Články

Einsteinov mozog

Albert Einstein zomrel r. 1955 v Princetone (New Jersey, USA) na výduť aorty. Bolo mu 76 rokov.

Niektorí tvrdia, že Einstein daroval v poslednej vôli svoj mozog na vedecké účely, iní hovoria, že povolenie na to dal Eisteinův syn s podmienkou, že závery skúmania budú publikované v odborných časopisoch.

Avšak, Eisnteinův mozog bol sedem a pol hodiny po jeho smrti vyňatý z tela. Pitvu na Princetonskej univerzite vykonával dr. Thomas Stoltz Harvey. Ten mozog vyňal, zvážil a odniesol ho do laboratória Pensylvánskej univerzity. Tam Einsteinov mozog odfotografoval z mnohých uhlov, rozkrájali na 240 malých kúskov, a ďalších 2000 tenkých plátkov, z ktorých niektoré si ponechal a ďalšie odovzdal vedúcim patológom. Až po 20 rokoch novinár Steven Levy odhalil malé tajomstvo patológov.

Čo sme sa dozvedeli z tohto geniálneho mozgu?

Vedecké výskumy zistili, že Eisteinova genialita nespočívala v neobvyklej veľkosti mozgu, ktorý vážil 1230g (priemerná váha ľudského mozgu je 1300 - 1400 g). Nebol teda veľký, zato bol ale mimoriadne komplikovaný a mal neobvyklú anatómiu.

Einstein mal nadpriemerný počet gliových buniek, ktoré sú zodpovedné za podporu a výživu neurónov. To mohlo byť spôsobené neobvykle vysokú mozgovú aktivitou, pretože mozog výživu jednoducho potreboval. Avšak tento rozdiel bol štatisticky významný v ľavom parietálnom laloku, ktorý je súčasťou asociačných oblastí mozgovej kôry, ktoré sú zodpovedné za inkorporácui a syntézu informácií z mnohých iných mozgových oblastí.

Jeho mozog mal tenšiu kôru, však s vyššiu hustotu neurónov.

Corpus callosum, ktoré zodpovedá za komunikáciu medzi oboma hemisférami, bolo o 20% širší a obsahovalo teda viac neurónových spojení, než u bežnej populácie. To mohlo viesť k lepšej komunikácii medzi oboma hemisférami.

Fotografie mozgu ukazujú zväčšenú Sylviovu ryhu (ktorá rozdeľuje parietálný lalok na dve časti), ale zároveň aj to, že jej časť chýbala. Teoreticky to mohlo spôsobiť rýchlejší prenos informácií medzi neurónmi tejto oblasti.

Spodná oblasť temenného laloku v oboch hemisférach bola oproti priemeru o 15% väčšia. Táto oblasť je dôležitá pre vizuálne a priestorové myslenie, matematické úvahy a trojdimenzionálne predstavy.

Celý Einsteinov život bol podobne ako jeho mozog neobvyklý. Pri vedeckom skúmaní jeho mozgu boli zistené isté anatomicko-štrukturálne zvláštnosti, ktoré mohli byť dôsledkom jeho geniality, však tiež dôsledkom niektorých udalostí jeho života (osobnostné charakteristiky, stretnutie s Milevou, štúdium matematiky s rozvinutejším intelektom, apod.) A pomalšie pracovné tempo.

Vedeckým skúmaním tiež prešli mozgy niektorých ďalších géniovi a slávnych osobností. Ale o tom zasa niekedy nabudúce.

Zdroje: Wiki

Wikipedia conVERTER: fyzici osobnosti.ca: Albert Einstein Wikipedia: Einsteinův mozek Einsteinův mozek pod lupou DeenaMedia WiseGeek: Jak se liší Einsteinův mozek od normálního

Plasticita mozgu

Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších. Do nedávnej doby panoval názor, že jediné bunky, ktoré sa v tele neobnovujú sú bunky mozgové. Moderné metódy výskumu mozgu však tento mýtus vyvrátili.

Stimuláciou mozgu možno obnovovať mozgové bunky

Vďaka najnovším prístrojom možno mapovať činnosť mozgu a možno dlhodobo sledovať vplyv činností na jeho štruktúru. Bolo opakovane preukázané, že stimuláciou určitých mozgových centier dochádza k zlepšovaniu jeho príslušných existujúcich funkcií. Plasticita mozgu je potvrdzovaná funkčným zobrazovaním mozgu a môže byť simulovaná napr. v neurónových sieťach. Viac

Mozog a miecha, ako centrálna nervová sústava, je vysoko plastická. Denne vzniká až niekoľko tisíc nových nervových buniek. viac, k stiahnutiu z CUNI. Vďaka plasticite neurónov sa v podstate človek stimuláciou príslušných mozgových centier vyvinul do dnešnej podoby. A vyvíja sa ďalej.

