Články

5 vecí, ktoré by ste mali vedieť o svojom mozgu

Ľudský mozog. Impozantný, zložitý a tajuplný orgán. Aj ten najväčší hlupák pod slnkom nosí vo svojej hlave malý zázrak, ktorý po dlhé stáročia fascinuje vedcov aj laických nadšencov po celom svete. Hoci o mozgu ani zďaleka nevieme všetko a neustále sa o ňom dozvedáme niečo nové, týchto päť vecí je istých - a mali by ste ich poznať.

1. Vo svojej hlave nosíme miliardy neurónov

Všeobecne sa má za to, že v mozgu človeka nájdeme odhadom 100 miliárd neurónov. Podľa posledných prieskumov je to o niečo menej - asi 86 miliárd neurónov. K tomu ale pripočítajte ďalších 85 miliárd ostatných buniek! Je to práve vysoký počet buniek, ktorý nás odlišuje od ostatných živočíšnych druhov na tejto planéte a ktorý z nás robí najvyspelejšie stvorenia, ktoré si Zem v celej svojej histórii pamätá.

2. Náš mozog je plastický

Nie, nie je vyrobený z plastu. Plasticitou mozgu rozumieme jeho schopnosť sa formovať a meniť na základe získaných skúseností. Zakaždým, keď sa dozviete nejakú novú informáciu, zažijete akúkoľvek emóciu alebo si napríklad vezmete drogu, zmeníte tým usporiadanie vo svojom mozgu. Vytvoríte, oslabíte alebo úplne pozmeníte spojenie medzi jednotlivými neurónmi, čo následne ovplyvní vaše budúce správanie. Jednoducho zmeníte svoj mozog.

3. Niektoré psychiatrické či neurologické poruchy sa dedia. Ale dá sa im predísť

Nikde nie je napísané, že zdedíte depresívne sklony svojej babičky alebo chorobnou podozrievavosť svojho otecka. Ale ak niekto z vašej rodiny trpí podobnou chorobou, existuje zvýšené riziko, že vás stretne taktiež. A to najmä v prípade, že sa veľa stresujete a celkovo žijete v nezdravom prostredí.

Máme pre vás ale dobrú správu - možno tomu predísť. Stačí o zvýšenom riziku danej choroby vopred vedieť - a urobiť všetko pre to, aby ste jej rozvinutiu zabránili.

4. V priebehu života si vytvárame nové neuróny

Aj mozog dospelého človeka dokáže vytvárať nové neuróny a tieto zaradiť do existujúcej neurónovej siete. "Nové neuróny" dokonca zastávajú funkciu kmeňových buniek a pomáhajú tak s liečbou rôznych neurodegeneratívnych ochorení. Sme vďaka nim sami sebe lekárom.

5. Frekvenciu vytvárania nových neurónov môžeme ovplyvniť

Naozaj. Pravidelným tréningom mozgu naštartujeme tzv. Neurogenéziu, teda proces vytvárania nových neurónov. Čím viac cvičíme a trénujeme, tým viac neurónov vytvárame. Naopak napr. Konzumácia alkoholu neurogenéziu spomaľuje.

Zrátané a podčiarknuté - náš mozog je úžasný a my navyše máme tú možnosť ho zlepšovať. Vyhýbajme sa alkoholu či stresovým situáciám, naopak pravidelne trénujte, učme sa, vzdelávajte sa. Výsledky na seba nenechajú čakať.

Keď mozog nefunguje správne: Časť druhá

V prvom diele miniseriálu o poruchách fungovania mozgu sme sa pozreli bližšie na mechanické poškodenie prefrontálneho kortexu, ktoré viedlo až k zmene osobnosti postihnutého a k neschopnosti racionálnych rozhodnutí. Tiež sme sa dozvedeli, ako sa lieči epilepsia a aké sú občasné bizarné následky takejto liečby. V druhom diele sa oboznámime s poruchou reči, afáziou, a pozrieme sa bližšie na jednotlivé druhy afázií. Ďalej tiež zistíme, akými ťažkosťami trpia pacienti s prozopagnóziou, poruchou zrakovej percepcie, kedy pacient nedokáže rozpoznávať ľudské tváre.

Prvú skupinu porúch teda tvoria poruchy reči, afázie. Tieto môžu vzniknúť po mŕtvici, odstránení nádoru či mechanickom poškodení mozgu v oblasti rečových centier. Afázia môže mať dvojaký priebeh. Na jednej strane máme afáziu plynulú, teda Wernickeho afáziu, pomenovanú práve podľa oblasti, spojenej s touto poruchou. Plynulá afázia jej neurológovia hovoria preto, že sa vyznačuje plynulou rečou bez významu. Pacient nemá problém produkovať slová a vety, no vety nedávajú zmysel, často sa objavujú neologizmy, teda nové slová, ktoré si pacient vymyslel. Tiež je pre pacienta problematické porozumieť reči druhých, identifikovať význam. Na druhej strane hovoríme o Brockovej afázii, opäť pomenovanej podľa oblasti v mozgu, Brockovho centra reči. Táto porucha je naopak neplynulá. Pacient produkuje slová veľmi ťažko, jeho reč znie, akoby si nemohol na jednotlivé slová spomenúť. Vety sú jednoduché, často sa vyjadruje len jednoslovne, no jeho vyjadrenia majú zmysel, slová sú zasadené do kontextu správne, nenastáva problém s porozumením reči.

Bezpochyby sa dá tvrdiť, že obe formy afázie sú pre pacienta i jeho okolie veľmi frustrujúce, no pri plynulej forme afázie je stratený význam, takže rozumná verbálna komunikácia s pacientom v podstate nie je možná.

