Články

Zoznámte sa s mozgom

" Mozog je aparát, pomocou ktorého si myslíme, že myslíme. "

– Julian Tuwim

Mozog. Záhadný a najmenej preskúmaný orgán ľudského tela. Je najzložitejším orgánom, aký sme kedy poznali. Vďaka nemu sa človek ocitol na najvyššej priečke pomyselného rebríčka zemského tvorstva, a stal sa tak, ako sa dnes s obľubou hovorí, jeho "pánom.

Trvalo však niekoľko stoviek tisíc rokov, než sa mozog človeka a jeho predchodcov vyvinul do dnešnej podoby. Najstarší nález z rodu Homo je starý približne 2,33 miliónov rokov, druh Homo Sapiens sa datuje od obdobia približne pred 800 000 rokmi.

Od vreskotu po slová

Mozog človeka prešiel dlhým a zložitým vývojom. Menil sa vždy podľa toho, ako sa človek učil a prispôsoboval prostredie a naopak - človek neustále využíval zväčšujúce sa nielen fyzické, ale aj štrukturálne kapacity svojho mozgu k stále špecifickejším činnostiam, z ktorých aspoň za všetky spomenieme reč alebo používanie nástrojov.

Vďaka plasticite mozgu (teda jeho schopnosti reagovať na aktuálne potreby), sa mozog neustále rozvíjal a rozvíja, až sa vyvinul do dnešnej podoby, kedy sme schopní vykonávať veľmi špecifické činnosti - od veľmi jemných manuálnych operácií až po zložité zámerné plánovanie.

Drobček, ktorý má na starosti celé telo

Mozog dnešného človeka váži necelých 1,5 kg, približne teda asi 2% ľudskej hmotnosti. Kontroluje a riadi všetky telesné funkcie, ako je napr. Srdcovú činnosť, dýchanie, trávenie, pohyb, reč, ale aj samotné myslenie, pamäť či vnímanie emócií.

Dlhú dobu sa tradovalo, že mozog využívame len asi z 10%, ale moderné výskumy ukazujú, že celý náš mozog je v neustálej činnosti. Dokonca aj keď spíme, spracováva a triedi informácie, prehráva pamäťové obsahy a jeho aktivita môže niekedy dosahovať aj aktivity podobné pri bdení. Mozog skrátka "nikdy nespí".

Mozog spolu s miechou tvorí centrálnu časť nášho nervového systému a riadi všetko, čo človek robí. Je zložený z približne 50 - 100 miliárd mozgových buniek, ktoré nazývame neuróny. Mozgové bunky nie sú medzi sebou spojené kontaktne, ale je medzi nimi malá štrbina, ktorá prenáša signál z jednej bunky na druhú pomocou chemických látok, nazývaných neurotransmitery. Jeden neurón je potom spojený s až desiatok tisícov ďalších.

Až 432 km / h

Zaujímavá je aj rýchlosť šírenia prenosu nervového vzruchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 2 m / s až 120 m / s v závislosti na oblasti mozgu. To znamená, že informácie sa naším malým mozgom môžu šíriť až rýchlosťou 432 km / h! Mozog pritom neustále vysiela obrovské množstvo výbojov - len matne si teda dokážeme predstaviť jeho komplikovanosť a zložitosť.

To hlavné, čo ňom vieme, sme zhrnuli v článku: Ako funguje mozog?

Plasticita mozgu

Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších. Do nedávnej doby panoval názor, že jediné bunky, ktoré sa v tele neobnovujú sú bunky mozgové. Moderné metódy výskumu mozgu však tento mýtus vyvrátili.

Stimuláciou mozgu možno obnovovať mozgové bunky

Vďaka najnovším prístrojom možno mapovať činnosť mozgu a možno dlhodobo sledovať vplyv činností na jeho štruktúru. Bolo opakovane preukázané, že stimuláciou určitých mozgových centier dochádza k zlepšovaniu jeho príslušných existujúcich funkcií. Plasticita mozgu je potvrdzovaná funkčným zobrazovaním mozgu a môže byť simulovaná napr. v neurónových sieťach. Viac

Mozog a miecha, ako centrálna nervová sústava, je vysoko plastická. Denne vzniká až niekoľko tisíc nových nervových buniek. viac, k stiahnutiu z CUNI. Vďaka plasticite neurónov sa v podstate človek stimuláciou príslušných mozgových centier vyvinul do dnešnej podoby. A vyvíja sa ďalej.