Pokrok prebieha neustále

" "Súčasné decká sa nechcú učiť a sú drzé." "Vyučovanie látka je nezaujíma a nepočúvajú." "Drogujú, fajčia a pijú!" "Ahá, za našich starých dobrých časov, to fungovalo inak". Celkom časté komentáre, ktoré môžeme počúva okolo seba. Vrátane označenia kauzálne príčiny. My dospelí sme dávno evolučne zastarali, preto domnievať sa, že súčasné deti musia byť rovnaké ako my pred 20 a viac rokmi, je jeden z najzásadnejších omylov dospelých. "

zdroj

Vývoj mozgu od narodenia

Mozog a jeho základy sa utvára prakticky ihneď od počatia. Už počas prenatálneho vývoja a v období po narodení je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii. Preto taktiež naše ranné zážitky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú náš celý ďalší život. Neznamená to však, že posadíme naše deti k počítaču a budeme po nich chcieť maximálne výkony. V mozgu zreje v priebehu celého dospievania a počas neho dozrievajú rôzne kognitívne funkcie. Deti je potrebné preto stimulovať postupne s ohľadom na ich vek a v čo najväčšej možnej variabilite činností. Ale musíme si dať veľký pozor na to, aby sme ich nepreťažovali. V dospelom veku si svoje činnosti spravidla riadime už sami a stále máme potenciál sa rozvíjať práve vďaka plasticite mozgu, v podstate až do vysokého veku.

Stimuláciou mozgu k zmenám v neurónové sieti

Výskumy v tejto oblasti dokazujú, že vplyvom stimulácia rôznych mozgových centier dochádza k pozitívnym štrukturálnym zmenám v neurónové sieti. Laicky povedané, mozgové bunky, ktoré sú prenášačom signálu, vykazujú nárast či už vo svojej stavbe či v zmysle nárastu ich počtu. Preto platí, že u ľudí, ktorí svoj mozog nijako pozitívne nestimulujú a netrénujú, dochádza k zníženiu (nielen) kognitívnych funkcií. To možno však vďaka neurónové plasticite napraviť vhodným tréningom. Jedným z nástrojov je potom práve online Mentem tréning.

Mozog sa vie uzdraviť aj po úraze

Plasticite mozgu, alebo ak chcete jeho prispôsobivosť, sa pozitívne prejavuje v prípade mozgových poranení najrôznejšieho pôvodu. Pokiaľ došlo k zraneniu v niektorom z centier zodpovedných za určitú funkciu, túto funkciu, vplyvom stimulácie, tréningu a odbornej neuro-rehabilitacii preberá niektorá z alternatívnych či susedných oblastí. V odborných kruhoch je známe mnoho prípadov, kedy úplne predtým zdravý človek prešiel niektorým zo závažných mozgových tráum, zranenia, a vďaka následnej odbornej starostlivosti aj vlastné snahe a tréningu sa opäť uzdravil. Až následná pitva ukázala rozsiahle poranenia mozgu. Aj napriek tomu bol ale tento človek vďaka snahe a pomôcť plnohodnotne žiť svoj život.

Tieto skúsenosti a ďalšie výskumy lekára doviedli práve k už vyššie spomenutým poznatkom o mozgovej plasticite a jeho schopnosti preberať funckie zničených oblastí, eventuálne reštrukturalizácie, alebo ak preusporiadanie neurónových funkcií sieti pre obnovenie niektorých kognitívnych a ďalších funkcií mozgu.

Zoznámte sa s mozgom

" Mozog je aparát, pomocou ktorého si myslíme, že myslíme. "

– Julian Tuwim

Mozog. Záhadný a najmenej preskúmaný orgán ľudského tela. Je najzložitejším orgánom, aký sme kedy poznali. Vďaka nemu sa človek ocitol na najvyššej priečke pomyselného rebríčka zemského tvorstva, a stal sa tak, ako sa dnes s obľubou hovorí, jeho "pánom.

Trvalo však niekoľko stoviek tisíc rokov, než sa mozog človeka a jeho predchodcov vyvinul do dnešnej podoby. Najstarší nález z rodu Homo je starý približne 2,33 miliónov rokov, druh Homo Sapiens sa datuje od obdobia približne pred 800 000 rokmi.

Od vreskotu po slová

Mozog človeka prešiel dlhým a zložitým vývojom. Menil sa vždy podľa toho, ako sa človek učil a prispôsoboval prostredie a naopak - človek neustále využíval zväčšujúce sa nielen fyzické, ale aj štrukturálne kapacity svojho mozgu k stále špecifickejším činnostiam, z ktorých aspoň za všetky spomenieme reč alebo používanie nástrojov.

Vďaka plasticite mozgu (teda jeho schopnosti reagovať na aktuálne potreby), sa mozog neustále rozvíjal a rozvíja, až sa vyvinul do dnešnej podoby, kedy sme schopní vykonávať veľmi špecifické činnosti - od veľmi jemných manuálnych operácií až po zložité zámerné plánovanie.

Drobček, ktorý má na starosti celé telo

Mozog dnešného človeka váži necelých 1,5 kg, približne teda asi 2% ľudskej hmotnosti. Kontroluje a riadi všetky telesné funkcie, ako je napr. Srdcovú činnosť, dýchanie, trávenie, pohyb, reč, ale aj samotné myslenie, pamäť či vnímanie emócií.

