Prečítajte si náš blog

Prechádza láska naozaj cez žalúdok?

Kým malé dievčatá často snívajú o elixíre lásky, vďaka ktorému sa do nich vysnený princ okamžite zamiluje, babička im prezradí iné kúzlo: „Láska prechádza cez žalúdok“. Toto príslovie existuje v rôznych podobách v mnohých svetových jazykoch. Odveká ľudská skúsenosť svedčí pre jeho pravdivosť. Dokážeme to však vysvetliť vedecky?

Aby človek prežil, musí zásobovať telo energiou potrebnou na pohyb, dýchanie, myslenie, rozmnožovanie atď. Mechanizmy riadenia hladu a sýtosti nám v tomto pomáhajú. Keby prijímanie potravy alebo rozmnožovanie bolo nepríjemné, ľudia by to prestali robiť a pravdepodobne by vyhynuli. Vďaka centrám odmeny v mozgu však po prijatí potravy alebo rozmnožovaní cítime príjemné pocity a tak je človek motivovaný tieto činnosti vyhľadávať a prežije.

Ako dokáže jedlo ovplyvňovať našu psychiku?

Jedlo sa po skonzumovaní rozloží na rôzne chemické látky a spustí kaskádu procesov, ktoré okrem iného ovplyvňujú i našu psychiku. To, že máme hlad (motivačný aspekt) a chuť na jedlo (hedonický aspekt) aktivuje nucleus accumbens a ventrálnu tegmentálnu oblasť. Koktejl neurochemikálií, ako dopamín, opioidy, endokanabinoidy, leptín a inzulín potom sprostredkujú odmeňujúce účinky a my sa cítime dobre [1]. Následne táto informácia putuje do centier, ktoré sú zodpovedné za kognitívne procesy ako pamäť, učenie a rozhodovanie [2]. To, čo jeme, tak môže hlboko ovplyvniť, či vnímame okolnosti príjmania potravy pozitívne alebo negatívne.

Niektoré potraviny sú známe tým, že môžu priamo ovplyvňovať dráhy odmeny v mozgu (podobným mechanizmom, ako lieky a drogy pôsobiace na psychiku). Podľa gréckej bohyne lásky Afrodity sú pomenované afrodiziaká. Napríklad čokoláda obsahuje látku, ktorá vplývajú na opioidnú a endokanabinoidovú transmisiu. Muškátový oriešok dokáže zase modulovať metabolizmus dopamínu v mozgu [3]. V angličtine znie príslovie doslovne: „Cesta k mužovmu srdcu vedie cez jeho žalúdok“ a pripisuje ho tak prevažne mužom. V skutočnosti výskum skôr naznačuje, že ženy sú citlivejšie na odmeňujúce účinky endokanabinoidov ako muži [4].

Ako môžu byť tieto poznatky užitočné?

Ako sme vysvetlili vyššie, keď budete konzumovať dobré jedlo, pravdepodobne si obľúbite i okolný kontext – kde a s kým ho jete. Takže pri večeri s partnerom sa aktivujú vaše dráhy odmeny v mozgu a váš mozog si zapamätá, že byť s vaším partnerom je príjemné. Alebo pokiaľ radi jete pri obľúbenom seriáli, je pravdepodobné, že si seriál o to viac obľúbite.

Odmeňujúca funkcia jedla dokáže byť na druhú stranu nebezpečná, pokiaľ jedlom kompenzujeme nepríjemné pocity (smútok, hnev, stres, úzkosť…). Výsledkom môže byť prejedanie, nadváha či poruchy príjmu potravy.

Spoločné jedlo má moc vplývať nielen na romantické vzťahy. Pokiaľ chcete upevniť vzťahy v rodine, doprajte si rodinnú večeru. Ostatne pár generácií naspäť bolo spoločné stolovanie dôležitým rituálom. Dá sa teda povedať, že láska prechádza cez žalúdok? Do istej miery áno! Hoci medzi žalúdkom a láskou je ešte jeden dôležitý článok - mozog a jeho dráhy odmeny.

