Články o výkonu mozku

Špecifické poruchy učenia

Každý z nás sa s týmito poruchami už stretol. Či už niektorou z nich trpí sám, alebo sa v jeho okolí vyskytuje príbuzní, známi či kamarát, špecifické poruchy učenia sa v populácii nevyskytujú len zriedka.

Prvé zmienky o týchto poruchách môžeme vypátrať už v 20. rokoch minulého storočia, ich presnejšia diagnostika a výskum začali v 60. rokoch. Presná diagnostika a povedomie širokej verejnosti o poruchách učenia je dôležitá najmä preto, že deti takto diagnostikované nemajú problémy len so školským prospechom, ale i so sebavedomým, ktoré ide ruku v ruke práve s dobrými známkami a uznaním spolužiakov. Nie je výnimkou, že poruchami učenia trpia deti nadané, preto skorá a správna diagnostika môže takéto nedanie odhaliť a pomôcť dieťaťu úspešne zvládať nároky školy.

Celkovo môžeme poruchy učenia rozdeliť na dve skupiny. Jednou sú poruchy, ktoré nebránia dieťaťu v úspešnom fungovaní v škole. Patrí medzi ne napríklad dysmúzia, špecifická porucha vyznačujúca sa neschopnosťou správne rozpoznávať tóny a melódie, tiež neschopnosťou správne vyjadrovať tóny, či hlasovými a vokálnymi ťažkosťami pri speve. Ďalšími sú dyspinxia, porucha kreslenia, či dyspraxia, porucha koordinácie, spojená s ťažkosťami pri rytmickom pohybe či neobratnosťou.

Druhou skupinou sú poruchy vážnejšie, ktoré priamo zasahujú do každodenného školského života dieťaťa. Prvou z nich, ktorej sa budeme venovať je známa dyslexia. Je to porucha čítania, kedy sa dieťa s primeraným nadaním z dobrých sociokultúrnych podmienok v bežnej výučbe nie je schopné naučiť čítať. Dyslexia môže mať rôzne príčiny, napríklad nedostatky v zrakovej alebo sluchovej percepcii, problémy s plynulosťou očných pohybov, celková dynamika psychických procesov. S dyslexiou veľmi často býva spojená dysortografia, porucha pravopisu. Najčastejšie sa vyznačuje vynechávaním hlások v slovách či komolením slov. Tiež sú typické problémy so správnym použitím i/y, alebo nedostatočným rozlišovaním písmen, ktoré sa na seba v písanej forme podobajú (b, d, p). Do hry opäť môže vstupovať dynamika psychických procesov (dieťa píše príliš pomaly a nestíha, naopak dieťa píše rýchlo a unáhlene). Podobne znejúcou poruchou je dysgrafia, ktorá je typická problémami s písaním. Nejde však o gramatiku a pravopis, ako to bolo v predošlom prípade, ale o vizuálnu stránku písma. Dieťa sa aj napriek tomu, že netrpí motorickou poruchou, nedokáže naučiť čitateľne písať, písmená splývajú, vyskytuje sa škrtanie a gumovanie, písanie mimo liniek zošita, písmená sú nečitateľne malé alebo priveľké. Dieťa s touto poruchou často drží pri písaní ceruzku kŕčovito, objavuje sa bolesť ruky. Poslednou poruchou, ktorej sa dnes budeme venovať je dyskalkúlia. Už z názvu môžeme uhádnuť, že sa jedná o poruchu matematických schopností. Dieťa má problémy s počítaním, ide pravdepodobne o poruchu prameniacu z ťažkostí v chápaní symbolov a z problémov v abstraktnom myslení.

Diagnostika špecifických porúch učenia prebieha vo veľkej väčšine prípadov v Pedagogicko- psychologickej poradni na odporučenie učiteľa. Dieťa je na prvý pohľad šikovné, no v určitej sfére školského fungovania sa mu nedarí. Takéto vyšetrenie je učiteľom navrhnuté rodičom, tí musia s vyšetrením súhlasiť a dieťa naň objednať.

