Zaspávanie pokazené civilizáciou

Podobné články

Zázračný hormón melatonín spomaľuje starnutie

S určitým zveličením by melatonín mohol byť nazývaný hormónom večnej mladosti. Môže omladiť náš organizmus a z dlhodobého hľadiska brániť jeho starnutiu. Podporuje aj imunitný systém, reguluje krvný tlak a pôsobí ako prevencia neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Melatonín predlžuje najhlbšiu fázu spánku, ktorá je často ohrozená nesprávnymi spánkovými návykmi. V tomto štádiu prebiehajú regeneračné procesy v mozgu a v celom tele - prakticky každá bunka sa teší na túto chvíľu.

Ako vzniká melatonin

Melatonín sa produkuje v epifýze. Tento orgán sa nachádza v medzimozgu a v niektorých kultúrach je považovaný za tretie oko a miesto ducha. Tvorba melatonínu závisí od jednej dôležitej podmienky - naše spiace telo musí byť v čo najtemnejšom prostredí, čo nemusí byť najľahší podmienka civilizovanej osoby. Preto sa odporúča používať závesy alebo klapky na oči. Ale nemalo by sa to s tou tmou preháňať. Ak vytvoríme tmavé dúpä, do ktorého nedovolíme svit prirodzeného svetla, narušujeme cirkadiánny rytmus a prichádzajú pocity malátnosti, depresívnej nálady a poruchy pamäti. Zvýšené hladiny melatonínu sa vyskytujú prirodzene aj v zimných mesiacoch, čo spôsobuje väčšiu potrebu spánku a zníženú činnosť žliaz. Ideálom je rovnováha vo tvorbe melatonínu.

Ako je to s mliekem

Pohár horúceho mlieka bol odjakživa zárukou dobrého spánku. Je to preto, lebo obsahuje malú dávku melatonínu. Tento hormón sa prirodzene nachádza také v materskom mlieku a jeho koncentrácia ide ruka v ruke s denným rytmom. Má veľmi dobrý dôvod - mlieko, ktoré dostane dieťa počas nočnej laktácie, obsahuje zvýšenú koncentráciu melatonínu, čo má priaznivý vplyv na spánok dieťaťa. Pohárik mlieka by sa nemal nahradzovať syrom, pretože syry podporujú uvoľňovanie látky nazývanej norepinefrín - čo následne vedie k vyššej hladine adrenalínu, čo výrazne narušuje proces spánku.

Melatonin trochu inak

Ak trpíte nespavosťou, je čas na starnutie. Melatonín môže byť do tela získaný cez potraviny - najmä banány, paradajky alebo orechy. K dispozícii sú tiež tablety melatonínu. Táto forma, na rozdiel od mnohých liekov pre telo, je toxická a nemá žiadne nežiaduce vedľajšie účinky. Neexistuje žiadny bludný kruh celodennej únavy, malátnosti a poruchy pamäti, čo je častým sprievodom klasických spacích práškov. Zároveň je potrebné poznamenať, že melatonín v tabletách nešetrí náš spánok za každú cenu. Ak spáchame "zločiny" proti zdravému spánku, melatonín nám nepomôže v boji proti nespavosti. Takže by sme mali mať niekoľko pravidiel o zdravom spánku:

Pred spaním nekonzumujte kávu, čaj, alkohol a ťažké jedlá Nefajčite pred spaním, radšej choďte na ľahkú prechádzku, ktorá okysličuje váš mozog Mali by sme konzumovať posledné jedlo 3-4 hodiny pred spánkom Odstráňte stres - môžeme najlepšie pomôcť s dýchaním alebo inými relaxačnými cvičeniami tesne pred spaním (pre lepší účinok aj niekoľkokrát počas dňa) Spanie vo vetranej a tichej miestnosti - miesto, kde spíme, by malo fungovať harmonicky Choďte spať a vstávajte v rovnakom čase, vrátane víkendov Spríjemnite svoje ranné rituály, či už v cvičení, raňajkách alebo na ceste do práce

Strácame kvôli stresu rozum?