Zdroje:

The neuroscience of love (2014). Charité Neuro Science Newsletter, 7(2). Dostupné tu [1] Cota et al, Neuron, 2006 [2] Wise, Philos Trans R Soc Lond B Biol Sci, 2006 [3] Melnyk and Marcone, Food Research International, 2011 [4] Cicero, Pharmacology Biochemistry and Behavior, 2003

Spánok a zaujímavé spánkové fenomény: lucidné snívanie, falošné prebudenie

Spánok sa nedá považovať za stav úplnej telesnej a psychickej pasivity. Prebiehajú v ňom rôzne druhy mentálnych aktivít, predovšetkým snenie. Ani zmyslové orgány neprestanú v spánku fungovať – napr. sluchový aparát monitoruje zvuky v okolí a rozlišuje, ktoré podnety predstavujú možné nebezpečenstvo. Tak i ženu, ktorú obvykle nezobudí hukot vlaku prechádzajúci po blízkej trati, dokáže zobudiť slabý plač jej dieťaťa (Plháková, 2003). V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako prebieha spánok za normálnych okolností, aké zvláštne fenomény sa v ňom môžu vyskytnúť a ako zlepšiť svoju spánkovú hygienu.

Typy spánku

Štádium 1 (zaspávanie): prechod medzi stavom bdenia a spánku, ktorý trvá asi 5-10 min. Dych sa stáva pomalším a pravidelnejším, znižuje sa srdcový rytmus, oči sa pomaly pohybujú. Jedinec vstupuje do hypnagogického stavu, v ktorom sa niekedy objavujú výrazné svalové kŕče sprevádzané trhnutím celého tela, ktoré môžu viesť ku krátkemu prechodnému prebudeniu. Pri prebudení sú ľudia presvedčení, že ešte nespali.

Štádium 2 (ľahký spánok): spánok sa prehlbuje, očné pohyby miznú, svalové napätie sa výrazne znižuje, telo je takmer nehybné.

Štádium 3 (hlboký spánok): dych a srdcový rytmus sa naďalej spomaľujú

Štádium 4 (najhlbší spánok): prehlbuje sa svalová relaxácia, úplne chýbajú očné pohybyprebudiť spiaceho v tomto štádiu je veľmi ťažké. Práve v tomto štádiu sa najčastejšie vyskytuje somnambulizmus (námesačníctvo) a enuréza.

Paradoxný spánok: štádium spánku, ktoré charakterizuje svalová paralýza, nepravidelné dýchanie, zrýchlenie srdcového rytmu a rýchle očné pohyby (REM = rapid eye movement). Množstvo kyslíka spotrebovaného mozgom stúpa a mechanizmy termoregulácie miznú. Mozog človeka v REM fáze je veľmi aktívny a podobá sa stavu bdelosti. Práve v tomto štádiu sa najčastejšie vyskytujú výrazné sny. REM fáza je čas, kedy sa človek spontánne budí, respektíve kedy sa najľahšie preberie, pokiaľ ho zobudí budík. I preto existujú aplikácie a online kalkulačky, kde si človek môže vypočítať hodiny vhodné na prebudenie. Ak napr. sem: sleep-calculator.com zadám, že by som sa chcela prebudiť o 6:30, navrhne mi časy vhodné na uloženie k spánku: 21:30, 23:00, 00:30 alebo 2:00. Rovnako môžem zadať čas, kedy idem spať a kalkulačka mi vypočíta hodiny vhodné na nastavenie budíka.

Architektúra spánku

Po zaspaní klesáme obvykle hlbšie a hlbšie až do 4. štádia spánku, čo trvá približne 65-70 minút. Potom sa spánok opäť stáva plytkejším, vracia sa do štádia 3 a 2. Nasleduje epizóda paradoxného (REM) spánku, trvajúca asi 15 až 20 minút. Spoločne sa jedná o jeden spánkový cyklus, ktorý má okolo 90 minút. Po skončení REM epizódy sa začne spánok opäť prehlbovať až do štádia 4 a celý kolobeh sa opakuje. Každý ďalší spánkový cyklus už však klesá menej hlboko. Naopak sa postupne predlžujú epizódy paradoxného spánku. To je pravdepodobne dôvod, prečo si najviac snov pamätáme priamo pred prebudením, alebo prečo sa nám obzvlášť veľa snov sníva, ak spíme dlho. Novorodenci trávia v REM-spánku takmer jednu tretinu času, hoci si nemôžeme byť istí tým, či majú sny. Dospelí v ňom prežijú asi jednu dvanástinu života, čiže dve hodiny denne (Plháková, 2003).