Vyšetrenie samotné sa skladá zo všeobecných testov inteligencie, percepcie, laterality (ľavorukosť/pravorukosť), vyšetrenia koordinácie, pozornosti. Ďalej sa pracuje so špecifickými testami určenými pre konkrétne poruchy, na ktoré sa objavilo podozrenie (skúška čítania, písania, matematických schopností). Pri diagnostike sa samozrejme pracuje i s informáciami od učiteľov, rodičov, z rodinnej anamnézy.

Ak sa u dieťaťa preukáže porucha učenia nasleduje úprava študijného plánu, ktorá väčšinou znamená určitú zmenu v hodnotení dieťaťa v konkrétnom predmete. Napríklad deti s dysortografiou nemajú hodnotené diktáty a podobne. Takáto zmena v hodnotení môže priniesť dieťaťu úľavu, zmierniť stres zo školy a zvýšiť nízke sebavedomie. Práve preto je povedomie o poruchách učenia a ich diagnostika veľmi dôležitá a nemala by sa zanedbávať.

Tréninkem lze oddálit zhoršování kognitivních funkcí

V súčasnej dobe neustále rastie počet ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami (predtým nazývanými tiež demencia). Tento trend úzko súvisí so starnutím populácie, kedy sa v populácii zvyšuje percento ľudí vo veku nad 65 rokov. Pričom ľudia nad 65 rokov majú asi 5% riziko vzniku jednej z foriem neurodegenrativných ochorení, vo veku nad 80 rokov sa táto pravdepodobnosť zvyšuje až zhruba na 25%. Kognitívne deficit, ktorí sa s týmito diagnózami spája vedie k obmedzeniu samostatnosti pacienta a zvýšenej spotrebe zdravotníckej starostlivosti. Preto sa v poslednej dobe vynakláda veľa energie a tiež peňazí do štúdia kognitívneho tréningu u staršej populácie. Výskumy, ktoré sledovali vplyv tréningu u seniorov už preukázali, že tréning zlepšuje kognitívne funkčne, informácie o tom ako dlho tento efekt vydrží a tiež aký dopad má na každodenné fungovanie a samostatnosť človeka boli zriedkavé. Nedávno boli publikované výsledky jednej z najnovších a najrozsiahlejších štúdií, ktoré poskytujú aj tieto údaje.

Americká štúdia ACTIVE (The Advanced Cognitive Training for Independent and Vital Elderly) tak odštartovala v roku 1999 s cieľom zistiť vplyv kognitívneho tréningu na kogn. výkon a denné fungovanie u seniorov. Do štúdie sa prihlásilo takmer 3000 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 74 rokov. Absolvovali 10 tréningových sedení v priebehu 5 až 6 týždňov. Jedná skupina pre tréning pamäti, ďalšia skupina trénovala rýchlosť spracovávania a tretia skupina účastníkov sa venovala tréningu usudzovania. U niektorých potom po 11 až 35 mesiacoch nasledovali 4 opakovacie sedenia. Tieto tri domény tréningov neboli vybrané náhodne. S vekom najviac zo všetkých slabnú a zároveň významných spôsobom ovplyvňujú samostatnosť človeka.

Meranie výkonu v kognitívneho výkonu bolo vykonané pred tréningom, potom tesne po 1 roku, po 2,3,5, a nakoniec po 10 rokoch. Tréning usudzovania a rýchlosti spracovania viedol k vyššiemu výkonu aj po desiatich rokoch. V prípade pamäťového tréningu zlepšenie vydržalo "len" 5 rokov. Účastníci všetkých skupín vrátane "pamätajúcich" zaznamenali isté zníženie schopnosti vykonávať bežné denné aktivity, ako nakupovanie a práca s peniazmi, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov a pod. Ale tí ktorí trénovali, na tom boli lepšie ako ich “protivníci“ z kontrolnej skupiny.

Tréning môže teda podľa výsledkov tejto štúdie, oddialiť úpadok kognitívnych funkcií a znížiť samostatnosť u staršej populácie.

