Články na téma tréning

Rozhovor o tréningu kognitívnych funkcií: motivácia je najdôležitejšia

Tréning nášho tela je úplne prirodzená vec, ktorá nám pomáha udržať si kondíciu a cítiť sa dobre. Rovnako tak ale nesmieme zabúdať na to, že aj náš mozog ocení určitý typ tréningu. Mozog disponuje skvelými schopnosťami ako je pamäť, pozornosť, myslenie, predstavivosť alebo priestorová orientácia, ktoré nazývame kognitívne funkcie. Práve okolo všetkých týchto funkcií sa točí každý moment nášho života. Trénovanie kognitívnych funkcií je skvelá vec ako prevencia a pomáha udržiavať mozog v strehu. Vedľa toho ľudia, ktorí v minulosti mali úraz mozgu, potrebujú začať kognitívne funkcie trénovať čo najskôr a veľmi intenzívne. Jedine tak môže mozog zvýšiť svoje šance na účinnú rehabilitáciu. Tento fakt si uvedomili profesori na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, a tak vznikol projekt Treko, ktorý sa zameral práve na tréning kognitívnych funkcií po akomkoľvek úrazu mozgu. Tento počin so sebou priniesol mnohé pozitíva, a to nielen ako tréning pre klientov, ale aj ako skvelú prax pre študentov psychológie.

Každý študent, ktorý sa chce stať kognitívnym trénerom, musí prejsť trojmesačným školením. Najprv začína v skupinke pod vedením koordinátorky projektu, postupom času začne trénovať s klientmi samostatne. Priebeh kognitívneho tréningu je zameraný individuálne podľa konkrétnych potrieb klienta. Preto na prvej schôdzke vykoná študent s novoprijatým klientom testovanie, ktoré prezradí stav jednotlivých kognitívnych funkcií. Na základe testovania potom študent zostavuje plán úloh zameraných na špecifické oblasti (pamäť, pozornosť, plánovanie atď.), a tak zvyšuje šancu na ich zlepšenie. Progres ale nie je otázkou niekoľkých týždňov tréningu, ale ide o dlhodobý proces. Klient dochádza na individuálne alebo skupinové tréningy v závislosti na tom, ako veľmi samostatne dokáže pracovať. Počas hospitalizácie študenti dochádzajú aj do nemocnice, pretože je dôležité začať s trénovaním čo najskôr. Pripravili sme pre vás rozhovor s koordinátorkou projektu kognitívnych tréningov, Mgr. Martinou Dörrerovou, ktorá nám o ňom prezradila viac.

Na začiatku by som sa Vás rada spýtala na základné informácie, a to kedy projekt kognitívnych tréningov vznikol, kto ho zastupuje a ako dlho vlastne prebieha?

Projekt kognitívnych tréningov prebieha na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity (PSU) minimálne 10 rokov. Myšlienkou bolo ponúknutie kognitívneho tréningu pacientom aj po koncu hospitalizácie, tzn. ambulantne. Postupne sa zrodila spolupráca s Fakultnou Nemocnicou Bohunice (FN Bohunice). Zo začiatku to vyzeralo tak, že lekári z rôznych oddelení (napr. oddelenie Karim a niektoré neurologické) informovali psychológov o tom, pre ktorých konkrétnych pacientov je vhodné pokračovať v tréningu aj po koncu hospitalizácie. Potom prišla úloha Psychologického ústavu, ktorý dal dokopy tím trénerov zo študentov. Spočiatku sa jednalo naozaj len o niekoľko málo študentov. Snahou bolo vytvárať skupinky o asi troch klientoch. Postupom času sa podarilo spoluprácu s FN Bohunice prehĺbiť. Vždy záleží na lekárovi, ktorý daného klienta odporučí. Vďaka tomu sa k nám dostávajú napríklad aj klienti s diagnózou hemofílie, ktorí zdanlivo kognitívny tréning nepotrebujú, pretože sa nejedná o postihnutie mozgu. U takýchto klientov sa ale jedná skôr o prevenciu, aby vedeli, že existuje kognitívny tréning a že sa na nás možno v prípade potreby obrátiť.

Ako dlho si myslíte, že je potrebné trénovať, aby vznikla šanca na čo len i malé zlepšenie?