Zásady dobrej spánkovej hygieny

Obmedziť pred spaním konzumáciu alkoholu a tabaku Vynechať pár hodín pred spaním všetky nápoje s obsahom kofeínu Mať vyrovnaný stravovací režim, s obmedzeným počtom tukov Zahrnúť pohyb do každodenného fugovania, no nerobiť náročnú fyzickú aktivitu niekoľko hodín pred spaním (cvičenie rozprúdi organizmus) Obmedziť aktivity, ktoré človek robí v posteli na tie, ktoré navodzujú spánok Minimalizovať množstvo hluku a svetla v spálni Vyhnúť sa extrémnym zmenám teploty v spálni Uložiť sa k spánku, až keď sa cítime unavení Pokiaľ nás trápia opakujúce sa myšlienky, „vyliať“ ich z hlavy na papier Vytvoriť si „zaspávaciu rutinu“ (rovnaký čas, činnosti) - mozog sa tak pripraví na spánok

Lucidné snenie

Hoci slovo „lucidný“ znamená jasný, lucidný sen nie je iba jasný sen. Počas lucidného sna si snívajúci človek uvedomuje, že je to iba sen. Neznamená to však, že musí mať kontrolu nad všetkým, čo sa v sne odohráva. Lucidné sny sú pre mnohých ľudí veľmi príťažlivé, pretože v nich sú schopní robiť veci, ktoré v bežnej realite nie sú možné, napríklad ochutnať oheň alebo lietať.

Najlepšia technika, ako sa naučiť lucidne snívať, je byť vedomý, pozorovať, počúvať a venovať pozornosť detailom. Keď si všimnete veci, ktoré v príbehu nesedia, pochopíte, že sa jedná o sen. Mentálne návyky, ktoré praktikujete počas dňa majú tendenciu pokračovať v snoch, takže schopnosť lucidne snívať sa dá trénovať. Ľudia schopní lucidného snenia majú vyššiu úroveň „vedomosti“. Takže ak budete pozorne skúmať vaše prostredie počas dňa a plne si uvedomovať prítomnosť, možno časom začnete pozorovať, že vo vašich snoch je niečo inak.

Falošné prebudenie

Falošné prebudenie je zaujímavý fenomén, ktorý najpravdepodobnejšie zažijete, pokiaľ vás čaká vzrušujúci deň, alebo pokiaľ máte často lucidné sny Jedná sa o veľmi živé sny, v ktorých je snívajúci presvedčený, že sa zobudil do fyzickej reality. Falošné prebudenie môže obsahovať vstávanie, obliekanie, raňajky a cestu do práce...všetky činnosti, ktoré človek denne robí ako autopilot. Nakoniec však začnete v sne robiť komplexnejšiu úlohu, ktorá aktivuje ešte spiacu časť mozgu. Možno sa pozriete v kúpeľni do zrkadla, alebo sa pokúsite čítať noviny na ceste do práce. To odhalí iluzornú povahu snu a vy sa prebudíte. Niektorí ľudia zažívajú dokonca mnohonásobné falošné prebudenia, v ktorých robia rovnaké činnosti stále dokola, nevediac, kedy sa naozaj prebudili.