Široká verejnosť

" Pole akokoľvek úrodné predsa bez obrobenia úrodu prinášať nemôže. "

– Marcus Tullius Cicero

" Nestačí vedieť, vedenie sa musí použiť. "

– J.W. Goethe

" Nebojte sa ísť pomaly. Je to lepšie, ako zostať stáť na mieste. "

– čínske príslovie

Každý, bez ohľadu na vek, vzdelanie alebo status, v sebe nosí určitý potenciál. Je to akýsi rezervoár toho, čo by sme všetko mohli dokázať, keby sme k tomu mali príslušné podmienky. Ako ho rozvíjať k nášmu prospechu. Tento potenciál sa týka všetkých oblastí nášho života - zmysluplného bytia, prežívania, riešenia problémov, dosahovania cieľov, a ďalších, na ktoré si len spomeniete. Každý z nás sa narodil s určitou genetickou výbavou, ktorá sa rozvíja ruka v ruke s prostredím a podnetmi, ktoré nás obklopujú. Nie vždy nám dáva aktuálne prostredie ale možnosť využiť všetky naše vlohy, už trebárs len preto, že nám chýbajú určité, tie správne podnety. Kto chce pracovať na svojom vnútornom živote, môže vyhľadať potrebnú pomoc psychológa. Kto chce pracovať na svojej fyzickej výkonnosti, venuje sa rôznym športom. Kto chce rozvíjať svoju mentálnu výkonnosť, môže trénovať s online projektom mentem.

Zlepšenie vašej mentálnej výkonnosti sa odrazia v mnohých oblastiach vášho života. Podobne ako fyzické cvičenie vám prinesie lepšiu fyzickú pohyblivosť, dôveru vo svoje telo, a vďaka vylučovaným endorfínom aj príjemné pocity, tréning mysle pre vás bude mať podobný prínos. Pomôže vám viac rozvíjať a dôverovať svojim kognitívnym schopnostiam, čo sa odrazí ako v každodennej činnosti, ako aj v profesionálnom živote. Navyše je vedený formou hier, takže to pre vás bude skôr zábava a ešte u toho budete zdokonaľovať svoju myseľ. A možno, že dôjdete i k obzorom, o ktorých ste pred tým nemali ani tušenie.

Mozog a výživa I.

Palivom pre mozgovú činnosť je glukóza. Tú telo získava štiepením cukrov. Mozog si nevie vytvárať zásoby energie, preto si vyžaduje ich neustály príjem.

Čo je to glukóza?

Glukóza je vlastne hroznový cukor, je nazývaná tiež krvným cukrom. Je to jednoduchý cukor, ktorý je obsiahnutý v rade prírodných cukrov, ako je napr. Maltóza, sacharóza, galaktóza a polysacharidy, napr. Škrob alebo glykogén. Glukóza sa nachádza v rastlinách ako jeden z produktov fotosyntézy. Vyskytuje sa v sladkých plodoch ovocia a v mede. Kaloricky je rovnako výdatná ako repný cukor, ale má asi o 20% menšia sladivosť. Glukóza vzniká tiež štiepením zložitých sacharidov, ako je napríklad škrob, ktorý sa vyskytuje v zemiakoch, kukuricu a obilninách.

Zásobujte svoj mozog

Pre energetické zásobovanie mozgu glukózou sú teda najvhodnejšie potraviny obsahujúce cukry. Avšak pozor, neplatí úmera, že čím viac sacharidov zjeme, tým viac bude náš mozog pracovať. Mozog si z krvi odoberie len potrebné množstvo glukózy pre svoj optimálny výkon, zvyšok energie, ktorý nie je využitý (ani pre ďalšie energetické potreby organizmu, napr. činnosť svalov), sa premieňa na glykogén a ukladá sa v tele ako zásoba energie. Ten sa však v tejto podobe môže uchovávať len v určitom množstve, takže ďalší prebytky glukózy sú premieňané na tuk. Mozog a červené krvné bunky pritom spotrebujú za jeden deň priemerne asi 150g glukózy.

Najlepším zdrojom sacharidov, teda cukrov, sú celozrnné potraviny a sladké ovocie, ktoré zároveň obsahujú vlákninu, takže sa glukóza uvoľňuje počas trávenia postupne a dodáva mozgu tak energiu kontinuálne, nie naraz.

Pozor však na potraviny s vysokým obsahom škrobov.

