu, ktorú mu mohli ostatní len závidieť. A keď už závidia, prečo im rovno celú prácu neprenechať a ešte na tom nezarobiť? Tak Mark Twain vo svojej knihe pred viac ako storočím zachytil jav, ktorý dokáže premeniť zábavu v prácu a prácu v zábavu. Ste si istí, že dokážete jedno od druhého rozoznať?

Ľudské preferencie bývajú vrtkavé a rovnako nestabilné môže byť aj rozdiel medzi príjemným zážitkom a nepríjemnou povinnosťou. Povedzme, že vám ponúknem slušnú čiastku za to, že budete účinkovať vo filmovom komparze. Musíte sa dopraviť na natáčanie, obliecť sa do kostýmu a prechádzať sa sem a tam medzi kulisami. Ku všetkému si to nakoniec sa sľubovanú odmenou rozmyslím a žiadne peniaze vám neponúknem, takže sa do práce môžete pustiť len zadarmo. Predpokladám, že teraz už sa do nej príliš nepohrnete. Ale čo keby som začala s inou ponukou? Môžete si zahrať vo filme! Dostanete kostým a budete sa pohybovať medzi skutočnými kulisami. Takúto možnosť nemá každý a samozrejme si za ňu budete musieť náležite zaplatiť. A čo potom keď vám táto príležitosť spadne do lona úplne zadarmo! Prvá ponuka nastavila latku a druhú s ňou budete chtiac nechtiac porovnávať. Keď boli pri jednom z výskumov účastníci rozdelení do dvoch skupín a každá dostala inú ponuku, raz na platený a druhýkrát na predplatené počúvanie recitácie, záujem zúčastniť sa jej zadarmo neskôr vyjadrilo podstatne viac tých, ktorí boli najskôr oboznámení s nutnosťou za ňu zaplatiť. Možno si hovoríte, že nie ste hlúpi, viete, že sa komparzu platí, a na podobnú ponuku by ste rozhodne nekývli. Ale čo keď žiadnu podobnú predchádzajúca skúsenosť nemáte? Vedeli by ste, či za zážitok s chuťou zaplatiť, alebo sami požadovať peniaze?

Sme bytosti zvyku a nadväznosti. Naše voľby sa odvíjajú od tých predchádzajúcich. Akonáhle prvýkrát niečo kúpime za určitú sumu, suma sa nám dostane pod kožu a riadi naše ďalšie rozhodnutia. Táto sudička nám teda predurčuje, koľko sme ochotní za rovnaký alebo podobný tovar minúť. Skúste sa teraz zamyslieť nad vecami, ktoré bežne kupujete. Je ich prínos alebo potešenie, ktoré vám prináša, úmerné sume, ktorú ste na ňu museli zarobiť, alebo ste si jednoducho zvykli? To, že ste sa jej vy a mnoho ďalších konzumentov podriadili, ešte nezaručuje, že je naozaj rozumná. Pokojne by totiž mohla byť stanovená aj náhodne. Keď výskumníci predviedli študentom tovar hodnote od desať do sto dolárov, položili im otázku, či by si daný predmet kúpili za cenu určenú náhodným dvojčíslom. To predstavovalo východiskový bod pre ich odpoveď na druhý dotaz: Koľko by ste boli ochotní za neho maximálne zaplatiť? Ľudia s vyšším počiatočným číslom potom za tovar ponúkali vyššie sumy ako tí, ktorí náhodou dostali číslo nižšie. Dokážete si predstaviť, že za víno dobrovoľne zaplatíte o 80% viac len vďaka náhodnej cifre, ktorá stála na počiatku vášho rozhodnutia?

Nie je ľahké si priznať, že naša predstava o hodnote vecí je trochu zahmlená a ľahko ovplyvniteľná. Pokiaľ ale raz pri pokladni zahoríte neodolateľnou túžbou urobiť predavačke obsiahlu prednášku na tému "za nás bol chleba lacnejší", skúste si spomenúť, že cenové kotvy driemu aj vo vašej hlave.

Zdroj:

Ariely, D., Loewenstein, G., & Prelec, D. (2006). Tom Sawyer and the construction of value. Journal of Economic Behavior and Organization, 60(1), 1-10.