Ako rozpoznať falošné prebudenie a premeniť ho na lucidný sen:

Použite budík – čísla a písmená sa v snoch ťažko čítajú, pretože centrá jazyka v mozgu sú v spánku prevažne vypnuté. Takže pokiaľ sa čísla a text po pár sekundách zmenia na nečitateľné symboly, môžte tušiť, že sa jedná o sen. Otestujte svoju pamäť – pokúste si spomenúť si na adresu vášho bytu, alebo telefónne číslo. Pokiaľ si nebudete schopní vybaviť tieto detaily, pravdepodobne snívate. Dlhodobá pamäť sa počas REM spánku ťažko aktivuje. Urobte test prahu – choďte do vedľajšej miestnosti. V snoch často narazíte na kuchyňu namiesto chodby, nejakú bizarnú miestnosť alebo miesto z vašej minulosti.

Použité zdroje:

Barlow, D. H., Durand, V. M. & Gottschalk, M. (2007). Psychopathologie: une perspective multidimensionnelle. Bruxelles: DeBoeck Université Plháková, A. (2003). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia. https://www.psychologytoday.com/blog/the-superhuman-mind/201212/lucid-dreaming-and-self-realization http://www.world-of-lucid-dreaming.com/false-awakenings.html

Špecifické poruchy učenia

Každý z nás sa s týmito poruchami už stretol. Či už niektorou z nich trpí sám, alebo sa v jeho okolí vyskytuje príbuzní, známi či kamarát, špecifické poruchy učenia sa v populácii nevyskytujú len zriedka.

Prvé zmienky o týchto poruchách môžeme vypátrať už v 20. rokoch minulého storočia, ich presnejšia diagnostika a výskum začali v 60. rokoch. Presná diagnostika a povedomie širokej verejnosti o poruchách učenia je dôležitá najmä preto, že deti takto diagnostikované nemajú problémy len so školským prospechom, ale i so sebavedomým, ktoré ide ruku v ruke práve s dobrými známkami a uznaním spolužiakov. Nie je výnimkou, že poruchami učenia trpia deti nadané, preto skorá a správna diagnostika môže takéto nedanie odhaliť a pomôcť dieťaťu úspešne zvládať nároky školy.

Celkovo môžeme poruchy učenia rozdeliť na dve skupiny. Jednou sú poruchy, ktoré nebránia dieťaťu v úspešnom fungovaní v škole. Patrí medzi ne napríklad dysmúzia, špecifická porucha vyznačujúca sa neschopnosťou správne rozpoznávať tóny a melódie, tiež neschopnosťou správne vyjadrovať tóny, či hlasovými a vokálnymi ťažkosťami pri speve. Ďalšími sú dyspinxia, porucha kreslenia, či dyspraxia, porucha koordinácie, spojená s ťažkosťami pri rytmickom pohybe či neobratnosťou.

Druhou skupinou sú poruchy vážnejšie, ktoré priamo zasahujú do  každodenného školského života dieťaťa. Prvou z nich, ktorej sa budeme venovať je známa dyslexia. Je to porucha čítania, kedy sa dieťa s primeraným nadaním z dobrých sociokultúrnych podmienok v bežnej výučbe nie je schopné naučiť čítať. Dyslexia môže mať rôzne príčiny, napríklad nedostatky v zrakovej alebo sluchovej percepcii, problémy s plynulosťou očných pohybov, celková dynamika psychických procesov. S dyslexiou veľmi často býva spojená dysortografia, porucha pravopisu. Najčastejšie sa vyznačuje vynechávaním hlások v slovách či komolením slov. Tiež sú typické problémy so správnym použitím i/y, alebo nedostatočným rozlišovaním písmen, ktoré sa na seba v písanej forme podobajú (b, d, p). Do hry opäť môže vstupovať dynamika psychických procesov (dieťa píše príliš pomaly a nestíha, naopak dieťa píše rýchlo a unáhlene). Podobne znejúcou poruchou je dysgrafia, ktorá je typická problémami s písaním. Nejde však o gramatiku a pravopis, ako to bolo v predošlom prípade, ale o vizuálnu stránku písma. Dieťa sa aj napriek tomu, že netrpí motorickou poruchou, nedokáže naučiť čitateľne písať, písmená splývajú, vyskytuje sa škrtanie a gumovanie, písanie mimo liniek zošita, písmená sú nečitateľne malé alebo priveľké. Dieťa s touto poruchou často drží pri písaní ceruzku kŕčovito, objavuje sa bolesť ruky. Poslednou poruchou, ktorej sa dnes budeme venovať je dyskalkúlia. Už z názvu môžeme uhádnuť, že sa jedná o poruchu matematických schopností. Dieťa má problémy s počítaním, ide pravdepodobne o poruchu prameniacu z ťažkostí v chápaní symbolov a z problémov v abstraktnom myslení.

