Články na téma | Mentem.sk

Nezamestnaní

" Ak chceš dosiahnuť trvalého úspechu, musí motivácia, ktorá ťa ženie k tomuto cieľu, vychádzať z vnútra. Nezáleží na tom, kto si, ani ako si starý. "

– P.J.Meyer

Strata zamestnania s následnou nezamestnanosťou so sebou nesie rad nepríjemných následkov. Nezáleží na tom, či človek doterajšiu prácu opustili z vlastného rozhodnutia, alebo ho prepustil z rôznych dôvodov zamestnávateľ. Ak niekto opustil zamestnanie kvôli zamestnaniu novému, je všetko fajn. Pokiaľ ale nemá kam nastúpiť a čaká ho Úrad práce, je to iné. Mnoho aktívnych ľudí rôzneho veku prežíva návštevy na Úrade práce prinajmenšom rozpačito, pracovať by chceli, ale nie je nikto, kto by "o nich stál".

Riešením je začať si hľadať nové miesto, ale málokomu sa podarí uspieť hneď na prvýkrát, prípadne na začiatku. Opakované pracovné pohovory s negatívnym výsledkom sú časom zákonite demotivujúci a deprimujúce. Pri dlhodobej nezamestnanosti človek stráca svoj denný režim, a často sa prepadá do negatívnych pocitov a negatívneho sebahodnotenia, uzatvára sa doma, prestáva na sebe pracovať.

Je to veľká škoda, pretože každý človek má v sebe nejaký potenciál, ktorý je na trhu uplatniteľný a prospešný. Existuje veľmi málo motivačných a stimulujúcich programov pre nezamestnaných. Následkom dlhodobej nezamestnanosti je aj menšia stimulácia a strata určitej miery našich mentálnych schopností, čo ešte prispieva k prehlbovaniu pochybností o sebe samom.

" Našou najväčšou pýchou nie je to, že nikdy nepadneme, ale že sa zakaždým znovu zdvihneme. "

– Hal Urban

Pre nezamestnaných môže byť Mentem tréning pomocníkom, ako sa udržať mentálne v kondícii, ako nestratiť svoje doterajšie mentálne zručnosti. Môže ich trénovať a zvyšovať ich funkčnosť nad úroveň, ktorú mal ešte pred stratou zamestnania. Okrem precvičovania poznávacích schopností môže MT nezamestnaným priniesť tiež podporu sebaúcty, pocit, že na sebe pracujú, pomôže im udržať sa duševne v kondícii, porovnávať svoje výsledky dnes a za mesiac. Stimulovať ich k vyšším výkonom. Samotné víťazstvo sám nad sebou, forma hry, ktorá je MT vlastni a vedomie, že sa rozvíjajú, môže nezamestnaným prinášať aj pocity uspokojenia a nové nádeje, aby sa nevzdávali a bojovali. Rozvoj tvorivosti vďaka MT je tiež môže posunúť k doposiaľ "neobjaveným" možnostiam realizácie svojho vlastného potenciálu. A nájsť tak na trhu práce vlastné uplatnenie, v ktorom by zbadali možnosť realizácie vlastných prianí a cieľov. A našli v MT podporu pre to ju realizovať.

" Človek neprestane pátrať, ak je poháňaný nejakým vášnivým záujmom. "

– Teilhard De Chardin

Ženy a otcovia na materskej dovolenke

Nasledujúci článok pojednáva o osobách, ktoré sa starajú celodenne o dieťa. Ospravedlňujeme sa dopredu otcom, prípadne iným osobám, že budeme v tejto úlohe pre zjednodušenie hovoriť len o ženách. Fakty uvedené v článku sa vzťahujú v príslušných oblastiach aj na otca, prípadne na iné osoby starajúce sa o deti.

" Pracujúca matka je nezmyselné pomenovanie, ktoré ako by naznačovalo, že matka bez kariéry tráví čas oddychovaní, sledovaním televízie a popíjaním kávy. V skutočnosti je samo slovo MATKA synonymom pre jednu z najnáročnejších a najtvrdších prác vyžadovaných po akomkoľvek človeku. "

– Liz Smith

Počatia a narodenie vlastného potomka je pre väčšinu nastávajúcich rodičov zásadnou udalosťou, ktorá úplne zmení ich životy. Treba podotknúť, že je to zmena krásna a mnoho rodičov nájde vo svojej novej úlohe jeden z najkrajších zmyslov svojho života.