Reč a celková schopnosť verbálnej komunikácie je určite jednou z oblastí ľudského života, ktorá sa dá len ťažko kompenzovať. Poruchy zrakovej percepcie, ktoré majú svoj pôvod v mozgu, ako prozopagnózia, môžu však prinášať komplikácie, ktoré si zdravý človek dokáže predstaviť len s veľkými ťažkosťami. Pacienti s takzvanou prozopagnóziou nie sú schopní rozpoznávať ľudské tváre. Dokážu ohodnotiť, že ide o tvár podľa jej častí, ale nevedia identifikovať jej majiteľa. Dokonca pri pohľade do zrkadla nevedia, že sa vlastne pozerajú na seba. Fenoménom prozopagnózie sa zaoberal aj Oliver Sacks vo svojej populárno-vedeckej knihe „Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom“. Táto zábavná kniha formou krátkych esejí popisuje rôzne poruchy a diagnózy, s ktorými sa autor stretol počas svojej neurologickej praxe.

V tomto diele série o poruchách mozgu sme sa oboznámili s rečovými poruchami - afáziami a ich rôznymi formami. Tiež sme sa dozvedeli o poruche vnímania tvárí. Na záver tohto seriálu odporúčam knihu Olivera Sacksa, kde si môžete o problematike rozšíriť obzory.

Mozog a výživa II.

Kvalitné tuky

Zovrite obe ruky do päste a priložte ich k sebe tak, aby sa vnútorná časť zápästia sa dotýkala. Zhruba takto veľký je váš mozog. Mozog je najtučnejším orgánom v tele, obsahuje okolo 60% tuku.

Nie je žiadnou novinkou, že kvalitná strava ovplyvňuje priaznivo všetky naše vitálne funkcie, správne fungovanie orgánov, vrátane mozgu. Výživa môže zásadne ovplyvniť správanie, náladu a mozgové funkcie.

Tuky boli dlhodobo považované za výživovo nevhodné. Ale nie je tuk ako tuk. V posledných rokoch sa na priaznivé výslnie nutričných terapeutov dostali tzv. Esenciálne mastné kyseliny, často nazývané ako EFA (Essential Fatty Acid). To sú najmä kyseliny známe ako Omega-3 (kyselina alfa-linolénová) a Omega-6 (kyselina linolová). Tieto mastné kyseliny si ľudské telo nedokáže samo vyrobiť, preto ich treba telu dodávať zvonku, najmä v potrave.

EFA sú zodpovedné za výkon mozgu a jeho integritu. Zistilo sa napríklad, že deti s poruchami autistického spektra potrebujú viac tukov tohto typu. Uvádza sa, že omega-3 mastné kyseliny chránia pred rozvinutím psychických chorôb, najmä depresií a schizofrénií, bipolárnej poruchy, a i. Za zmienku stojí ich pozitívny vplyv na inteligenciu. Prispievajú k dobrému fungovaniu pamäte. Uvádza sa, že vysoké dávky omega-3 EFA dokázali stabilizovať stav pacientov s diagnózou Alzheimerovej demenciou. K pozitívnym zmenám dochádzalo aj pri podávaní ľuďom s bipolárnou afektívnou poruchou, depresiou a ženám s ďalšími závažnými psychickými problémami. Pomáhajú mierniť zlosť a záchvaty agresie. K zlepšeniu došlo aj u pacientov trpiacich sklerózou multiplex. Celkovo zlepšuje náladu, podporuje koncentráciu pozornosť a ako už bolo povedané, pamäť.

Zistilo sa tiež, že omega-3 hrajú kľúčovú úlohu pri vývoji mozgu počas prenatálneho obdobia. V období výživy dojčiat po pôrode sa ako najväčším zdrojom omega-3 ukázalo materské mlieko v porovnaním s mliekom kravským či náhradným, umelo vyrobeným. Do r. 2001 sa tieto mastné kyseliny v umelo vyrábaných náhradách materského mlieka vôbec nenachádzali. Našťastie dnes, o viac ako 10 ročnej potom, umelá dojčenská výživa, v súlade s klinickým vývojom a modernými výskumnými poznatky. už tieto kyseliny obsahuje.

Omega-3 EFA nájdeme predovšetkým v potravinách, ako sú tučné mäsožravé ryby, najmä sleď, makrela a losos, ale aj ďalšie ryby, aj keď v menšej miere.

Konzumácia rýb je pre účinky zdravia v dnešnej dobe je však sporná. Zásluhu na tom ma znečistenie vôd a rybieho mäsa. Ryby sa tak okrem iného stávajú tiež zdrojom pesticídu DDD. Koncentrácia DDD môže byť vo vodách nízka, ale v rybom mäse je tisíckrát až miliónkrát vyššia. Môže byť tak zdrojom rakoviny aj vážnych duševných problémov. Veľkým problémom tiež môže byť koncentrácia ortuti v rybom mäse, čo je dnes tiež veľmi diskutovanou témou.

Existujú ale aj iné zdroje omega-3 EFA, ako napríklad morské riasy, ľanové semienka, ľanový olej, za studena lisovaný olivový, kukuričný aj repkový olej. Orechy a semená všeobecne. Pšeničné klíčky a sója. Avokádo.

Dostatok omega-6 EFA je obsiahnutý v každodennej vyváženej strave. Hlavným zdrojom sú rastliny a ich semená: slnečnicové, tekvicové, sezamové semená, kukurica, orechy, mäso, mliečne výrobky.