Diagnostika špecifických porúch učenia prebieha vo veľkej väčšine prípadov v Pedagogicko- psychologickej poradni na odporučenie učiteľa. Dieťa je na prvý pohľad šikovné, no v určitej sfére školského fungovania sa mu nedarí. Takéto vyšetrenie je učiteľom navrhnuté rodičom, tí musia s vyšetrením súhlasiť a dieťa naň objednať.

Vyšetrenie samotné sa skladá zo všeobecných testov inteligencie, percepcie, laterality (ľavorukosť/pravorukosť), vyšetrenia koordinácie, pozornosti. Ďalej sa pracuje so špecifickými testami určenými pre konkrétne poruchy, na ktoré sa objavilo podozrenie (skúška čítania, písania, matematických schopností). Pri diagnostike sa samozrejme pracuje i s informáciami od učiteľov, rodičov, z rodinnej anamnézy.

Ak sa u dieťaťa preukáže porucha učenia nasleduje úprava študijného plánu, ktorá väčšinou znamená určitú zmenu v hodnotení dieťaťa v konkrétnom predmete. Napríklad deti s dysortografiou nemajú hodnotené diktáty a podobne. Takáto zmena v hodnotení môže priniesť dieťaťu úľavu, zmierniť stres zo školy a zvýšiť nízke sebavedomie. Práve preto je povedomie o poruchách učenia a ich diagnostika veľmi dôležitá a nemala by sa zanedbávať.

Neurón a jeho stavba

Nervový systém sa skladá z centrálnej nerovovej sústavy (mozog a miecha), a z periférnej nervovej sústavy (nervy, ktoré prinášajú informácie z celého tela a ovládajú svaly). Mozog a miecha teda fungujú ako hlavní manažéri organizmu. Ich pokyny vykonávajú podriadené nervy a svaly prostredníctvom prepracovanej komunikačnej siete poskladanej z neurónov. Činnosť neurónov, teda nervových buniek, je veľmi významná. Umožňuje komunikáciu, riadenie, no i vznik našich myšlienok, pocitov a správania.

Vedeli ste, že...?

Mozog pozostáva z približne 100 miliárd neurónov? Neuróny sa na začiatku tehotenstva vyvíjajú rýchlosťou 250 000 neurónov za minútu? Keby sa všetky neuróny poskladali vedľa seba, pokryli by až 4 futbalové ihriská?

Anatómia neurónu – odkiaľ prichádza a kam smeruje nervový vzruch

Neurón si môžeme predstaviť ako strom. Telo neurónu, v ktorom sa nachádza bunkové jadro, sa podobá korune stromu. Z tela sa rozvetvujú početné výbežky, dendrity. Funkciou dendritu je privádzať do neurónu informácie vo forme elektrických signálov. Pokiaľ sú signály z dendritov dostatočne silné, vyvolajú nervový vzruch. Časť neurónu, ktorá vyzerá ako kmeň stromu, sa volá axón. Práve axónom sa nervový vzruch šíri až do synaptických zakončení neurónu, pripomínajúcich korene. Niektoré axóny majú vylepšenie – sú obalené tzv. myelínovou vrstvou, ktorá výrazne urýchľuje prenos vzruchu.

Vedeli ste, že...?

Každý neurón môže mať až 10 000 dendritov, ale iba jeden axón? Axóny môžu byť veľmi dlhé, napríklad najdlhší axón žirafy môže merať až 4,5 metra?