Avšak je to tiež zmena veľmi náročná, v období pred narodením najmä pre ženu, ktorá prerába vo svojom tele i psychike veľké zmeny. Jednak vďaka samotnému vývoji plodu a množstvu vyšetrení, ktoré musia absolvovať, aby sa zistilo, či je dieťa zdravé. Sčasti aj vďaka veľkým hormonálnym zmenám, ktoré ženské telo v tehotenstve prekonáva. Žena musí svoj život uspôsobiť tak, aby sa potomok narodil zdravý. Veľakrát vďaka zdravotným komplikáciám odchádza skoro po počatí na rizikové tehotenstvo a stráca tak často kontakt s prácou a s životom, na ktorý bola doteraz zvyknutá. Pre niektoré ženy je očakávané narodenie potomka vytúženú a očakávanou udalosťou. Iné ženy sú správou o svojom tehotenstve zaskočené, avšak ak sa rozhodnú k tomu, že dieťa donosí a porodí, musí sa s touto situáciou vo veľmi krátkej dobe vyrovnať, čo býva často psychicky náročné.

Znamená to "vzdať sa kariéry". Aspoň na nejakú dobu, ktorá je nevyhnutná pre psychický a fyzický vývoj dieťaťa, a spravidla trvá optimálne 3 roky.

Odborné štúdie ukázali, že čerstvým matkám - prvorodičkám, sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa zvyšuje inteligencia. Je to dané tým, že žena musí zásadne zmeniť svoj život a v relatívne krátkom čase sa preorientovať a naučiť sa novým činnostiam, ktoré nikdy nerobila. Je to o to náročnejšie, že sa jedná o činnosti spojenú priamo so starostlivosťou o zdravie a optimálny vývoj nového života, ktorý jej bol do rúk "zverený". S tým súvisí aj vysoký pocit zodpovednosti. Žiadna matka sa nedokáže dopredu naučiť, ako sa má o dieťa starať. Každé dieťa je iné a má svoje špecifické potreby. Preto sú pre matku najnáročnejšie prvé týždne po narodení, tzv. šesťnediel, kedy je najväčší nápor na rýchle sa prispôsobenie novorodenci, a hľadanie optimálnych riešení v starostlivosti o neho. Matka sa jednoducho musí počas veľmi krátkeho okamihu naučiť príliš mnoho činností, aby neohrozila zdravie a život svojho potomka. Okrem toho sa jej telo pomaly dostáva do stavu, pred pôrodom, čo trvá spravidla nielen celé šesťnediel, ale aj celý rok.

Existujú mýty o tom, že ženy na materskej dovolenke "blbnú". Vedecké štúdie tieto tvrdenia vyvrátili, dokonca tvrdia, že výsledky inteligenčných testov, prípadne osoby o dieťa celodenne starajúce, neprekonávajú žiadnu zásadnú zmenu. Tento jav vysvetľujú tým, že ženský mozog sa musí preorientovať na starostlivosť o dieťa, ktorá je, ako už bolo povedané, veľmi náročná zvlášť pre prvorodičky, a zaberá tak väčšinu pozornosti matky. Dieťa je totiž po narodení úplne závislé na starostlivosť okolia. Matka sa vďaka svojim empatickým schopnostiam musí aj dieťaťu prispôsobiť a to v tom zmysle, aby s ním mohla komunikovať na úrovni, ktoré dieťa rozumie. Ako povedal Martin Luther:

" Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa tiež stali deťmi. "

Je teda úplne zrejmé, že sa počas materskej dovolenky žena učí a potom následne trénuje zručnosti, ktoré sú toľko odlišné od života, na ktoré bola zvyknutá pred tým. To sa týka aj následného návratu do práce. Ten býva pre mnoho žien veľmi obtiažny a náročný. Pomaly, ale predsa celkom rýchlo, sa vrátiť k predchádzajúcim úrovniam (nielen) kognitívnych zručností.

Aby bol návrat do bežného života pre ženy príjemnejší, ponúkame im možnosť tréningu kognitívnych funkcií priamo z pohodlia ich domova. Veríme, že im prinesie nielen veľa zábavy, ale tiež úžitku a uľahčí im návrat do pracovného života.

" Žiadne dieťa nie je tak roztomilé, aby matka nebola šťastná, keď konečne zaspí. "

– Ralph Waldo Emerson

Verbálne zručnosti

preukazujú zručnosť človeka účelne narábať s jednotlivými písmenami, slovami, vzťahy medzi slovami a pojmami. Zahŕňajú porozumenie slovným oznámením, schopnosti pohotovo užívať znalosti jazykových pravidiel, slovnej zásoby, schopnosti rozumieť jazykovým významom a vzťahom, pochopeniu štruktúry a principiálnych zákonitosti a pravidiel jazyka ako celku. Nie je nutná znalosť pravopisnej formy.