Niektorí sa s ním vyrovnávajú lepšie, niektorí horšie. Ale neexistuje snáď nikto, kto by stres nepoznal. Začnú sa nám triasť ruky, čelo sa nám orosí a cítime, ako by nám niekto okolo krku uťahoval slučku. To sú základné prejavy stresu. Viete ale, že nám stres ovplyvňuje činnosť a vývoj mozgu?

Čo sa deje vo vnútri mozgu

Pri stresových situáciách sú v tele tvorené látky pomáhajúce nám tieto situácie zvládnuť, medzi ktorými sú adrenalín a kortizol. Kým adrenalín sa vyplaví z tela veľmi rýchlo, kortizol v tele môže zostať po celý deň, čo je pre náš systém nebezpečné.

Pri väčšom množstve stresového hormónu, kortizolu, ktorý je tvorený v nadobličkách, dochádza k zastaveniu tvorby nových neurónov v časti mozgu zvanom hipokampus. Ten je dôležitý pre správne učenie, priestorovú orientáciu alebo ukladanie nových informácií. Nadbytok kortizolu môže tiež viesť k zvýšeniu telesnej hmotnosti, tráviacim problémom alebo srdcovým chorobám.

Chronický (dlhodobý) stres má negatívny vplyv na naše rozhodovanie a pracovnú pamäť a núti nás správať sa impulzívne. Sme teda náchylnejší k úzkostiam a depresiám. Ďalej je ovplyvnená časť mozgu zvaná amygdala. Inak sa jej tiež hovorí mozgové centrum strachu. Stres zväčšuje jej veľkosť a vytvára sa v nás ešte viac strachu a úzkosti. Je to teda taký začarovaný kruh.

Veľmi znepokojujúcim účinkom stresu na náš mozog je zvyšujúce sa riziko demencie a Alzheimerovej choroby. Tá je šiestou najčastejšou príčinou smrti. Bohužiaľ na ňu zatiaľ neexistuje žiadny liek. U starších ľudí potom chronický stres spôsobuje demenciu a urýchľuje jej rast.

Chronický stres má tiež za následok znižovanie hladiny neurotransmiterov, najmä potom serotonínu a dopamínu. Serotonín čiže hormón šťastia, nám pomáha zvládať stresové situácie a vyvoláva v nás pocit dobrej nálady. Mali by sme sa teda snažiť serotonín v našom tele produkovať, pokiaľ možno čo najviac. Ako zvýšiť produkciu serotonínu v tele, sa dozviete v tomto článku.

Dobrý stres pomáha

Naproti chronickému stresu existuje aj tzv. Dobrý stres. Eustres je príjemnou formou stresu a neškodí nám. Prežívame ho napríklad pri športe alebo iných fyzických činnostiach, pri ktorých sme spokojní a nadšení alebo keď prežívame pracovný či študijný úspech.

Lepšie je stresu preventívne predchádzať, ako sa ho neskôr zbavovať

Počujete občas od svojho okolia, že vás rozhádže každá blbosť? Podliehate často stresovým situáciám? To znamená, že nie ste na stres pripravení, a vystavujete sa tak rizikám uvedeným vyššie. Naučte sa stresu odolávať a ak vás náhodou stres popadne, nebudete mať taký problém sa ho zbaviť.

Možností, ako preventívne stresu predchádzať je niekoľko. Jednou z možností je stresom sa priebežne "očkovať". Stres v malých dávkach v nás vyvoláva väčšiu odolnosť a telo si na neho postupom času zvyká. Takéto očkovanie však prebieha v každodennom živote a vy ho môžete cielene vyhľadávať. Ak vám robí problém komunikácia s cudzími ľuďmi, spýtajte sa každý deň náhodných ľudí napríklad na to, koľko je hodín.

Ďalšou z možností prevencie stresu je zhodnotiť, či dôvod, prečo sa stresujete, je dôležitý. Nerozčuľuje sa len kvôli maličkostiam, ktoré za to nestoja?

