Články

Trpíte nadmerným perfekcionizmom?

4. júla 2018

Väčšina ľudí vidí vysoké štandardy ako plus. Snaha o dokonalosť často súvisí s dobrou pracovnou morálkou a silnou vôľou. Vysoké štandardy môžu tiež pomôcť dosiahnuť výkon špičkovej úrovne. Perfekcionizmus na druhú stranu prináša sklon stanovovať si ciele alebo normy, ktoré sú (takmer) nesplniteľné. Perfekcionisti majú tendenciu veriť, že aj drobná nedokonalosť povedie ku katastrofe. Príliš vysoko nastavené normy prinášajú stres a opakované pocity zlyhania môžu viesť až k presvedčeniu, že nie sme schopní tak, ako druhí. Preto je vhodné učiť sa tieto štandardy znižovať a tým tiež zmierniť pocity stresu a úzkosti. V prvej časti článku sa zameriame na to, ako rozpoznať perfekcionizmus, ktorý už viac škodí, než pomáha. Nabudúce si predstavíme tri nástroje z kognitívno-behaviorálnej psychoterapie, ako perfekcionizmus prekonať.

Ako perfekcionizmus rozpoznať

Ak sú vaše štandardy (ciele, očakávania od seba) až príliš vysoké, môžu sa dostať do cesty vašej práci alebo škole, ale aj vzťahom a radosti zo života. Máte problém s perfekcionizmom? Ak to s istotou neviete, môžete si prejsť nasledujúce otázky:

Ak ste odpovedali na niektorú z otázok vyššie "áno", môže sa jednať o váš problém. Perfekcionizmus ovplyvňuje, ako človek myslí, ako sa správa a cíti. Ak máte problémy s perfekcionizmom, môžu vám byť známe nasledujúce príklady:

POCITY: Perfekcionizmus môže spôsobiť, že sa cítite depresívne, frustrovane, úzkostlivo a dokonca aj nahnevano, najmä ak sa neustále kritizujete za to, že nerobíte dosť dobrú prácu potom, čo ste na úlohu vynaložili veľa času a úsilia.

MYSLENIE:

SPRÁVANIE:

Našli ste sa v tom? Nezúfajte. Niekedy samotné uvedomenie, že perfekcionizmus stojí v ceste mojej psychickej pohode, je začiatkom zmeny myslenia a správania. Aby ste ale na to neboli úplne sami, v druhej časti článku si predstavíme tri nástroje, ako perfekcionizmus prekonať.

Zdroj:

  prečítané 13588×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Kristína Medalová
Absolventka jednooborové psychologie na FF UPOL v Olomouci. V současnosti pokračuje ve svých studiích na Université de Fribourg ve Švýcarsku, kde se specializuje na klinickou psychologii a psychologii zdraví. Zajímá se zejména o aplikaci výzkumu kognitivních a afektivních neurověd do každodenního života. O popularizaci psychologie se snaží také prostřednictvím vzdělávacích workshopů pro širokou veřejnost.