Začať trénovať
Prihlásiť sa

Články

Procesy na pozadí myslenia a rozhodovania

7. septembra 2015

Myslenie a rozhodovanie sú kognitívne funkcie pre človeka absolútne nevyhnutné. Z celej živočíšnej ríše sme my tí, ktorí v evolučnom boji (zatiaľ) vyhrávajú práve preto, že kvalite ľudského myslenia a rozhodovania sa nerovná žiaden iný živočíšny druh. Každý deň sme všetci vystavení nespočetnému množstvu rozhodnutí, od triviálnych (ako výber dnešného oblečenia do práce na základe počasia a denného rozvrhu) až po zásadné životné míľniky (kúpa domu či rozhodnutie zmeniť zásadne smerovanie kariéry). Čo však stojí za schopnosťou myslieť a rozhodovať sa?

Myslenie je definované ako proces spracovania a využívania informácii, jeho hlavnými funkciami sú vytváranie pojmov, rozpoznávanie a nachádzanie vzťahov, vytváranie záverov z predchádzajúcich predpokladov (teda usudzovanie) a riešenie problémov.

Historicky sa názory na myslenie a procesy na jeho pozadí menili s novými psychologickými smermi.

V období behaviorizmu panoval názor, že myslenie je obyčajné skúšanie možných riešení (postup pokus - omyl) a následné využívanie naučených odpovedí. Gestaltisti naopak tvrdili, že myslenie je produktívne. V známom experimente nemeckého psychológa Kohlera boli opice vystavené situácii, kedy mali pred sebou klietku s jedlom. Opice však na jedlo nedočiahla sama, preto mala poruke dve tyče. Ani jedna z nich však nebola dosť dlhá. Riešením bolo tyče spojiť a jedlo si z klietky pritiahnuť. Opica sa chvíľu snažila jedlo dočiahnuť bez pomoci tyčí, následne skúšala vždy jednu a druhú tyč striedavo. Po chvíľke sa unavila a zdanlivo bez záujmu pred klietkou z jedlom sedela. No o niekoľko minút sa náhle zodvihla, tyče spojila a jedlo si pritiahla. Popísaný proces Kohler nazval vhľad, teda náhle pochopenie súvislostí a nájdenie riešenia. Tento experiment nám ukazuje, že myslenie nie je iba reprodukcia v minulosti naučených riešení, ale produktívny proces.

V sedemdesiatych rokoch sa rozšírila teória Newella a Simona, ktorá proces nachádzania riešení problémov pripodobňuje orientácii v priestore. Problém sa teda nachádza v problémovom priestore a existuje množstvo ciest, ktoré vedú k riešeniu. Z niektorých nesprávnych je možné sa vrátiť do východiskového bodu, niektoré nás zavedú obchádzkou tam, kam potrebujeme.

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa objavila teória, ktorá viedla až k Nobelovej cene za ekonómiu pre autorov. Tversky a Kahneman prišli s názorom, že ľudia sa rozhodujú na základe určitých skratkovitých postupov, heuristík. Tie sú v ľudskom rozhodovaní nenahraditeľné, pretože znižujú náročnosť rozhodovacieho procesu, no zároveň v niektorých prípadoch môžu viesť k chybným a nerozumným rozhodnutiam. Napríklad heuristika reprezentatívnosti (známa aj ako hráčsky klam) hovorí o tom, že ak séria náhodných udalostí pôsobí nenáhodne, máme tendenciu veriť, že dôjde k obratu. Konkrétne napríklad pri rulete máme pocit, že ak niekoľkokrát za sebou padlo párne číslo, musí nasledovať číslo nepárne. Tento spôsob usudzovania je však nesprávny, pri každom z pokusov existuje presne rovnaká pravdepodobnosť, že padne párne alebo nepárne číslo.

Heuristika založená na dostupných informáciách hovorí o našej tendencii usudzovať na výskyt určitých javov na základe toho, ako ľahko si ich vybavíme z pamäti. Ak si na určitú udalosť spomenieme rýchlo, máme tendenciu ju považovať za bežnejšiu, jej výskyt za častejší.

Na našej ceste za pochopením myslenia a rozhodovania sa blížime ku koncu. V deväťdesiatych rokoch prišiel Antonio Damasio s myšlienkou, že rozhodovanie je založené nielen na práci mozgu, ale na odpovedi celého tela. Navrhol hypotézu somatických markerov, ktorá predpokladá, že v rozhodovacom procese hrá podstatnú úlohu odpoveď organizmu, teda akýsi pocit, intuícia (autor sám to nazýva „gut feeling“, niečo ako pocit v žalúdku). Hovorí, že pri rozhodovaní často naše telo pozná správne rozhodnutie ešte pred tým, než si ho človek racionálne uvedomí. Odporúča teda počúvať svoje telo a dať na náznaky, ktoré sa nás snažia varovať pred zlým rozhodnutím.