Dlhú dobu sa tradovalo, že mozog využívame len asi z 10%, ale moderné výskumy ukazujú, že celý náš mozog je v neustálej činnosti. Dokonca aj keď spíme, spracováva a triedi informácie, prehráva pamäťové obsahy a jeho aktivita môže niekedy dosahovať aj aktivity podobné pri bdení. Mozog skrátka "nikdy nespí".

Mozog spolu s miechou tvorí centrálnu časť nášho nervového systému a riadi všetko, čo človek robí. Je zložený z približne 50 - 100 miliárd mozgových buniek, ktoré nazývame neuróny. Mozgové bunky nie sú medzi sebou spojené kontaktne, ale je medzi nimi malá štrbina, ktorá prenáša signál z jednej bunky na druhú pomocou chemických látok, nazývaných neurotransmitery. Jeden neurón je potom spojený s až desiatok tisícov ďalších.

Až 432 km / h

Zaujímavá je aj rýchlosť šírenia prenosu nervového vzruchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 2 m / s až 120 m / s v závislosti na oblasti mozgu. To znamená, že informácie sa naším malým mozgom môžu šíriť až rýchlosťou 432 km / h! Mozog pritom neustále vysiela obrovské množstvo výbojov - len matne si teda dokážeme predstaviť jeho komplikovanosť a zložitosť.

To hlavné, čo ňom vieme, sme zhrnuli v článku: Ako funguje mozog?

Ako funguje mozog

Ľudský mozog je základnou riadiacou jednotkou ľudského tela a nášho duševného života. Pritom váži asi 1,5 kg, teda zhruba 2% celkovej hmotnosti ľudského tela. Na prvý pohľad pripomína vlašský orech. Nie nadarmo. Vlašské orechy a orechy všeobecne obsahujú obrovské množstvo látok, ktoré sú pre optimálne fungovanie mozgu nevyhnutné.

Avšak je zrejmé, že vonkajší obrázok mozgu nám ukáže, že mozog je rozdelený na dve polovice, ktoré nazývame hemisférami. Exituje teda hemisféra pravá a hemisféra ľavá. Tieto hemisféry však neexistujú každá zvlášť ale sú spojené zložitú neurónové siete (corpus callosum), ktorá prevádza informácie z jednej polovice mozgu do druhej. Takže obe hemisféry spolu čulo komunikujú.

Mozgová kôra - čím viac, tým lepšie

Pri vonkajšom ohliadka mozgu si tiež všimneme, že mozog vyzerá akosi "pokrčený", je plný rýh a závitov. Celkom správne. Práve tieto ryhy a závity zväčšujú vonkajšiu plochu mozgovej kôry, preto čím viac, tým lepšie :-) "Šedá kôra mozgová" je naozaj mozgová kôra a má skutočne našedlú farbu. Je to spôsobené tým, že je tvorená prevažne telami nervových buniek - neurónov, ktoré majú šedú farbu. Z týchto mozgových buniek potom vybiehajú do vnútorných mozgových štruktúr nervové vlákna, ktoré sú väčšinou obalené myelinom. Ten je naopak biely, preto je mozog vo vnútornej štruktúre prevažne práve biely. A práve šedá mozgová kôra je sídlom vôľou riadených kognitívnych, teda poznávacích procesov.

"Komunikácia" mozgových hemisfér a prenášanie informácií v mozgu a celej nervovej sústave sa deje pomocou obrovského množstva elektrických signálov medzi jednotlivými neurónmi. Jedna mozgová bunka môže byť spojená s až desiatok tisícov ďalších.

" Mozog je extrémne komplexná štruktúra, v ktorej neustále vzniká obrovské množstvo elektrických výbojov. "

– z článku MUNI

Malej časti fungujúci ako veľký celok

Z hľadiska fungovania mozgu je v dnešnej dobe mozog členený na veľké množstvo čiastkových štruktúr, štrukturálnych a funkčných komplexov, z ktorých každý má odlišnú funkciu. Mozog však pracuje komplexne a neustále spracováva a vyhodnocuje obrovské množstvo informácií. Či už ide o poznatky z vonkajšieho sveta (zmysly, vnímanie), alebo vnútorného sveta (zabezpečovanie správnej funkcie orgánov, spracovávanie prijatých informácii).

Za všetky štrukturálne oblasti uvedieme námatkovo napríklad už spomínanú mozgovú kôru, ktorá je, ako už bolo povedané, sídlom voľných kognitívnych procesov, v jej oblasti sídli napr. Schopnosť reči. V limbickom systéme sa nachádzajú centrá emócií a pamäti. Mozoček reguluje koordináciu. Hypokampus je zodpovedný za analýzu priestorových informácií. Hypotalamus riadi funkcie tela ako napríklad teplotu a sexuálne správanie. Tiež v koncovom mozgu sa nachádza zmyslová centrá, a ústredie vedomých pohybov, emócií, myslenia aj pamäte. To je však len čiastočný zoznam toho, čo všetko náš mozog riadi a dokáže.

Mozog na Wikipédii

" Nikdy asi nie sme schopní pochopiť do detailu funkcie ľudského mozgu. "

– z článku MUNI