Zo skúsenosti viem, že najviac záleží na motivácii klienta a na tom, o aké postihnutie mozgu sa jedná. Dá sa ale povedať, že prvé merateľné zlepšenie môžeme v testoch vidieť po pol až jednom roku. Kognitívny tréning je metóda pomalá, avšak na druhú stranu pre klientov dostupná.

Koľkokrát týždenne je ideálne, aby klient trénoval?

Ideálna frekvencia sedení s trénerom je raz týždenne. Je však dôležité, aby klient trénoval tiež doma. Preto sa projekt Treko snaží, aby klienti trénovali so študentmi raz týždenne a potom šesťkrát týždenne doma. Snažíme sa klientov viesť k čo najväčšej samostatnosti. Aby si uvedomovali, že oni sami urobia tú najväčšiu prácu.

Akí klienti na tréningy najčastejšie prichádzajú?

Nedá sa povedať, že by sme mali nejakú najčastejšiu diagnózu. Ani sa nedá povedať, že by k nám dochádzali skôr mladší alebo starší klienti. Je to naozaj namiešané. Aktuálne vekové rozmedzie je od 16 do 82 rokov. A naozaj je to rovnomerne zastúpené. Čo sa týka diagnóz, tak možno o trochu viac ľudí je po autonehodách, tzn. kraniotrauma, ale aj klienti po mozgovej príhode atď. Pribúda tiež klientov s degeneratívnym ochorením mozgu, tzn. Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Dochádzajú k nám aj klienti s psychiatrickou diagnózou, napr. so schizofréniou alebo s depresívnym syndrómom. Títo klienti väčšinou využívajú skupinový tréning.

Aký klient má pri kognitívnom tréningu šancu na najväčšie možné zlepšenie?

Mladší klient, ktorý sa k nám dostane veľmi skoro po poškodení mozgu, má väčšiu šancu na zlepšenie.

Kto sa do tohto projektu môže zapojiť v úlohe trénera?

Všetci študenti z PsÚ alebo i ďalší študenti psychológie. Môžu sa zapojiť aj po dokončení štúdia.

Akým spôsobom sa klient môže dostať k trénovaniu so študentom?

Tým, že projekt beží niekoľko rokov, sa k nám klienti dostávajú rôznymi cestami. Čo je dobre, pretože si o tejto možnosti medzi sebou povedia. Klienti k nám neprichádzajú len z FN Bohunice, ale aj z Fakultnej nemocnice u sv. Anny alebo aj zo združenia „Práh“. Dokonca sa ku nám dostali aj klienti, o ktorých nevieme, akou cestou sa o nás dozvedeli. Ale jednoducho o nás vedia

Koľko študentov sa aktívne zapája do kognitívneho tréningu s klientmi?

Približne 10.

Stretla ste sa niekedy s pacientom, ktorý Vás prekvapil svojím rýchlym pokrokom?

Stretla som sa s klientom, ktorý ma prekvapil tým, že aj napriek veľkému poškodeniu mozgu dokázal veľmi rýchlo "vymazávať" svoj kognitívny deficit. Z mojej skúsenosti naozaj najviac záleží na motivácii klienta. Keď on chce, tak ide všetko relatívne rýchlo. Stretla som sa aj so slečnou, ktorá ma prekvapila svojím pokrokom. Neskôr sme sa však dozvedeli, že to nebolo tak úplne vďaka tréningu, ale vďaka zmene liekov. Medikácia, ktorá bola pre ňu prospešnejšia (mala menej negatívnych účinkov) dovolila mozgu, aby naozaj fungoval tak, ako najlepšie dokázal. Niekedy účinky liekov trochu zablokujú kognitívne schopnosti. Vďaka výmene liekov sa potom táto slečna dostala z podpriemerných výsledkov v teste k výsledkom priemerných hodnôt.

***

Ďakujem pani magisterke za rozhovor. V prípade akýchkoľvek otázok je možné kontaktovať projekt Treko na nasledujúcom e-mailu: kognitivnitrenink@centrum.cz. Webové stránky sú momentálne v prípravnej fáze.

Trénovanie mozgu neprináša výsledky zo dňa na deň. Pokiaľ ale v tréningu vytrváme, dáme svojmu mozgu príležitosť neustále si precvičovať svoje funkcie, ktoré vo svojom živote potrebujeme viac, než si v skutočnosti uvedomujeme.