" Rečník má vyčerpať tému, nie poslucháča. "

– Winston Churchil

Tréning verbálnych zručností vám pomôže lepšie využívať náš jazyk, lepšie s ním pracovať. Pomôže nám vhodnejšie zaobchádzať so slovami v bežnej konverzácii, lepšie porozumieť druhým, primeranejšie formulovať svoje myšlienky. Zlepšuje sa tvorba a zaobchádzanie s pojmami, zjemňuje sa cit pre vnútornú jazykovú a sémantickú logiku, gramatiku.

V rámci verbálnych schopností sa do hry dostáva tiež tréning krátkodobej a dlhodobej pamäti, priestorovej orientácie (napr. Vyhľadávanie slabík), pozornosť, rýchlosť a pojmovo-logické myslenie.

Úroveň verbálnych schopností má vplyv na širokú paletu oblasti nášho života. Počnúc medziľudskými vzťahmi (ako dobre dokážeme formulovať svoje oznámenia, ale aj pochopiť oznámenie druhých smerom k nám), výkonnostná oblasť (práca, formulovanie pracovných oznámení a ich efektivita), ďalej práca so všeobecnými pojmami a ich porozumenie, správny výklad, tým pádom aj rozšírenie nášho povedomia, al. informovateľnosti.

" Každé zbytočné slovo je zbytočné. "

– Jára Cimrman

Jazyk, poťažká ľudská reč je veľmi zložitá sústava znakov a signálov, a vzťahov medzi nimi, a je vlastne práve ľuďom. Je to vlastnosť charakteristická pre súčasný ľudský druh, a v dnešnej dobe sa bez nej nezaobídeme. Je teda dôležité ju vedieť vhodne používať a pracovať na efektivite našich oznámeniach, ale aj počúvaniu.

" Načúvajte ľuďom a oni vám povedia, kto sú. "

– John King

Priestorová orientácia a Predstavivosť

Priestor, tak ako sme zvyknutí ho chápať, je vymedzený tromi dimenziami (výška, šírka, hĺbka). V modernej reči je tiež nazývaný 3D priestorom. Binokulárne videnie nám umožňuje vnímať veci okolo nás trojdimezionálne, resp. umožňuje nám vnímať hĺbku priestoru. Je to dané vzdialenosťou medzi očami, pričom každé oko sníma realitu z trošku iného uhla, pričom tieto oblasti sa určitým spôsobom prekrývajú, a mozog následne modeluje 3D obraz. Priestorové videnie nám teda umožňuje vidieť výšku vecí, ich objem, veľkosť, aj vzdialenosť.

Nie je vrodené, vyvíja sa so zrením očného aparátu, i centrálnej nervovej sústavy (mozog, miecha) počas prvého roka nášho života, okolo 6-8 roka sa upevňuje. K jeho vnímaniu je predpokladom mať obe oči relatívne zdravé. K prehĺbeniu tohto vnímania musíme mať možnosť si priestor tiež "ohmatať" a pohybovať sa v ňom, eventuálne ho skúmať aj pomocou hlasu (reči) a načúvaniu. Vnímanie troch rozmerov tiež súvisí s poňatím našej telesnej schémy.

Fungovanie v 3D priestore je pre nás v bežnom živote takmer zautomatizovanou záležitosťou. Vyhýbame sa prekážkam, dokážeme odhadovať vzdialenosť, rozlišovať predmety v okolí, ale aj účelne koordinovať pohyby svojho tela, chodiť, vykonávať rôzne druhy športov, čítať, písať, obliekať sa, čistiť si zuby, manipulovať s predmetmi, atd.

Vďaka našej každodennej skúsenosti nám mozog umožňuje "vidieť" vhodne konštruované trojdimenzionálna obrazce na v skutočnosti dvojdimenzionálnej ploche - papier, počítač.

Priestorová predstavivosť je potom schopnosť mozgu pracovať s vnemy a v pamäti uloženými predstavami 3D objektov, even. sa orientovať v pamäťovej konštrukcii nejakého priestoru. Táto schopnosť má zvyčajne vizuálny charakter.

" Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale o to, nájsť očami dvere. "

– Werner von Siemens

Predstavivosť

je schopnosť vytvárať pamäťové predstavy. Predstava je potom uvedomenie si javu alebo podnetu, ktorý na nás v súčasnosti nepôsobí. Predstavy sú našou interpretáciou skôr reálne vnímanej skutočnosti. Predstavy sa dajú ďalej rozlišovať napríklad na vizuálne (fotografie, tvár kamaráta, roky), sluchové (piesne, zvuky), pohybové (tanec), priestorové, atď.

Každý človek má zastúpené všetky typy predstavivosti, ale niektorá z nich môže byť dominantná. Existujú napr. Sluchové typy, ktoré si ľahšie zapamätajú informácie, keď ich počujeme (niektorí študenti si napr. Namiesto zapisovania poznámok nahrávajú prednášky na diktafón), vizuálne typy (kresli si schémy), pohybové typy (zapisujú si poznámky - pohyb ceruzkou, ale tu hrá úlohu aj vizualizácia).

Avšak je k vyvolaniu každej predstavy z pamäti nutná istá dávka aktivity vlastného vedomia, takže žiadna predstava (okrem eideických predstáv), nereprodukuje úplne presne realitu, ale vždy nejakým, individuálne vlastným spôsobom trošku pozmení.

Fantázia je schopnosť vytvárať nové predstavy, ktoré okrem obsahov uložených v pamäti pridávajú vždy niečo nové. Resp. z obsahov v pamäti uložených niečo nové vytvára, niečo čo obsahuje nové prvky, napríklad abstraktné umenie, nová architektonické diela, príbehy, ... Hrá tiež dôležitú úlohu pri rozhodovaní a vytváraní nových plánov.

Eidetické predstavy (grécky eidos = obraz) sú predstavy, ktoré sa pri vybavení blížia svojou ostrosťou a úplnosťou predošlému vnemu. Niekedy sa stretávame v tomto kontexte s výrazom "fotografická pamäť".

"Nedokážeme si predstaviť, čo všetko si nevieme predstaviť!"

– neznámý autor

"Všetko, čo je v súčasnosti dokázané, bolo v minulosti obyčajnou predstavou."

– William Blake

"Každé skutočné dobrodružstvo vzniká nárazom fantázie na skutočnosť."

– Karel Čapek

Rýchlosť

Rýchlosť psychických funkcií zahŕňa najmä: reakčnú rýchlosť, rýchlosť myšlienkových operácií (spracovávanie zadanie a riešenie problému), rýchlosť ukladania si a znovu-vybavovania informácií, resp. rýchlosť vybavenia si informácií z dlhodobej pamäti, pohotovosť, rýchlosť súvisiace s pozornosťou (prepínanie pozornosť, apod.), spracovanie zmyslových informácií (jednoduché či zložité vizuálne, auditívny, olfaktorické, chuťové či hmatové podnety).

Aby bola rýchlosť psychických funkcií merateľná, zvyčajne (aj keď nie vždy) je táto rýchlosť spätá s motorickým systémom, teda tým, čo prevádza spracovanú informáciu na okolím pozorovateľnú rovinu (napríklad stlačenie tlačidla, vyrieknutie slová, napísanie výsledku, uskočenú stranou, a pod.) . Motorický systém je systém centrálnych aj periférnych nervov, ktorý je vykonávací jednotkou príkazu, ktorý mozog vydá. Začína v mozgu, ale konečným efektorom je napríklad ruka, noha, tvárové svaly, ad., Prípadne ich kombinácie.

Reakčný čas je čas, ktorý uplynie od podnetu do adekvátnej reakcie. Človek teda musí podnet zaznamenať, spracovať a správne vyhodnotiť, a následne vykonať adekvátnu reakciu. Uveďme si to na príklade vodičov. Vodič idúci po meste rýchlosťou 50 km za hodinu v plynulej prevádzke. Auto idúce pred ním náhle prudko zabrzdí (napríklad mu vbehne do cesty malé dieťa). Vodič auta idúceho za ním má len veľmi krátku dobu na to, aby danú situáciu postrehol, zaznamenal, v mozgu potom vyhodnotil a vyslal správnu reakciu, teda dupol na brzdu, aby si zachránil auto, predovšetkým zdravie, či život. Jedná sa o sekundy. A aj sekunda môže hrať v dopravných situáciách dôležitú úlohu.

V iných povolaniach, napríklad u lekárov, či managerov, hrá rýchlosť tiež dôležitú úlohu. Rýchlosť správneho lekárskeho postupu napr. V urgentnej medicíne môže pacientovi zachrániť život. Ide pritom o zložitý myšlienkový proces, kedy dochádza ako k vyhodnocovaniu situácie, tak aj k "vyťahovaniu" potrebných informácií z krátkodobej alebo dlhodobej pamäti (čo sa naučili na univerzite, v ďalšom vzdelávaní a praxi) a rovnako tak i rýchlosť motorických aplikácií týchto lekárskych postupov .

