Články

Mozog a výživa I.

Palivom pre mozgovú činnosť je glukóza. Tú telo získava štiepením cukrov. Mozog si nevie vytvárať zásoby energie, preto si vyžaduje ich neustály príjem.

Čo je to glukóza?

Glukóza je vlastne hroznový cukor, je nazývaná tiež krvným cukrom. Je to jednoduchý cukor, ktorý je obsiahnutý v rade prírodných cukrov, ako je napr. Maltóza, sacharóza, galaktóza a polysacharidy, napr. Škrob alebo glykogén. Glukóza sa nachádza v rastlinách ako jeden z produktov fotosyntézy. Vyskytuje sa v sladkých plodoch ovocia a v mede. Kaloricky je rovnako výdatná ako repný cukor, ale má asi o 20% menšia sladivosť. Glukóza vzniká tiež štiepením zložitých sacharidov, ako je napríklad škrob, ktorý sa vyskytuje v zemiakoch, kukuricu a obilninách.

Zásobujte svoj mozog

Pre energetické zásobovanie mozgu glukózou sú teda najvhodnejšie potraviny obsahujúce cukry. Avšak pozor, neplatí úmera, že čím viac sacharidov zjeme, tým viac bude náš mozog pracovať. Mozog si z krvi odoberie len potrebné množstvo glukózy pre svoj optimálny výkon, zvyšok energie, ktorý nie je využitý (ani pre ďalšie energetické potreby organizmu, napr. činnosť svalov), sa premieňa na glykogén a ukladá sa v tele ako zásoba energie. Ten sa však v tejto podobe môže uchovávať len v určitom množstve, takže ďalší prebytky glukózy sú premieňané na tuk. Mozog a červené krvné bunky pritom spotrebujú za jeden deň priemerne asi 150g glukózy.

Najlepším zdrojom sacharidov, teda cukrov, sú celozrnné potraviny a sladké ovocie, ktoré zároveň obsahujú vlákninu, takže sa glukóza uvoľňuje počas trávenia postupne a dodáva mozgu tak energiu kontinuálne, nie naraz.

Pozor však na potraviny s vysokým obsahom škrobov.

Tie sú stravovanie pomerne rýchlo. Dochádza k vysokému a relatívne prudkému vzostupu hladiny krvného cukru, čo podporuje zvýšenú produkciu inzulínu. O to rýchlejšie sú potom strávené a dostaví sa hypoglykémia, čo je pokles hladiny cukru v krvi. Mozog sa tak dostane do útlmu, čo najbežnejšie poznáme pri "po obedovej únave". Potom pocítite hlad a kolotoč začne nanovo. Nehľadiac na to, že týmto procesom si tvoríte cukrovku II. typu.

Bez kyslíka mozog neprežije dlhšie ako 6 minút

Mozog však taktiež nemôže fungovať bez neustáleho prísunu kyslíka. Ten sa do neho dostáva transportom krvným riečiskom. Ak mozog nedostáva kyslík po dobu od 4 do 6 minút, jeho tkanivo odumiera. To je napríklad problém pri mozgovej mŕtvici, kedy vďaka nedostatočnému zásobeniu určitých cievok v mozgu odumiera príslušné tkanivo. Preto okrem mozgu sa tiež treba starať o svoj srdcovo cievny systém. Telo i mozog je komplexný nástroj a preto je potrebné sa o neho starať vo všetkých ohľadoch - o celé telo, ale aj dušu a psychický stav.

Aby sme príliš neodbočili od témy. Mozog a nervová tkanivo spotrebováva asi 20% vdýchnutého kyslíka. Nedostatok kyslíka postihuje ako prvé nervový systém. Pri miernom nedostatku pociťujeme slabosť, či chvíľkovú nepozornosť. Trvá nedostatok kyslíka dlhšie, nastávajú poruchy logického myslenia, krátkodobej pamäte a zmyslov, najmä zraku, poruchy hybnosti, ad.

Kyslík zlepšuje koncentráciu, pozornosť, pamäť, zlepšuje spánok, prirodzenou cestou odstraňuje bolesti hlavy, spomaľuje starnutie, zvyšuje odolnosť organizmu, upokojuje a stabilizuje nervový systém a je zdrojom dobrej nálady.

Ako si zaistiť dostatok kyslíka?

Najlepším spôsobom, ako dostať do tela a teda aj do mozgu kyslík, je primeraný pohyb. Okrem toho sa hlava "prečistí" a človek príde na iné myšlienky. Tiež sa odreaguje od činnosti spojené s mozgovým výkonom, eventuálne zaťaží iné mozgové okruhy ako pri riešení bežných denných úloh. Pri svalovej záťaži sa do mozgu tiež vyplavujú endorfíny, nazývané tiež "prírodné opiáty" či "hormóny šťastia". Spôsobujú pocit spokojnosti a celkového úspechu v živote.

Prísun kyslíka do mozgu možno tiež regulovať umelo. Známe sú tzv. Kyslíkové bomby používané napr. V lekárstve.

