Prečítajte si náš blog

Osem druhov inteligencie podľa Gardnera

Americký psychológ Howard Gardner už v roku 1983 spochybnil tradičné poňatie inteligencie. Tvrdil, že logicko-matematická a jazyková inteligencia sú príliš zdôrazňované, čo sa odráža aj v učebných osnovách škôl. Ako alternatívu ponúkol multidimenzionálnu teóriu, ktorá popisuje osem nezávislých druhov inteligencie. Tie môžu vzájomne spolupracovať a vytvárať inteligentné správanie. Hoci väčšina jedincov dokáže do určitej miery využívať všetky druhy inteligencie, pre každého existuje jedinečná kombinácia jej relatívne slabších a silnejších druhov. V Gardnerovom modeli nehovoríme o danosti, ale o potenciáli pre rozvoj.

Námorník je inteligentný inak ako krasokorčuliar alebo matematik

Obvyklé IQ testy vedia čiastočne predpovedať prospech na vysokej škole, ale neskorší úspech v práci a pri rozvíjaní kariéry predvídať nedokážu. Gardner tvrdil, že rozmanitosť rolí dospelých jedincov naprieč kultúrami nemožno vysvetliť jediným typom inteligencie. Námorník, ktorý vie navigovať podľa hviezd, krasokorčuliar, ktorý zvládne trojitého Axela a charizmatický vodca, ktorý dokáže motivovať davy svojich stúpencov nie sú podľa neho inteligentní menej, ako vedec, matematik alebo techník. Sú inteligentní inak.

Osem inteligencií

Lingvistická inteligencia (zaobchádzanie s jazykom, čítanie, písanie, chápanie obsahu)

Logicko-matematická inteligencia (riešenie matematických problémov, hľadanie dôkazov, schopnosť abstraktného myslenia)

Priestorová inteligencia (schopnosť vytvárať trojrozmerné predstavy, pohybovať s nimi a otáčať ich, čítanie mapy, ukladanie batožiny do kufra tak, aby sa tam zmestili)

Hudobná inteligencia (schopnosť zaobchádzať so zvukom, rytmom, spievanie, hranie, skladanie hudby)

Telesne-kinestetická inteligencia (schopnosť využívať všetky časti tela pri riešení problémov alebo vytváraní produktov, ovládať hrubú a jemnú motoriku, manipulovať s predmetmi, tanečník, basketbalista, vojak)

Interpersonálna inteligencia (schopnosť chápať správanie, motiváciu a emócie druhých ľudí)

Intrapersonálna inteligencia (schopnosť rozlišovať vlastné pocity, zámery a motívy)

Prírodovedná inteligencia (schopnosť rozlišovať rôzne druhy fauny a flóry, rozumieť usporiadaniu prírody a využívať ju napríklad pri botanike, poľnohospodárstve alebo varení).

Kritika teórie

Gardner pre svoju multidimenzionálnu teóriu hľadal rôzne zdroje dôkazov (napr. že poškodenie určitej časti mozgu zničí súvisejúce inteligentné správanie; že v tejto oblasti existujú mimoriadne nadaní jedinci; že sú vymedzené stupne vedúce od začiatočníka k majstrovi; že dokážeme určiť, ktoré operácie sú základom tohto inteligentného správania). Kritici teórie ale namietajú, že Gardner definíciu slova "inteligencie" nerozširuje, skôr ho len používa tam, kde iní ľudia hovoria o "schopnosti" alebo "nadaní". Navyše neexistuje vedecky overený postup, ako jednotlivé druhy inteligencie spoľahlivým spôsobom merať. A nakoniec, podľa niektorých kritikov "tá jedna" inteligencia určuje, ako veľmi náš potenciál vieme využiť.

V čom pre nás môže byť teória užitočná

Teória ôsmich inteligencií je užitočná pri objavovaní nadaní u seba i u ľudí vo vašom okolí. Vďaka širšiemu poňatiu Gardnera možno tak i schopnosť dieťaťa úsporne si naskladať veci do ruksaku oceniť ako prejav inteligencie. Alebo zmeniť pohľad na kolegyňu, ktorá v písomnom prejave robí gramatické chyby, na druhú stranu však vždy vycíti, keď potrebujete pomoc alebo podporu. Všeobecne je lepšie zamerať sa na rozvoj nadania a silných stránok než na dorovnávanie toho, čo vám nejde. Skúste v zozname nájsť svoje tri alebo štyri dominantné inteligencie a zamyslieť sa, nakoľko ich vo vašom živote využívate a na čo by sa vám (alebo okoliu) ešte mohli hodiť.

Zdroje:

Gardner, H. (1983). Frames of mind. The theory of multiple intelligences. New York: Basic Books. České vydání (1999). Dimenze myšlení. Praha: Portál.

Gardner, H. (1993b). Multiple intelligences: the theory in practice. New York: Basic Books.

Nolen-Hoeksema, S., Frederickson, B. L., Loftus, G.R. & Wagenaar, W. A. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Praha: Portál.

Reisberg, D. (Ed). (2013). The Oxford Handbook of Cognitive Psychology. Oxford University Press.

Sternberg, R. J. (2009). Kognitivní psychologie. Praha: Portál.