Sme na konci nášho pátrania po záhadách myslenia. A či už máte tendenciu podliehať heuristikám, riešiť problémy vhľadom alebo počúvať svoju intuíciu, skúste sa pri rozhodovaní zamyslieť nad mechanizmami, ktoré na Vás pri tomto procese pôsobia. Veľa dobrých rozhodnutí do budúcna!

  prečítané 6414×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Lenka Krajčíková
Psycholožka, absolventka jednooborové psychologie na FF MU v Brně. Momentálně studuje PhD. obor Obecná psychologie na FF, kde se věnuje především zkoumání krátkodobé paměti a rozdílům v lidském vnímaní. Dále se věnuje popularizaci vědy v příspěvkové organizaci Moravian Science Centre Brno a výuce studentů psychologie na FF. Spolupracuje také s Kariérním centrem Masarykovy univerzity, kde se specializuje na kariérní poradenství a lektorství. myslenia rozhodovania

Podobné články

Rýchlosť

Rýchlosť psychických funkcií zahŕňa najmä: reakčnú rýchlosť, rýchlosť myšlienkových operácií (spracovávanie zadanie a riešenie problému), rýchlosť ukladania si a znovu-vybavovania informácií, resp. rýchlosť vybavenia si informácií z dlhodobej pamäti, pohotovosť, rýchlosť súvisiace s pozornosťou (prepínanie pozornosť, apod.), spracovanie zmyslových informácií (jednoduché či zložité vizuálne, auditívny, olfaktorické, chuťové či hmatové podnety).

Aby bola rýchlosť psychických funkcií merateľná, zvyčajne (aj keď nie vždy) je táto rýchlosť spätá s motorickým systémom, teda tým, čo prevádza spracovanú informáciu na okolím pozorovateľnú rovinu (napríklad stlačenie tlačidla, vyrieknutie slová, napísanie výsledku, uskočenú stranou, a pod.) . Motorický systém je systém centrálnych aj periférnych nervov, ktorý je vykonávací jednotkou príkazu, ktorý mozog vydá. Začína v mozgu, ale konečným efektorom je napríklad ruka, noha, tvárové svaly, ad., Prípadne ich kombinácie.

Reakčný čas je čas, ktorý uplynie od podnetu do adekvátnej reakcie. Človek teda musí podnet zaznamenať, spracovať a správne vyhodnotiť, a následne vykonať adekvátnu reakciu. Uveďme si to na príklade vodičov. Vodič idúci po meste rýchlosťou 50 km za hodinu v plynulej prevádzke. Auto idúce pred ním náhle prudko zabrzdí (napríklad mu vbehne do cesty malé dieťa). Vodič auta idúceho za ním má len veľmi krátku dobu na to, aby danú situáciu postrehol, zaznamenal, v mozgu potom vyhodnotil a vyslal správnu reakciu, teda dupol na brzdu, aby si zachránil auto, predovšetkým zdravie, či život. Jedná sa o sekundy. A aj sekunda môže hrať v dopravných situáciách dôležitú úlohu.

V iných povolaniach, napríklad u lekárov, či managerov, hrá rýchlosť tiež dôležitú úlohu. Rýchlosť správneho lekárskeho postupu napr. V urgentnej medicíne môže pacientovi zachrániť život. Ide pritom o zložitý myšlienkový proces, kedy dochádza ako k vyhodnocovaniu situácie, tak aj k "vyťahovaniu" potrebných informácií z krátkodobej alebo dlhodobej pamäti (čo sa naučili na univerzite, v ďalšom vzdelávaní a praxi) a rovnako tak i rýchlosť motorických aplikácií týchto lekárskych postupov .

U managerov je nutnosť často rýchlo rozhodovať v stresových či vypätých situáciách, kedy tiež využívajú k správnemu rozhodnutiu svojho vzdelania a doterajších praxou nadobudnutých skúseností.

Rýchlosť myšlienkových operácií je dobre postrehnuteľná aj v bežnom živote. Uskočíme pred prechádzajúcim automobilom. V zhone musíme nájsť kľúče, mobil. Zorganizovať si najbližší čas pod prívalom aktuálnych informácií. A tak ďalej.

Mentem Vám dáva práve tú príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať rýchlosť myšlienkových operácií, aby ste mohli lepšie fungovať ako v profesionálnom tak i súkromnom živote.

20. septembra 2014
Mgr. Ivana Jakubeková
Čítať ďalej