Lucidné snívanie – ako sa stať tvorcom svojich snov

Sny nás asi nikdy neprestanú prekvapovať. Zaoberali sa nimi už staroveké civilizácie, o snoch a ich významoch písal napríklad Aristoteles. V priebehu storočí sa im prikladal magický, niekedy aj prorocký význam. V dvadsiatom storočí sa snom a ich nevedomému obsahu venoval Sigmund Freud. Ďalší preslávený psychológ Carl Gustav Jung sa vo svojej teórii snov zameral na iracionálne obsahy. Veľký rozmach vo výskume snov prebehol potom v 70. rokoch 20. storočia. A práve v tejto dobe sa snami začal zaoberať americký psychológ Stephen LaBerge. Presnejšie povedané lucidními snami.

A čo vlastne lucidný sen je?

Ide o uvedomenie, že sa nachádzame vo sne. Znie to ľahko, ale mozog nás zvyčajne vie tak šikovne oklamať, že pri snívaní máme neustále pocit, že sa nachádzame v realite. A až po prebudení si uvedomíme jeho nereálnosť. Človek, ktorý má schopnosť lucidného snívania, získava jednu ohromnú možnosť: dokáže modelovať sen podľa vlastného želania. Možnosti sú neobmedzené – môže lietať, dýchať pod vodou, stavať mesta, navštíviť vzdialené galaxie. Môže trénovať športy alebo hru na hudobný nástroj. Čokoľvek vás napadne. Vďaka lucidnému snívaniu sa možno dokonca zbaviť nočných môr – akonáhle si totiž uvedomíme, že „strašidlá“ sú len výplodom našej fantázie, dá nám to možnosť ich konfrontovať, zmieriť sa s nimi alebo sa snažiť pochopiť ich podvedomý význam, ktorý je odrazom udalostí v reálnom živote.

Keď sa Stephen LaBerge začal výskumom lucidného snívania zaoberať, nikto mu nevenoval výraznú pozornosť. Reakcie boli skôr vlažné. V laboratóriách známej Stanfordskej univerzity sa mu ale vďaka mnohým experimentom podarila existencia lucidného snívania potvrdiť a v roku 1987 dokonca založil Inštitút lucidného snívania. Dnes má praktizovanie lucidného snívania tisícky nadšených stúpencov.

Ako získať schopnosť lucidného snívania

Lucidne snívať dokáže každý. Líši sa len dĺžka nutného tréningu, ktorá je ale závislá na vnútornej motivácii. Aby ste mohli trénovať lucidné snívanie, je v prvom rade potrebné, aby ste si pamätali obsah svojich snov. Pokiaľ nepatríte medzi šťastlivcov, ktorí si po prebudení dokážu spomenúť na svoje sny, nevadí. Môžete si viesť denník, do ktorého bezprostredne po prebudení zapíšete najprv fragmenty toho, čo sa vám udržalo v pamäti. Postupom času a vďaka zvyku zaznamenávania si budete čím ďalej častejšie schopní vybavovať obsahy svojich snov. Budú detailnejšie a bohatšie.

Ďalším dôležitým krokom je takzvané testovanie reality, aby sme si dokázali uvedomiť, že vo sne niečo „nehrá“. Položíme si teda otázku: „Je toto realita?“ Odpoveď však nie je tak jednoduchá. Vo sne totiž dokážeme cítiť bolesť, chute, vône; a dokonca fyzikálne podmienky sú veľmi vierohodné. Môžeme však na svoj geniálny mozog vyzrieť jednou vecou: niečo si vo sne prečítať. Písmená sa budú vytrácať, preskupovať a nebudeme schopní zapamätať si ani celú jednu vetu. Deje sa to preto, že mozgové centrum určené na čítanie je počas spánku inhibované.

Je tu ale jeden háčik. Možno vás napadá „Ako si mám v sne niečo zámerne prečítať, keď si vôbec neuvedomujem, že snívam?“ Odpoveď je vcelku jednoduchá: Aby ste mohli vo sne testovať realitu, je nutné, aby ste sa ju naučili testovať aj počas dňa. Odporúča sa teda 10x až 15x denne overiť realitu (napríklad práve čítaním) a vytvoriť si tak zvyk, ktorý sa neskôr prenesie aj do samotného sna. Nemusíte sa báť, že by ste sa zamotali do bludov alebo akokoľvek stratili pojem o tom, čo je reálne a čo nie. Naopak – ľudia, ktorí sa týmto spôsobom niekoľkokrát denne zastavujú a uvedomujú si reálny pocit bytia „tu a teraz“, si vybudujú lepšie vnímanie prítomnosti a svojich pocitov a potrieb. Tak prečo to neskúsiť?