Ako rozdielny je mužský a ženský mozog?

Knihou z roku 1992 Muži sú z Marsu, ženy z Venuše si autor John Graz vyslúžil veľa kritiky. Spoločnosti vadil predovšetkým dôraz na rodové stereotypy, ktorými autor vo svojej publikácii ani trochu nešetril. Zásadnou otázkou však zostáva: existujú nejaké rozdiely medzi mužským a ženským mozgom? A ak áno, ovplyvňujú správanie a životy ľudí?

Mnoho vedcov potvrdzuje, že existujú rozdiely v štruktúre mozgu medzi oboma pohlaviami (Jantz, 2014, Kattenburg, 2016). Štúdie ukazujú, že muži majú zvyčajne väčšiu ľavú časť hipokampe, čo je oblasť spojená s pamäťou. Ďalšia rozdielnosť je tzv. Corpus callosum - štruktúra, ktorá spája ľavú a pravú hemisféru a zaisťuje ich komunikáciu. Bolo zistené, že je silnejší naopak u žien.

Štúdie potvrdzujú zaužívané klišé…

Z mnohých štúdií vyplýva, že mužské mozgy obsahujú viac sivej hmoty a ženské naopak viac hmoty bielej. Sivá hmota sa podieľa na spracovaní informácií a biela hmota "schvaľuje" komunikáciu medzi sivou hmotou a inými časťami tela. Bolo tiež zistené, že ženy dosahujú lepšie výsledky v jazykových a komunikačných zručnostiach, zatiaľ čo muži dosahujú lepšie výsledky pri používaní svojich priestorových schopností a navigáciu. Mozgy oboch pohlaví síce vylučujú rovnaké neurotransmitery, ale v rôznych množstvách. To môže čiastočne vysvetliť rozdiely v správaní medzi oboma pohlaviami. Napríklad, muži sa zdajú byť viac agresívny a impulzívny, ženy naopak empatickejšie a citlivejšie.

… ale nebude to také horúce

Avšak stále viac štúdií potvrdzuje, že je takmer nemožné nájsť čisto mužsky alebo žensky štruktúrovaný mozog (Kattenburg, 2016; Wheeling 2015). K takémuto výsledku dospela napríklad behaviorálna neurologička Daphna Joel, ktorá skúmala mozog pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Dospela k záveru, že drvivá väčšina mozgu vykazovala kombináciu mužských a ženských dominantných prvkov. To dokazuje, že funkčnosť mužského a ženského mozgu sa z časti prekrýva.

Neurovedkyňa Margaret McCarthy následne poznamenala, že táto štúdia poskytuje prvý dôkaz o tom, že nemôžeme hovoriť o čisto ženskom a mužskom mozgu. To samozrejme neznamená úplné zamietnutie skutočnosti, že existujú rozdiely v štruktúre mozgu medzi oboma pohlaviami. Tieto rozdiely však nie sú u každého jedinca konzistentné.

Ak vezmeme do úvahy všetky faktory životného prostredia, ktoré môžu potenciálne ovplyvniť správanie ľudí a ich životy, môžeme získať jasnejší obraz o rozdieloch v správaní medzi mužmi a ženami. Pokročilé znalosti o rozdieloch medzi pohlaviami by mohli obohatiť napríklad výchovnú a vzdelávaciu sféru a mohli by tak poskytnúť podporu pre deti od útleho veku.

Čo bezpečne prezradí klamára alebo Pinokiov efekt

Kang Lee z univerzity v Toronte študuje fenomén klamstva u detí už dve desaťročia. V spoločnosti podľa neho panujú tri silné presvedčenia o detských klamstvách. Po prvé, deti sú zlými klamári a pre dospelých nie je problém lož odhaliť. Po druhé, deti začínajú klamať až po nástupe do školy. Po tretie, ak dieťa klame už vo veľmi útlom veku, svedčí to o vade jeho charakteru a s veľkou pravdepodobnosťou z neho vyrastie patologický klamár. Tieto presvedčenia sú však mylné, ako ukazujú dve dekády Leeových výskumov.

