Nepredvídateľné rozptyľovanie
Moderné technológie sa stali každodennou súčasťou našich životov ako potrební pomocníci a kratochvíle. Ich displej ponúka útočisko, kedykoľvek by inak hrozilo zdĺhavé čakanie v rade alebo na zastávke. (Čo sa asi deje vo svete?) A sú po ruke aj v prípade, že náš spoločník skrátka nie je dostatočne zábavný alebo ukecaný. (Len mrknem, či mi niekto nepísal.) A keď sa po dlhom dni konečne uvelebíme na gauči a zapneme televíziu, neuškodí zároveň zabrúsiť do menej stojatých vôd internetového sveta. Surfujeme, rolujeme, sťahujeme, beháme pohľadom sem a tam a sme náležite hrdí na to, koľko toho zvládneme naraz vnímať. Uprostred všetkého toho radostného rozptyľovania nás ani nenapadne znepokojovať sa otázkou, či sa vôbec ešte dokážeme plne sústrediť na jednu činnosť. Neovplyvňuje nás, že žijeme vo svete plnom mediálnych lákadiel?
Výsledky mnohých štúdií sa zhodujú, že medzi multitaskingom a problémami so sústredením existuje spojitosť. Mentálne zdroje sú obmedzené, a keď musíme zápasiť s viacerými úlohami zároveň, ovplyvňuje to aj náš výkon. Ale pozrime sa na tento fenomén trochu detailnejšie.
Predstavte si, že sedíte za volantom svojho vozidla. Pri jazde vnímate nerovnosti cesty, značky regulujúcu jazdu, svetla semaforu, pohyby autá aj zvuky z ulice. Zároveň k vám dolieha hlas z vedľajšieho sedadla. Alebo z hands-free. Je v tom rozdiel? Je! Spolujazdec zdieľa radu vašich vlastných dojmov. Vidí a počuje to isté, čo vy, auto s ním pohojdáva rovnakým spôsobom a všetkým týmto vnemom intuitívne konverzáciu prispôsobuje. Medzi ním, vami aj prevádzkou panuje súlad. Naproti tomu, keď telefonujete, komunikácia zamestnáva vašu pozornosť na úkor prevádzky. Ak pritom máte alebo nemáte voľné ruky nehrá podstatnú úlohu. Človek, s ktorým hovoríte, každopádne vašu cestu nevidí. Rosenberg na tomto prípade ukázal, že problém nespočíva čisto v riešení aktivít. Miera rušivého pôsobenia závisí na tom, či médiá odvádzajú užívateľa od jeho hlavnej činnosti (v tomto prípade šoférovanie). A to sa zase spája so zaužívaným spôsobom ich používania. Akonáhle totiž zapneme televíziu, počítač, mobil, tablet alebo iné zariadenie, tiahnu nás smerom k automatizovanej činnosti, ktorú zdieľame s ostatnými užívateľmi. Vezmime si ďalší príklad: Sedíte na prednáške a zatiaľ čo počúvate výklad, slovo od slova ho zaznamenávate do svojho laptopu. Stáli užívatelia sú na rýchle písanie na počítači tak zvyknutí, že ich k nemu priamo nabáda. Písanie rukou takú rýchlosť zvyčajne neumožňuje. Výskum Muellera a Oppenheimera ukázal, že práve preto ruční pisatelia venovali viac pozornosti obsahu prednášky a zaznamenávali si len kratšie poznámky. Keď potom mali obe skupiny nadobudnuté vedomosti preukázať, výkon študentov s laptopom bol podstatne horší než tých s obyčajným blokom. Schopnosť zaznamenať každé slovo ich odvádzala od snahy pochopiť celkový význam.
Koniec koncov, multitaskingu sa pripočíta rad negatívnych vplyvov a sprievodných javov. Jedným z tých najpálčivejších je vyššia impulzivita. Pozornosť sa tak ľahšie nechá chytiť do siete rozptyľujúcich (hoci nepodstatných) podnetov z okolia. (Nezávideli ste niekedy ľuďom, ktorí si dokážu v šumu vystupujúcich a pristupujúcich v MHD pokojne čítať?) Niektoré štúdie ale menia uhol pohľadu a naznačujú, že multitasking prispieva k schopnosti rýchlejšie "prepínať" pozornosť medzi jednotlivými úkonmi. A kto vie, či to nie je len jeden z dlhšej rady prehliadaných prínosov.
Zoznam literatúry:
Aagaard, J. (2014). Media multitasking, attention, and distraction: a critical discussion. Phenomenology and the Cognitive Sciences, 47(8), 552-568. Ralph, B.C., Thomson, W.D.R., Cheyne, J.A., & Smilek, D. (2013). Media multitasking and failures of attention in everyday life. Psychological Research, 78(5), 661-669. Yap, J.Y., & Lim, S.W.H. (2013). Media multitasking predicts unitary versus splitting visual focal attention. Journal of Cognitive Psychology, 25(7), 889-902.
16. decembra 2016
Mgr. Eva Krejčí