Nervový vzruch – súhra elektriny a chémie

Na začiatku axónu prebieha sumácia – sčítanie informácií, ktoré prišli z rôznych dendritov. Ak sčítanie prekročí prah významnosti, axón „spustí poplach“ a začne šíriť akčný potenciál, ktorý funguje na elektrickom princípe. Akčný potenciál doputuje až do zakončení neurónu a vyvolá synapsiu – chemický dej, ktorým sa signál prenesie z jedného neurónu na druhý. Tu hrajú dôležitú úlohu neurotransmitery (chemické látky roznášajúce informácie po nervovom systéme a pôsobiace na psychiku človeka). Medzi najznámejšie neurotransmitery patrí napr. dopamín, serotonín, noradrenalín. Práve neurotransmitery sú kľúčové pre správne fungovanie mozgu a ich nerovnováha často sprevádza psychické poruchy.

Vedeli ste, že...?

Elektrina produkovaná neurónmi v mozgu by dokázala zásobovať energiou žiarovku?

Synapsia – prenos z neurónu na neurón

Predstavme si, že na konci jedného neurónu sú váčky plné neurotransmiterov (synaptické vezikuly). Na začiatku druhého neurónu sú receptory. Medzi neurónmi je medzera, tzv. synaptická štrbina. Príchod akčného potenciálu spôsobí, že obsah synaptických vezikul sa „vysype“ do synaptickej štrbiny. Neurotransmitery sú ako kľúče, ktoré sa snažia zapadnúť do zámku (receptoru). Pokiaľ kľúč neurotransmitera zapadne do svojho zámku, príslušný signál sa môže šíriť ďalej.

Vedeli ste, že...?

Každý neurón má asi 1 000 – 10 000 synapsií?

Typy neurónov – od zmyslového vnemu k akcii

Hoci sme si vyššie popísali, ako vyzerá typický neurón, v skutočnosti sa v ľudskom tele nachádzajú neuróny rôznych veľkostí, tvarov a funkcií. Najzákladnejšie rozdelenie neurónov je na senzitívne, motorické neuróny a interneuróny. Senzitívne neuróny privádzajú informáciu zo zmyslových orgánov do mozgu, kde sú potom pomocou interneurónov prepojené na motorické neuróny. Vďaka motorickým neurónom sa informácia dostane až do svalu a my môžeme vykonať pohyb. Napríklad nám teda senzitívne neuróny dajú signál, že koláč v trúbe už pekne voní a po spracovaní v mozgu prinesú motorické neuróny svalom ruky informáciu, aby otvorili trúbu a koláč ochutnali.

Vedeli ste, že...?

Jednému typu neurónov sa hovorí dodnes Purkyňove bunky, podľa ich objaviteľa Jana Evangelistu Purkyně?

Fascinujúce možnosti neuronálnych okruhov

Množstvo neurónov, synapsií a dráh v našom mozgu je takmer nepredstaviteľné. Pokiaľ niektoré spojenie používame veľmi často, vybuduje sa silná nervová dráha a stane sa pre nás takmer automatickou. Naopak spojenia, ktoré používame málo, sa časom rozpadnú. Preto si dobre pamätáme znalosti a činnosti, ktoré využívame často a kým sa naučíme niečo nové (vybudujeme nový okruh), trvá to určitý čas. Obrovská flexibilita mozgu nám umožňuje učiť sa a vytvárať nové synapsie, spojenia po celý život a tak i pokiaľ sa jedna časť mozgu poškodí, dokáže sa mozog „prebudovať“ a vytvoriť si nové dráhy v inej časti mozgu. Bohatosť a rozvetvenosť mozgu záleží teda do veľkej miery i na nás a na tom, ako ho stimulujeme.

Roztrúsená skleróza

Roztrúsená skleróza (RS) je diagnóza s ktorou sa spája mnoho omylov. Napríklad to, že ide o postihnutie pamäti, alebo že je to choroba smrteľná.