Zdroje:

Wikipedia: Glukóza Wikipedia: Hypoxie Hypoxie Wikipedia: Endorfin

Špecifické poruchy učenia

Každý z nás sa s týmito poruchami už stretol. Či už niektorou z nich trpí sám, alebo sa v jeho okolí vyskytuje príbuzní, známi či kamarát, špecifické poruchy učenia sa v populácii nevyskytujú len zriedka.

Prvé zmienky o týchto poruchách môžeme vypátrať už v 20. rokoch minulého storočia, ich presnejšia diagnostika a výskum začali v 60. rokoch. Presná diagnostika a povedomie širokej verejnosti o poruchách učenia je dôležitá najmä preto, že deti takto diagnostikované nemajú problémy len so školským prospechom, ale i so sebavedomým, ktoré ide ruku v ruke práve s dobrými známkami a uznaním spolužiakov. Nie je výnimkou, že poruchami učenia trpia deti nadané, preto skorá a správna diagnostika môže takéto nedanie odhaliť a pomôcť dieťaťu úspešne zvládať nároky školy.

Celkovo môžeme poruchy učenia rozdeliť na dve skupiny. Jednou sú poruchy, ktoré nebránia dieťaťu v úspešnom fungovaní v škole. Patrí medzi ne napríklad dysmúzia, špecifická porucha vyznačujúca sa neschopnosťou správne rozpoznávať tóny a melódie, tiež neschopnosťou správne vyjadrovať tóny, či hlasovými a vokálnymi ťažkosťami pri speve. Ďalšími sú dyspinxia, porucha kreslenia, či dyspraxia, porucha koordinácie, spojená s ťažkosťami pri rytmickom pohybe či neobratnosťou.

Druhou skupinou sú poruchy vážnejšie, ktoré priamo zasahujú do  každodenného školského života dieťaťa. Prvou z nich, ktorej sa budeme venovať je známa dyslexia. Je to porucha čítania, kedy sa dieťa s primeraným nadaním z dobrých sociokultúrnych podmienok v bežnej výučbe nie je schopné naučiť čítať. Dyslexia môže mať rôzne príčiny, napríklad nedostatky v zrakovej alebo sluchovej percepcii, problémy s plynulosťou očných pohybov, celková dynamika psychických procesov. S dyslexiou veľmi často býva spojená dysortografia, porucha pravopisu. Najčastejšie sa vyznačuje vynechávaním hlások v slovách či komolením slov. Tiež sú typické problémy so správnym použitím i/y, alebo nedostatočným rozlišovaním písmen, ktoré sa na seba v písanej forme podobajú (b, d, p). Do hry opäť môže vstupovať dynamika psychických procesov (dieťa píše príliš pomaly a nestíha, naopak dieťa píše rýchlo a unáhlene). Podobne znejúcou poruchou je dysgrafia, ktorá je typická problémami s písaním. Nejde však o gramatiku a pravopis, ako to bolo v predošlom prípade, ale o vizuálnu stránku písma. Dieťa sa aj napriek tomu, že netrpí motorickou poruchou, nedokáže naučiť čitateľne písať, písmená splývajú, vyskytuje sa škrtanie a gumovanie, písanie mimo liniek zošita, písmená sú nečitateľne malé alebo priveľké. Dieťa s touto poruchou často drží pri písaní ceruzku kŕčovito, objavuje sa bolesť ruky. Poslednou poruchou, ktorej sa dnes budeme venovať je dyskalkúlia. Už z názvu môžeme uhádnuť, že sa jedná o poruchu matematických schopností. Dieťa má problémy s počítaním, ide pravdepodobne o poruchu prameniacu z ťažkostí v chápaní symbolov a z problémov v abstraktnom myslení.

Diagnostika špecifických porúch učenia prebieha vo veľkej väčšine prípadov v Pedagogicko- psychologickej poradni na odporučenie učiteľa. Dieťa je na prvý pohľad šikovné, no v určitej sfére školského fungovania sa mu nedarí. Takéto vyšetrenie je učiteľom navrhnuté rodičom, tí musia s vyšetrením súhlasiť a dieťa naň objednať.

Vyšetrenie samotné sa skladá zo všeobecných testov inteligencie, percepcie, laterality (ľavorukosť/pravorukosť), vyšetrenia koordinácie, pozornosti. Ďalej sa pracuje so špecifickými testami určenými pre konkrétne poruchy, na ktoré sa objavilo podozrenie (skúška čítania, písania, matematických schopností). Pri diagnostike sa samozrejme pracuje i s informáciami od učiteľov, rodičov, z rodinnej anamnézy.

Ak sa u dieťaťa preukáže porucha učenia nasleduje úprava študijného plánu, ktorá väčšinou znamená určitú zmenu v hodnotení dieťaťa v konkrétnom predmete. Napríklad deti s dysortografiou nemajú hodnotené diktáty a podobne. Takáto zmena v hodnotení môže priniesť dieťaťu úľavu, zmierniť stres zo školy a zvýšiť nízke sebavedomie. Práve preto je povedomie o poruchách učenia a ich diagnostika veľmi dôležitá a nemala by sa zanedbávať.