Tie sú stravovanie pomerne rýchlo. Dochádza k vysokému a relatívne prudkému vzostupu hladiny krvného cukru, čo podporuje zvýšenú produkciu inzulínu. O to rýchlejšie sú potom strávené a dostaví sa hypoglykémia, čo je pokles hladiny cukru v krvi. Mozog sa tak dostane do útlmu, čo najbežnejšie poznáme pri "po obedovej únave". Potom pocítite hlad a kolotoč začne nanovo. Nehľadiac na to, že týmto procesom si tvoríte cukrovku II. typu.

Bez kyslíka mozog neprežije dlhšie ako 6 minút

Mozog však taktiež nemôže fungovať bez neustáleho prísunu kyslíka. Ten sa do neho dostáva transportom krvným riečiskom. Ak mozog nedostáva kyslík po dobu od 4 do 6 minút, jeho tkanivo odumiera. To je napríklad problém pri mozgovej mŕtvici, kedy vďaka nedostatočnému zásobeniu určitých cievok v mozgu odumiera príslušné tkanivo. Preto okrem mozgu sa tiež treba starať o svoj srdcovo cievny systém. Telo i mozog je komplexný nástroj a preto je potrebné sa o neho starať vo všetkých ohľadoch - o celé telo, ale aj dušu a psychický stav.

Aby sme príliš neodbočili od témy. Mozog a nervová tkanivo spotrebováva asi 20% vdýchnutého kyslíka. Nedostatok kyslíka postihuje ako prvé nervový systém. Pri miernom nedostatku pociťujeme slabosť, či chvíľkovú nepozornosť. Trvá nedostatok kyslíka dlhšie, nastávajú poruchy logického myslenia, krátkodobej pamäte a zmyslov, najmä zraku, poruchy hybnosti, ad.

Kyslík zlepšuje koncentráciu, pozornosť, pamäť, zlepšuje spánok, prirodzenou cestou odstraňuje bolesti hlavy, spomaľuje starnutie, zvyšuje odolnosť organizmu, upokojuje a stabilizuje nervový systém a je zdrojom dobrej nálady.

Ako si zaistiť dostatok kyslíka?

Najlepším spôsobom, ako dostať do tela a teda aj do mozgu kyslík, je primeraný pohyb. Okrem toho sa hlava "prečistí" a človek príde na iné myšlienky. Tiež sa odreaguje od činnosti spojené s mozgovým výkonom, eventuálne zaťaží iné mozgové okruhy ako pri riešení bežných denných úloh. Pri svalovej záťaži sa do mozgu tiež vyplavujú endorfíny, nazývané tiež "prírodné opiáty" či "hormóny šťastia". Spôsobujú pocit spokojnosti a celkového úspechu v živote.

Prísun kyslíka do mozgu možno tiež regulovať umelo. Známe sú tzv. Kyslíkové bomby používané napr. V lekárstve.

Zdroje:

Wikipedia: Glukóza Wikipedia: Hypoxie Hypoxie Wikipedia: Endorfin

Genetika a mentálny výkon

Čoho všetkého môžeme tréningom dosiahnuť? Aké veľké sú naše schopnosti? Dokážeme viac, ako si myslíme? Kde sú naše hranice? Existujú vôbec nejaké?

Na príklade fyzického cvičenia si skúsime priblížiť niektoré aspekty tréningu mentálneho.

Človek sa rodí s určitou genetickou výbavou. Geneticky je dané v podstate všetko. Telesné proporcie, dispozície i vlastnosti. Výška, farba očí, krvná skupina, farba vlasov, dĺžka prstov, sklony k obezite, k srdcovým chorobám, telesná špecifiká (napr. Albinizmus, niektoré choroby ako porucha zrážanlivosti krvi a ďalšie) i abnormality (napr. Downov syndróm, anencefalus, .. .). Geneticky dané sú aj hraničné možnosti fyzického výkonu. Napríklad dĺžka nôh u bežcov či agilita či ohybnosť u gymnastov, apod.

Predurčení k úspechu?