U managerov je nutnosť často rýchlo rozhodovať v stresových či vypätých situáciách, kedy tiež využívajú k správnemu rozhodnutiu svojho vzdelania a doterajších praxou nadobudnutých skúseností.

Rýchlosť myšlienkových operácií je dobre postrehnuteľná aj v bežnom živote. Uskočíme pred prechádzajúcim automobilom. V zhone musíme nájsť kľúče, mobil. Zorganizovať si najbližší čas pod prívalom aktuálnych informácií. A tak ďalej.

Mentem Vám dáva práve tú príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať rýchlosť myšlienkových operácií, aby ste mohli lepšie fungovať ako v profesionálnom tak i súkromnom živote.

Pozornosť

je schopnosť zamerať a sústrediť sa na určitý dej alebo objekt. Jej funkciou je vpúšťať do vedomia obmedzený počet prvkov, dejov či informácií. Má ochrannú funkciu, chráni pred zahltením a preťažením informáciami, pričom do vedomia vpúšťa informácie, ktoré sú pre nás v určitom ohľade prioritne významné. Zameranie pozornosti je ovplyvňované vôľou, motívy a pocitmi.

Pozornosť môžeme deliť na:

aktívnu čiže zameranú - je cielená, vôľou riaditeľná, napríklad, keď hľadáme niečo na stole, keď sa sústredíme na nejakú činnosť, napríklad na učenie, sústredenie sa na riešenie nejakého úlohy, atď. pasívnu čiže nevďačnú - niečo upúta našu pozornosť, napr. cinknutie kľúčov, nečakaná udalosť, kontrastné prvok či dej, hroziace nebezpečenstvo, fyzické podnety - bolesť, hlad, atď. selektívnu - pozornosť zameraná na jednu oblasť, jeden prvok, dej, vnímanie statný je potlačené
difúzna - rozptýlená pozornosť, schopnosť udržať pozornosť na viac vecí súčasne

Medzi vlastnosti pozornosti počítame:

vytrvalosť čiže schopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu na jeden podnet koncentrácia čiže schopnosť udržať pozornosť na jednu vec za súčasnej ignorácie vnímania ostatných vecí rozsah čiže kapacita súvisí s tým, na koľko prvkov zároveň sme schopní sa sústrediť selektívnosť čiže schopnosť sústrediť sa na určitý výsek reality dráždivosť čiže prah citlivosti na ďalšie potenciálne rušivé podnety, než na ktoré je pozornosť primárne sústredená) kolísanie čiže kolísanie intenzity pozornosti, slúži k ochrane pred vyčerpaním distribúcia čiže preklápanie pozornosti medzi jednotlivé podnety zamestnávajúca našu aktuálnu pozornosť

Pamäť

je schopnosť prijímať, uchovávať a vybavovať si informácie. Súvisí úzko s nervovou sústavou, aj keď zatiaľ nebol úplne vysvetlený jej fyziologický mechanizmus. Sú známe mozgové centrá súvisiace s určitými typmi pamäte - hippokampus, amygdala, mozoček, atď., Viac.

Podľa dĺžky uchovávania informácií sa delia na krátkodobú, strednodobú a dlhodobú. Podľa typu vstupné informácie ďalej na: hmatovú, sluchovú, vizuálne, chuťovú a čuchovú.

Ďalej poznáme druhy pamäti napr.

deklaratívna – obsahuje informácie, ktoré sú dostupné znovu spomenutie si. Tie sa ďalej delia na sémantické (slovné) a procedurálne (ucelené skúsenosti a zážitky) nedeklaratívna> – obsah nemožno priamo verbalizovať, jedná sa o predovšetkým o nadobudnuté zručnosti.

Základný pamäťový proces zahŕňa

vštiepenie – ukladanie informácií do pamäti, podržanie – uchovanie týchto informácií po určitú dobu vybavovanie si – vyvolanie týchto podržané informácií z pamäte.

K pamäti sa tiež viaže zabúdanie, t.j. Vyhasnutie nervových spojení súvisiacich s podržaním informácie.

"Na jednej strane máme tak dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností vypravuje príhodu, ktorá nás stretla a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát už sme mu ju rozprávali."

– Francois de la Rochefoucauld

Prečítajte si náš blog