Zdroje:

https://bebrainfit.com/effects-chronic-stress-brain/ www.huffingtonpost.com/jenny-c-evans/how-stress-is-literally-m_b_6064966.html

Zaujímavosti o našom mozgu

Ľudský mozog necíti bolesť. Nemá totiž receptory citlivé na bolesť. Preto necíti ani zmeny teploty, žiadny tlak, ani zranenia, kým nie je zasiahnutá oblasť spojená s určitou funkciou. Keď ľudia cítia bolesť, ktorú im spôsobuje na mozgu nejaký nádor alebo cysta, je to spôsobené tým, že tlačí na nervové tkanivo, ktorá mozog obklopuje, alebo žily, ktoré sú ním pretkané. Neurochirurgie tohto faktu využíva pri operáciách mozgu, keď počas celej procedúry zostáva pacient pri vedomí, a môže tak komunikovať s neurochirurgom o zmenách svojho cítenia, čo pomôže chirurgovi vyhnúť sa poraneniu kritických mozgových oblastí.

Vedeli ste, že mužský mozog obsahuje viac funkčných spojení v rámci každej hemisféry zvlášť, zatiaľ čo ženský mozog má viac funkčných spojení vzájomne medzi hemisférami? U žien bolo tiež zistené, že corpus callosum (most spájajúci nervovými vláknami komunikáciu oboch hemisfér) je hrubší, ako u mužov. Dôsledky tohto rozdielu už sami domyslíte :-)

- zdroj

Mozog obsahuje okolo 80% vody, asi 12% tuku a 8% bielkovín. Je to veľmi energeticky náročné tkanivo. Nevie si utvárať zásoby energie, preto potrebuje ich neustály prísun. A to v podobe glukózy, ktorá je jediným zdrojom energie pre mozog, ktorú spaľuje za prítomnosti kyslíka. Mozgová činnosť môže spotrebovať až 20% celkovej energetickej spotreby organizmu.

Počas raného vývoja plodu v maternici sa mozgové bunky množia zhruba v počte 250 000 neurónov za minútu.

Mozgová kôra je fylogeneticky najmladší časť mozgu. Jej používaním hustne jej neurónové sieť.

Keď si často rozprávate s malými deťmi, alebo im čítate či spievate pesničky, umožňujete tak lepší a rýchlejší rozvoj ich mozgu.

Mozog môže žiť bez kyslíka 4-6 minút. Keď zostane bez kyslíka dlhšie, začne odumierať, a môže dôjsť k závažným, mnohokrát ťažko rehabilitovateľným poškodením.

Nedostatok spánku má negatívny vplyv na tvorbu nových neurónov v určitých mozgových oblastiach. Dotyčný má zhoršenú pamäť a pozornosť, a ďalšie kognitívne funkcie. Dobrá správa je, že po obnovení dostatočného spánkového režimu sa funkcia obnovovanie neurónov vracia v priebehu cca 14 dní až 3 týždňov do normálu.

Čo robí nedostatok spánku s mozgom?

Učme sa v spánku! Pustíte si nahrávku s výučbou jazyka a naučíte sa jazyk počas noci!

Na čo vôbec spánok? Nebolo by lepšie si dať kávu, nejaký energy drink, alebo rovno Stimulancium? Mám predsa toľko práce. Práca nepočká. Klienti, faktúry, skúšky. Dám si štyri hoďky, to mi musí stačiť.

Omyl. Spánok je prirodzenou fyziologickou potrebou. Je to prirodzený regeneračný mechanizmus, oddávna evolučne upevňovaný. Keby nebol potrebný, evolúcia by sa ho dávno zbavila ako nepotrebného. A to neurobila. Asi vie prečo. Vieme to tiež?

Spánok má predovšetkým regeneračný význam a to pre celé telo, aj pre dušu. V spánku spotrebovávame najmenej energie. Odpočívajú svaly aj orgány. Znižuje sa telesná teplota, klesá krvný tlak, spomaľuje sa dýchanie, mizne či znižuje sa funkčnosť niektorých zmyslov. Priemerná dĺžka spánku u človeka činí 7-8 hodín, aj tu však platí individuálne potreby, niektorí ľudia jednoducho potrebujú spať 10 hodín denne, niektorým stačí 6.