Zdroje:

LaBerge, S. (2006). Lucidní snění. Praha: DharmaGaia

https://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_LaBerge

https://www.youtube.com/watch?v=rFjiAUYZj68

https://www.youtube.com/watch?time_continue=4&v=hswbeP6oork

Spôsoby, ako zlepšiť svoju pamäť a duševné schopnosti

V minulosti zastávali vedci názor, že po dosiahnutí dospelosti sa mozog ďalej nevyvíja. Dnes je ale zrejmé, že k vývoju dochádza aj v priebehu ďalších dekád. Tento adaptívný proces sa nazýva neuroplasticita. A čo to je?

Neuroplasticita je úžasná schopnosť mozgu vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi, čo sa výrazne prejavuje u detí a mladých ľudí. Ako človek starne, plasticita sa znižuje. Nie je to ale dôvod pre rezignáciu, pretože vždy je dostatočný priestor na zlepšenie a podporu mozgových funkcií.

Bolo mnohokrát dokázané, že potraviny obsahujúce vitamín E (prítomný napríklad v arašidoch, semenách a orechoch) môžu výrazne zlepšiť pamäť a mentálne kapacity.

Ak chcete zlepšiť mozgové funkcie aj inak ako stravou, tu je niekoľko možností:

Takzvaný chunking, teda zlúčenie položiek do logických skupín, je dobrý spôsob, ako si zapamätať viac informácií. Pre mnoho ľudí je napríklad nákup do domácnosti každodenný boj so zabúdaním. Ak však kategorizuje položky zo zoznamu do skupín (ako napríklad mliečne výrobky, zelenina, alebo čistiace prostriedky), máte napoly vyhraté. Chunking funguje aj pri pamätaní čísel. Ak máme memorovať číslo 165482359466, je to pre náš mozog problém. Vo chvíli, keď si číslo rozdelíme na menšie časti, teda 165-482-359-466, je zapamätanie oveľa ľahšie.

Ďalším spôsobom, ako podporiť pamäť, je používanie skratiek. Táto technika sa hodí v prípadoch, ak máme si zapamätať viac slov v rade alebo nejakú frázu. Príkladom môže byť napríklad zoznam ôsmich skladieb Bedřicha Smetanu, ktorých skratka znie BraProDali Dve HuTaČerVi.

Zábavný a odpočinkový spôsob, ako si zlepšiť pamäť, je aktívne precvičovanie mozgu. Ten totiž funguje podobne, ako sval. Čím viac sa používa, tým lepšie slúži. Duševné schopnosti sa dajú zlepšiť mentálnymi hrami, ako je sudoku alebo puzzle. Mozog sa ale skvele precvičí pri každodennej interakcii s okolím a pri zvládaní náročných pracovných úloh, kde je potrebné používať logiku, plánovanie a rýchlosť rozhodovania.

Naopak veľkým nepriateľom pre mozog je chronický stres, ktorý môže otupiť kognitívne funkcie. Dlhšia úzkosť môže neblaho ovplyvniť aj schopnosť rozhodovania a riešenia problémov. Negatívny vplyv má tiež na oblasť mozgu zvanú hippokampus, kde sa odohrávajú dôležité procesy spracovania informácií, pamäte alebo priestorovej navigácie.

V prípade, že trpíte dlhotrvajúcim stresom a úzkosťou, nie je zlý nápad navštíviť svojho lekára. Môžete si tiež pomôcť sami. Existuje mnoho techník, ktoré vedú k lepšiemu zvládaniu stresu, či už ide o jogu, meditáciu alebo tréning všímavosti k sebe i svojmu okoliu. Tieto antistresové aktivity môžu mať významný vplyv na celkovú pohodu, taktiež zlepšiť kognitívne funkcie mozgu. Dôležitá a často zanedbávaná aktivita je výdatný spánok. Vďaka nemu je mozog schopný lepšie spracovať a konsolidovať informácie a zlepšuje sa tiež oblasť krátkodobej pamäte.

Prečítajte si náš blog