RS alebo sclerosa multiplex, je neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje, že vlastné imunitné bunky tela pacienta napádajú jeho nervové tkanivo, konkrétne tukový obal výbežkov neurónov. Spôsobujú lokálne zápaly v rôznych častiach centrálnej nervovej sústavy (odtiaľ prívlastok roztrúsená) a obal sa tak stráca a odumiera. Môže dôjsť k čiastočnej regenerácii, po opakovaných zápaloch sa ale regeneračné možnosti CNS vyčerpajú. Priebeh ochorenia je veľmi individuálny, najčastejšie sa striedajú obdobia zhoršenia príznakov (ataky) s obdobiami zlepšenia (remisiami). Najčastejšie sa postupne príznaky s postupom ochorenia zhoršujú. Nevieme prečo RS vzniká, ani ako ju liečiť, terapia spočíva v ovplyvnení špecifických symptómov ochorenia. RS sama o sebe nie je smrteľná, ale výrazným spôsobom znižuje kvalitu života. Pacienti majú takmer rovnakú dĺžku života ako bežná populácia, ale umierajú na zdravotné komplikácie s ňou spojené.

Hlavným príznakom choroby nie je strata pamäti, ale rad neurologických príznakov, ktoré môže a nemusí sprevádzať úbytok kognitívnych funkcií. Spravidla sa u pacientov zhoršuje hybnosť - nastupuje paralýza, kŕče, objavuje sa neobratnosť, najčastejšie na dolných končatinách. Obmedzená býva aj hybnosť v oblasti pier a jazyka, takže sa pacientom zhoršuje schopnosť výslovnosti. Častý je zápal očného nervu, v dôsledku čoho pacienti vidia ako cez igelit. Pridružujú sa problémy s močením, sexuálne poruchy a veľmi nepríjemná únava a bolesti, ktoré niekedy nevymiznú ani v čase ústupu príznakov.

Kognitívne deficit sa vyskytuje asi u 30-70% ľudí s diagnostikovanou RS. Nebýva závažný, ale môže ovplyvniť práceschopnosť pacienta a jeho samostatnosť. Najtypickejšia je porušená schopnosť sústredenia - ako schopnosť udržať pozornosť na jednom podnete dlhšiu dobu (Tenacity), tak schopnosť rozdeľovať pozornosť medzi viac podnetov naraz (distribúcia). Zároveň sú časté poruchy vštepovania do pamäti, dosť možné práve s následkom poškodenia pozornosti, ďalej znížená rýchlosť spracovania a porucha exekutívnych funkcií. Pacienti tak môžu mať problém s vykonávaním viac činností naraz, vykonávaním komplexným úloh, alebo práca v rýchlosti. Zhoršuje sa schopnosť pamätať si úlohy alebo povinnosti. Psychický výkon pacienta, ale býva ovplyvnený aj nekognitivními faktory, napríklad veľmi častou depresiou. Tá môže vzniknúť sekundárne ako následok vyrovnávanie sa s realitou choroby alebo je dôsledkom poškodenia mozgu chorôb a pôsobením liekov (kortikosteroidov). Súčasťou rehabilitácie teda býva aj kognitívný tréning a psychoterapia s cieľom udržania samostatnosti pacienta, alebo umožnenie návratu do zamestnania.

Procesy na pozadí myslenia a rozhodovania

Myslenie a rozhodovanie sú kognitívne funkcie pre človeka absolútne nevyhnutné. Z celej živočíšnej ríše sme my tí, ktorí v evolučnom boji (zatiaľ) vyhrávajú práve preto, že kvalite ľudského myslenia a rozhodovania sa nerovná žiaden iný živočíšny druh. Každý deň sme všetci vystavení nespočetnému množstvu rozhodnutí, od triviálnych (ako výber dnešného oblečenia do práce na základe počasia a denného rozvrhu) až po zásadné životné míľniky (kúpa domu či rozhodnutie zmeniť zásadne smerovanie kariéry). Čo však stojí za schopnosťou myslieť a rozhodovať sa?

Myslenie je definované ako proces spracovania a využívania informácii, jeho hlavnými funkciami sú vytváranie pojmov, rozpoznávanie a nachádzanie vzťahov, vytváranie záverov z predchádzajúcich predpokladov (teda usudzovanie) a riešenie problémov.

Historicky sa názory na myslenie a procesy na jeho pozadí menili s novými psychologickými smermi.