V detstve sa obvykle pozná, ktoré dieťa má vlohy ku ktorej činnosti. Deti nadané pre šport navštevujú športové krúžky, kde sa ich vlohy rozvíja, zlepšuje sa ich kondície, trénuje sa ich ohybnosť, agilita, buduje sa špecifická svalová hmota. Pravidelným tréningom sa pracuje na rozvoji týchto a ďalších čiastkových zručností. Niektoré deti z krúžkov odídu pre "nedostatok talentu", alebo pretože je to jednoducho nebaví, iné ukončí športovú "kariéru" počas strednej školy, a niektoré sa začnú športu venovať profesionálne. Ani tu však nie je zďaleka vyhraté. Republikové majstrovstvá môžu vystriedať majstrovstvá celosvetové, či Olympiáda.

Niet pochýb, že vrcholoví športovci tvrdo drú, pravidelne trénujú, a s podporou odborného tímu (tréneri, lekári, nutričný špecialisti, psychológovia, ad.) Pracujú na čo najlepších výsledkoch a najvyšších výkonoch. A predsa, spravidla vyhráva len jeden. Len jeden je najlepší. V danej disciplíne, v danej kategórii, v danom roku, v danom veku. Prečo všetci, ktorí tak tvrdo dreli nedosiahli rovnakého - tak dobrého výkonu? Ak neberieme do úvahy vhodnú "konšteláciu hviezd", dávku šťastia a ďalšie vedľajšie faktory, odpoveď sa stáča k jedinej odpovedi. Na "vine" je genetika. Vrcholoví športovci rozvíjajú vlohy vhodné k športu až k hraniciam svojich možností. Už len kvôli tomu, že súper je napr. o tri centimetre vyšší, môže skočiť do výšky o niečo viac, a to aj napriek tomu, že tento svoj nedostatok môžem kompenzovať väčšie svalovou silou v nohách, ev. v rukách, ohybnosťou i mrštnosťou. Ale ruku na srdce, kto z nás má v bežnom pracovnom živote čas skúšať, kam až jeho fyzické schopnosti siahajú?

Oproti tomu sú deti, ktoré takúto príležitosť nedostanú, a ich vlohy rozvíjané nie sú. Preto môžu deti, ktorých vlohy rozvíjané sú, dosiahnuť v určitých ohľadoch lepšie výsledky, než deti, ktorých vlohy môžu byť pre danú oblasť lepšie, ale rozvíjané nie sú. Je dôležité vedieť, že rozvoj niektorých schopností závisí nielen na genetickej dispozícii, ale aj na vplyvu prostredia. Prostredie totiž svojou stimuláciou pôsobí na určitú oblasť génov, ktoré sa vďaka tejto stimulácii majú možnosť "realizovať". Ak je stimulácia prostredia na organizmus stereotypná, ostatné geneticky podložené vlohy možnosť k realizácii nedostanú. A to je škoda.

Duševné tréning funguje na podobnom princípe

Podobne to funguje aj s tréningom duševných, respektíve mentálnych schopností. Pozrite sa napríklad na herca. Celý život trénujú pamäť, a ďalšie mentálne schopnosti, a môžu sa učiť ďalšie role až do vysokého veku. Priaznivý mentálny výkon sa tiež odráža v ich duševnej a nezriedka i fyzickej sviežosti. Obchodník trénuje komunikačné a prezentačné zručnosti, aj keď sa mu spočiatku nemusí moc dariť, s postupným tréningom neustále zlepšuje v predajnej stratégie. Podobne sú na tom učitelia či vedeckí pracovníci. Profesionálni vodiči, leteckí dispečeri či piloti, to sú profesie náročné na pozornosť a prácu pod tlakom. Tam, kde z počiatku musí investovať viac energie do činností potrebných pre výkon profesie, po čase sú vďaka tréningu investície menšie a výkonnosť lepšia. Vďaka tomu aj nadobudnutým skúsenostiam sa potom môžu posúvať na vyššie, napríklad aj na riadiace pozície. Navyše sa tieto schopnosti, potrebné pre výkon ich profesií, pozitívne odrazí aj v ich ďalšom živote.

Oproti fyzickému, je to s mentálnym tréningom predsa len jednoduchšie, pretože ho môžeme vykonávať z domova, alebo prakticky kdekoľvek, kde je online pripojenie (pri moderných technológiách to môže byť aj cestovanie vlakom či autobusom, kaviareň, atď.). Aj napriek tomu sa na neho v našich podmienkach zabúda viac ako na tréning fyzický.

Prečítajte si náš blog