Mozog pracuje intenzívne aj počas spania. Spracováva podnety predchádzajúcich udalostí. V spánku sa nám väčšinou zdajú sny. Spánok nám zaberie asi jednu tretinu života. Rušenie alebo nedostatok spánku spôsobuje psychické ťažkosti.

Počas spánku dochádza v mozgu k prehrávaniu nových udalostí a naučených zručností a poznatkov. To sa deje najmä vo fáze, kedy sa nám zdajú sny. Dostatok kvalitného spánku v tme má tiež protinádorové účinky, a to vďaka uvoľňovanému hormónu melatonínu, ktorý sa uvoľňuje počas spánku v tzv. Neprerušovanej tme (je teda nutné odstrániť napríklad aj svietiace LED diódy).

Mozog počas spánku intenzívne pracuje, ukladá do pamäte informácie nazhromaždené cez deň. Príslušnej mozgovej oblasti sa v spánku zrýchlene prehrávajú udalosti z predchádzajúceho dňa. Mozog tiež spracováva počas spánku signály z vnútorného telesného prostredia. Uvádza sa, že mozog pracuje v noci viac ako cez deň, dokonca aj jeho kyslíková spotreba je väčšia. Treba podotknúť, že mozog počas spánku zamestnáva iné okruhy ako počas dňa.

Nedostatok spánku zhoršuje následné učenie sa novým veciam a zručnostiam. Dochádza tiež k stratám bdelosti a koncentrácie pozornosti počas dňa, čo môže byť rizikové v takých povolaniach, ako sú vodiči, lekári, bezpečnostní pracovníci, a ďalšie. Vyše 50% diaľkových vodičov uvádza, že aspoň jedenkrát počas konania upadli do krátkeho spánku. Nedostatok spánku spôsobuje aj zhoršenou náladu, bolesti hlavy, depresia. Nedostatok spánku sa tiež spája s obezitou - človek zúfalo pociťuje nedostatok energie, ktorú sa snaží doplniť miesto spania inou cestou. Nové štúdie odhalili, že počas spánku dochádza v mozgu k vyplavovaniu toxických látok, ktoré sa v ňom nahromadili cez deň. Vplyvom nedostatku spánku sa stáva, že niektoré mozgové centrá upadnú do akéhosi mikrospánku, následkom čoho dochádza k neucelenej a neintegrovanej mozgovej činnosti s jednotlivými výpadkami určitej miery kognitívnych funkcií, než ako by tomu bolo u optimálne odpočinutého mozgu.

Nedostatočný alebo prerušovaný spánok má negatívne následky pre nasledujúce spánkové cykly, ale ak sa začne človek svojmu spánku venovať a starať sa o neho, počas niekoľkých dní sa spanie upraví.

Spánok je zrazu z najcennejších devíz, ktorú máme. Nenechajme si ju zaplávať kvôli maličkostiam, ktoré sa nám budú oveľa lepšie riešiť, keď sa na to poriadne vyspíme. "Ráno múdrejší ako večer". Staré, stokrát omieľané príslovie. A predsa tak pravdivé.

	Vojtěch Pišl
	Vojtěch Pišl vystudoval bakalářskou psychologii na Masarykově univerzitě, na dílčích kurzech studoval například na maďarské ELTE, dánské Aalborg University nebo londýnské The Coaching Academy. V Praze a Hannoveru získal vzdělání jako neurofeedbackový terapeut, několikrát z finančních důvodů odmítl přijetí ke studiu neurověd na Maastricht University, aby se nakonec rozhodl, že chce prací v první řadě vydelávat a začal pracovat jako finanční analytik. Neurovědám a psychologii se od té doby věnuje ve volném čase jako publicista a překladatel: v poslední době mu například vyšel seriál o neurofeedbacku v Psychologii Dnes, momentálně překládá jednu z Ramachandranových publikací.	spánok melatonín adrenalín kortizol

Články