Bronz, ktorý by sme nemali chcieť vyhrať: nadmerná konzumácia alkoholu v Česku
Všetci to poznáme – večerné pivečko s priateľmi, tu a tam nejaká tá oslava, cez víkend poldecáky na zábave alebo pohárik či dva pred spaním v priebehu pracovného týždňa. Kto nepije, nech sa pripraví na prekvapené výrazy ostatných, sústavné opakovanie vety „skutočne si nedám“, alebo vymýšľanie lekárskej diagnózy, ktorá mu neumožňuje priťuknúť si s ostatnými nektárom spoločenskosti. Je menšie množstvo alkoholu ešte v poriadku, alebo bude lepšie sa podobnému životnému štýlu celkom vyhnúť?
Prieskumy Svetovej zdravotnej organizácie dlhodobo stavajú Českú republiku na predné priečky konzumácie alkoholu – v roku 2005 išlo dokonca o druhé miesto. Vedci sa síce snažia na negatívne účinky tejto látky upozorňovať, záujem Čechov o alkohol je ale stále rovnaký.
Alkohol je totiž obrovskou súčasťou našej kultúry. Pivo považujeme za dominantnú charakteristiku českého národa, sme hrdý na slivovicu a moravské vína. Niečo o nás koniec koncov vypovedá aj občanmi zvolený prezident, ktorý otvorene obhajuje nadmerné pitie a svojimi excesmi vzbudzuje posmech aj v zahraničí (x, x, x).
Úlohu hrá určite aj cenová dostupnosť – vedci z amerických univerzít analýzou dát zistili, že nižšia cena alkoholických nápojov pozitívne koreluje s vyššou mierou zneužívania alkoholu a s ním spojeným násilím a zločinmi. V Česku je alkohol bezprecedentne lacný – Praha bola v prieskume z roku 2016 označená za metropolu, kde je možné alkohol zaobstarať najlacnejšie v Európe.
Piť ako Čech
V štatistike OECD z roku 2017 Česká republika s prehľadom tromfla aj príslovečné Dánsko. V grafe, ktorý zobrazuje spotrebu alkoholu v jednotlivých európskych krajinách za posledných desať rokov, môžeme u väčšiny z nich sledovať zostupnú tendenciu (vrátane Lotyšska a Francúzska, v ktorých bola vtedy spotreba alkoholu vyššia než u nás), zato Česko svoje trendy v ročných priemeroch spotreby nijak drasticky nemení.
(GRAF)
V najnovšej štatistike Svetovej zdravotnej organizácie (2018) sa zmenili prvé dve priečky (prvá je Litva, druhé Moldavsko). Za nimi nasledujeme my s ročnou spotrebou 12,9 litrov čistého alkoholu na osobu (15+). Len niečo vyše štvrtiny celkovej dospelej populácie tvoria podľa Štátneho zdravotného ústavu trvalí abstinenti (3,7 %) a umiernení konzumenti alkoholu (24,6 %). Najväčšou časťou sú pijaci s miernym rizikom (53,2 %), a zvyšných 18,6 % obyvateľov (viac než jeden milión ľudí) spadá do kategórie rizikového pitia. „Rizikovým pitím“ sa rozumejú ako osoby, ktoré alkohol zneužívajú, tak i jedinci zaradení do kategórie „problémového pitia“ a alkoholici.
Metla ľudstva
Keď hovoríme o „alkohole“, presnejšie máme na mysli ethanol, celebritu chemickej skupiny alkoholov. Jedná sa o psychoaktívnu látku, ktorá v malých dávkach pôsobí euforicky, vo väčšom množstve tlmivo a v extrémne vysokých dávkach je pre ľudský organizmus jedovatá.
Pri požití alkoholu sa najskôr dostavia pocity uvoľnenosti a zvýšeného sebavedomia. Máme lepšiu náladu. Ako noc pokračuje, a poháriky pribúdajú, dochádza ku zhoršeniu jemnej motoriky, nastávajú problémy s rovnováhou a aj videnie začína byť rozmazané. Niekde medzi 0,25−0,4% koncentráciou alkoholu v krvi môže dôjsť k výpadkom vedomia či celkovému bezvedomiu, spomaľuje sa pulzová frekvencia a prichádza vracanie. Nebezpečná hranica je u každého inde. Vo všeobecnosti však medzi 0,35 až 0,8 percentami alkoholu v krvi jedinec upadá do kómy – respiračná a pulzová frekvencia sú nebezpečne znížené a hrozí smrť.