V období behaviorizmu panoval názor, že myslenie je obyčajné skúšanie možných riešení (postup pokus - omyl) a následné využívanie naučených odpovedí. Gestaltisti naopak tvrdili, že myslenie je produktívne. V známom experimente nemeckého psychológa Kohlera boli opice vystavené situácii, kedy mali pred sebou klietku s jedlom. Opice však na jedlo nedočiahla sama, preto mala poruke dve tyče. Ani jedna z nich však nebola dosť dlhá. Riešením bolo tyče spojiť a jedlo si z klietky pritiahnuť. Opica sa chvíľu snažila jedlo dočiahnuť bez pomoci tyčí, následne skúšala vždy jednu a druhú tyč striedavo. Po chvíľke sa unavila a zdanlivo bez záujmu pred klietkou z jedlom sedela. No o niekoľko minút sa náhle zodvihla, tyče spojila a jedlo si pritiahla. Popísaný proces Kohler nazval vhľad, teda náhle pochopenie súvislostí a nájdenie riešenia. Tento experiment nám ukazuje, že myslenie nie je iba reprodukcia v minulosti naučených riešení, ale produktívny proces.

V sedemdesiatych rokoch sa rozšírila teória Newella a Simona, ktorá proces nachádzania riešení problémov pripodobňuje orientácii v priestore. Problém sa teda nachádza v problémovom priestore a existuje množstvo ciest, ktoré vedú k riešeniu. Z niektorých nesprávnych je možné sa vrátiť do východiskového bodu, niektoré nás zavedú obchádzkou tam, kam potrebujeme.

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa objavila teória, ktorá viedla až k Nobelovej cene za ekonómiu pre autorov. Tversky a Kahneman prišli s názorom, že ľudia sa rozhodujú na základe určitých skratkovitých postupov, heuristík. Tie sú v ľudskom rozhodovaní nenahraditeľné, pretože znižujú náročnosť rozhodovacieho procesu, no zároveň v niektorých prípadoch môžu viesť k chybným a nerozumným rozhodnutiam. Napríklad heuristika reprezentatívnosti (známa aj ako hráčsky klam) hovorí o tom, že ak séria náhodných udalostí pôsobí nenáhodne, máme tendenciu veriť, že dôjde k obratu. Konkrétne napríklad pri rulete máme pocit, že ak niekoľkokrát za sebou padlo párne číslo, musí nasledovať číslo nepárne. Tento spôsob usudzovania je však nesprávny, pri každom z pokusov existuje presne rovnaká pravdepodobnosť, že padne párne alebo nepárne číslo.

Heuristika založená na dostupných informáciách hovorí o našej tendencii usudzovať na výskyt určitých javov na základe toho, ako ľahko si ich vybavíme z pamäti. Ak si na určitú udalosť spomenieme rýchlo, máme tendenciu ju považovať za bežnejšiu, jej výskyt za častejší.

Na našej ceste za pochopením myslenia a rozhodovania sa blížime ku koncu. V deväťdesiatych rokoch prišiel Antonio Damasio s myšlienkou, že rozhodovanie je založené nielen na práci mozgu, ale na odpovedi celého tela. Navrhol hypotézu somatických markerov, ktorá predpokladá, že v rozhodovacom procese hrá podstatnú úlohu odpoveď organizmu, teda akýsi pocit, intuícia (autor sám to nazýva „gut feeling“, niečo ako pocit v žalúdku). Hovorí, že pri rozhodovaní často naše telo pozná správne rozhodnutie ešte pred tým, než si ho človek racionálne uvedomí. Odporúča teda počúvať svoje telo a dať na náznaky, ktoré sa nás snažia varovať pred zlým rozhodnutím.

Sme na konci nášho pátrania po záhadách myslenia. A či už máte tendenciu podliehať heuristikám, riešiť problémy vhľadom alebo počúvať svoju intuíciu, skúste sa pri rozhodovaní zamyslieť nad mechanizmami, ktoré na Vás pri tomto procese pôsobia. Veľa dobrých rozhodnutí do budúcna!