Experiment s kartami

So svojím tímom totiž prišiel na niekoľko zaujímavých poznatkov. Usporiadali jednoduchý experiment: s každým dieťaťom hrali hru na hádanie kariet. Za uhádnutie karty bola prisľúbená odmena. V určitý moment si experimentátor musel náhle odskočiť a dieťa za jeho neprítomnosti za žiadnu cenu nemalo kartu obrátiť. Tipnite si, koľko z nich sa na kartu pozrelo? Vo chvíli, keď za sebou experimentátor zavrel dvere, podvádzalo 90% detí. Netušili však, že ich sledujú skryté kamery.

Keď sa výskumník vrátil, časť detí o podvode klamala a časť z nich sa priznala. Zaujímavé je, že s vekom sa pomer klamárov a poctivcov mení. Kým dvojročné deti klamali v 30% a priznali sa v 70%, starší už na tom neboli tak dobre. Trojročné deti zodpovedali z polovice klamlivo, z polovice pravdivo a štvorročnej klamali dokonca v 80%!

Spoznáme klamára?

Ak dospelí ľudia veria svoje schopnosti detskú lož odhaliť, ponúka výskum ďalší prekvapivý výsledok. Pri prehraní stoviek detských zaklamaní aj priznaní si v tipovaní neviedli dobre študenti, sociálni pracovníci ani strážcovia zákona. Tí pritom s klamstvom prichádzajú do styku denne. Čo je však pozoruhodnejšie zistenie - klamstva detí nespoznajú väčšinou ani vlastní rodičia.

Dve ingrediencie klamstiev

Tím výskumníkov sa zamýšľal aj nad tým, prečo niektoré deti klamú viac a iné menej. Prišli s teóriou, že k naozaj dobrým klamstvám sú potrebné dve zručnosti. Tou prvou je znalosť teórie mysle, inými slovami schopnosť čítať myseľ toho druhého - vedieť, že nevie niečo, čo viem ja. S touto schopnosťou sa nerodíme, ale osvojujeme si ju medzi druhým a tretím rokom. A ako je vidieť, v praxi ju použijeme hneď, ako to len ide.

Druhou zručnosťou, ktorá je pri klamstve potrebná, je sebaovládanie. Nie je totiž tak ľahké tváriť sa inak, než ako sa cítime. U klamstiev to platí dvojnásobne. Väčšina ľudí zažíva pri tomto akte veľa negatívnych emócií, napríklad vinu, strach či hanblivosť. Skryť tieto emócie teda vyžaduje veľkú dávku sebaovládania, predovšetkým v koordinácii drobných mimických svalov tváre.

Ako sa sníma lož

Zďaleka nie všetko dianie možno však v našom tvári dobre skryť. Napríklad nezadržateľne sa vynárajúca rumenec na našich tvárach. Môže za to autonómny nervový systém, ktorý napriek našej snahe zachovať si "chladnú hlavu" privádza do tváre väčšie množstvo krvi.

A práve na to sa zameral Leeov výskumný kolektív. Kamerou snímali tváre ľudí, ktorí klamali, alebo hovorili pravdu. Zistili pri tom, že okrem pohybov tváre, potenia, zvýšenej teploty a frekvencie srdcového tepu sa výrazne zmenil ešte jeden detail v tvári klamárov. Začal sa im červenať nos. Preto sa tím rozhodol tento efekt nazvať Pinokiov.

Väčšina zmien v prekrveniu tváre pri prežívaní emócií nie je ale viditeľná voľným okom. Špeciálne upravenou kamerou je však možné zachytiť aj tie najmenšie zmeny, ktoré sa v našej koži odohrávajú. Ako Kang Lee zdôrazňuje, určovanie emócií iba za pomoci kamerového snímania je síce na začiatku svojej existencie, ale nesie v sebe veľký potenciál. Mohli by sme tak skoro mať možnosť zistiť, čo prežíva človek sediaci na druhom konci videochate alebo napríklad prekuknúť pravé úmysly politikov v televíznych debatách.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/kang_lee_can_you_really_tell_if_a_kid_is_lying https://www.researchgate.net/publication/282569498_Theory-of-Mind_Training_Causes_Honest_Young_Children_to_Lie onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cdep.12023/abstract