Ročne je alkohol zodpovedný za obrovské množstvo úmrtí – v porovnaní s ostatnými drogami predstavuje výrazne najvyššie spoločenské riziko. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je alkohol najvyšším rizikovým faktorom predčasnej úmrtnosti. Je zodpovedný za 10 % úmrtí ľudí medzi pätnástimi a štyridsiatimi deviatimi rokmi.
Tri milióny úmrtí v roku 2016 súviseli so škodlivým užívaním alkoholu – 1,2 milióna ľudí zomrelo na následky tráviacich a kardiovaskulárnych ochorení, ďalších 400 tisíc na rakovinu a necelý milión na následky zranení (nehody, seba poškodzovanie, napadnutia).
Malé množstvo je ale zdravé, tak na zdravie! Alebo radšej nie?
Určite ste počuli o tom, že pitie malého množstva alkoholu je prospešné. Malé množstvo znamená jeden pohárik denne pre ženy a dva pre mužov. Niektoré štúdie skutočne preukázali súvislosť mierneho pitia s lepším celkovým zdravím – napríklad tu u zdravo sa stravujúcich diabetikov došlo ku „skromného“ zníženiu kardiometabolického rizika, v tejto štúdii potvrdili znížené riziko ochorenia diabetom a v britskej štúdii u miernych pijanov zaznamenali menší výskyt ľadvinových kameňov.
Novšie vedecké články však ukazujú, že to so vzťahom mierneho pitia a zdravotných benefitov nebude tak slávne. Podľa jednej novozélandskej štúdie sa síce skupina miernych pijanov tešila lepšiemu zdraviu než osoby s vysokým príjmom alkoholu alebo abstinenti, akonáhle ale vedci pri analýze ošetrili premenné súvisiace so socioekonomickým stavom participantov, rozdiel medzi skupinami bol takmer nulový.
Autori tu tiež upozorňujú, že závery raných štúdií, naznačujúcich prospešný vplyv alkoholu na zdravie, neraz pramenili z chybnej metodológie – abstinenti v kontrolnej skupine, s ktorou vedci výsledky porovnávali, často nepili alkohol z nejakého zdravotného dôvodu, čo samozrejme viedlo ku skresleniu výsledkov.
Keď sa nad tým zamyslíte, dáva to zmysel. Tí, ktorí pijú príliš, samozrejme pozitívne účinky na zdraví očakávať nemôžu. Opačný extrém, abstinenti, môžu mať pre nepitie najrôznejšie dôvody – napríklad im to nedovoľuje zdravotný stav, žijú v chudobe, alebo boli v minulosti závislí na alkohole. Niekde uprostred potom leží ideálna populácia tých, ktorým bolo dané vzdelanie a bohatstvo, a môžu si teda skôr dovoliť žiť šetrnejšie, dbať na svoje zdravie a netráviť čas v nebezpečnom prostredí.
„V podstate je nemožné z týchto výskumov usúdiť, či mierne pitie prispieva ku zdraviu, alebo je to len tým, že časť spoločnosti, ktorá pije mierne, je bohatšia a má sa lepšie, a preto máme dojem, že mierne pitie je pre nás dobré,“ zhrnul Gideon M-K v článku pre The Guardian.
Ak vás zaujíma, do akej kategórie konzumenta alkoholu spadáte, a či by ste svoje návyky mali zmeniť, odporúčam vyskúšať krátky a prehľadný test na stránkach kampane Suchý február.
Zdroje:
https://www.telegraph.co.uk/travel/destinations/europe/czech-republic/prague/articles/prague-best-in-europe-for-cheap-booze--says-survey/
https://pubs.niaaa.nih.gov/publications/arh26-1/22-34.htm
https://data.oecd.org/healthrisk/alcohol-consumption.htm
https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/274603/9789241565639-eng.pdf?ua=1
http://www.szu.cz/uploads/documents/szu/aktual/uzivani_tabaku_alkoholu_cr_2018.pdf
https://www.alcoholrehabguide.org/alcohol/effects/
https://www.researchgate.net/publication/47635105_Nutt_DJ_King_LA_Phillips_LD_Drug_harms_in_the_UK_a_multicriteria_decision_analysis_Lancet_376_1558-1565
https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/may/06/heres-why-moderate-drinking-is-probably-not-good-for-you
https://academic.oup.com/psychsocgerontology/article/73/4/649/2645642#115521439