Pokrok prebieha neustále

" "Súčasné decká sa nechcú učiť a sú drzé." "Vyučovanie látka je nezaujíma a nepočúvajú." "Drogujú, fajčia a pijú!" "Ahá, za našich starých dobrých časov, to fungovalo inak". Celkom časté komentáre, ktoré môžeme počúva okolo seba. Vrátane označenia kauzálne príčiny. My dospelí sme dávno evolučne zastarali, preto domnievať sa, že súčasné deti musia byť rovnaké ako my pred 20 a viac rokmi, je jeden z najzásadnejších omylov dospelých. "

zdroj

Vývoj mozgu od narodenia

Mozog a jeho základy sa utvára prakticky ihneď od počatia. Už počas prenatálneho vývoja a v období po narodení je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii. Preto taktiež naše ranné zážitky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú náš celý ďalší život. Neznamená to však, že posadíme naše deti k počítaču a budeme po nich chcieť maximálne výkony. V mozgu zreje v priebehu celého dospievania a počas neho dozrievajú rôzne kognitívne funkcie. Deti je potrebné preto stimulovať postupne s ohľadom na ich vek a v čo najväčšej možnej variabilite činností. Ale musíme si dať veľký pozor na to, aby sme ich nepreťažovali. V dospelom veku si svoje činnosti spravidla riadime už sami a stále máme potenciál sa rozvíjať práve vďaka plasticite mozgu, v podstate až do vysokého veku.

Stimuláciou mozgu k zmenám v neurónové sieti

Výskumy v tejto oblasti dokazujú, že vplyvom stimulácia rôznych mozgových centier dochádza k pozitívnym štrukturálnym zmenám v neurónové sieti. Laicky povedané, mozgové bunky, ktoré sú prenášačom signálu, vykazujú nárast či už vo svojej stavbe či v zmysle nárastu ich počtu. Preto platí, že u ľudí, ktorí svoj mozog nijako pozitívne nestimulujú a netrénujú, dochádza k zníženiu (nielen) kognitívnych funkcií. To možno však vďaka neurónové plasticite napraviť vhodným tréningom. Jedným z nástrojov je potom práve online Mentem tréning.

Mozog sa vie uzdraviť aj po úraze

Plasticite mozgu, alebo ak chcete jeho prispôsobivosť, sa pozitívne prejavuje v prípade mozgových poranení najrôznejšieho pôvodu. Pokiaľ došlo k zraneniu v niektorom z centier zodpovedných za určitú funkciu, túto funkciu, vplyvom stimulácie, tréningu a odbornej neuro-rehabilitacii preberá niektorá z alternatívnych či susedných oblastí. V odborných kruhoch je známe mnoho prípadov, kedy úplne predtým zdravý človek prešiel niektorým zo závažných mozgových tráum, zranenia, a vďaka následnej odbornej starostlivosti aj vlastné snahe a tréningu sa opäť uzdravil. Až následná pitva ukázala rozsiahle poranenia mozgu. Aj napriek tomu bol ale tento človek vďaka snahe a pomôcť plnohodnotne žiť svoj život.

Tieto skúsenosti a ďalšie výskumy lekára doviedli práve k už vyššie spomenutým poznatkom o mozgovej plasticite a jeho schopnosti preberať funckie zničených oblastí, eventuálne reštrukturalizácie, alebo ak preusporiadanie neurónových funkcií sieti pre obnovenie niektorých kognitívnych a ďalších funkcií mozgu.

Mozog a výživa III.

Ostatní

Kvalitná, čerstvá a pestrá strava zaistí mozgu dostatočný prísun všetkých potrebných látok. Zaistí tak jeho optimálne fungovanie, vyšší výkon aj ochranu pred mnohými civilizačnými ochoreniami.

Bielkoviny. Priaznivo ovplyvňujú všetky pamäťové procesy - zaznamenávanie, podržanie a vybavovanie si informácií. Aminokyseliny obsiahnuté v bielkovinách sú základnými stavebnými prvkami mozgovej siete. Mozog potrebuje bielkoviny pre výrobu neurotransmiterov, látok, ktoré obstarávajú prenos informácií medzi jednotlivými mozgovými bunkami. Podieľajú sa na tvorbe a obnovovaniu bunkových membrán.

Medzi zdroje bielkovín patria: kvasnice, sója a výrobky z nich, strukoviny, mäso, vnútornosti, vajcia, celozrnné pečivo a výrobky.

Antioxidanty. Mozog je náchylný k napádaniu voľnými radikálmi ako vedľajšími produktmi bunkového metabolizmu. Preto je príjem antioxidantov aj pre neho nevyhnutný. Antioxidanty odstraňujú toxíny z nervového systému, a tým prispievajú k ochrane a obnovovaniu pamäte. Antioxidanty tiež spomaľujú tvorbu voľných radikálov, a tým prispievajú k zlepšovaniu kognitívnych funkcií, ako napr. pamäti, úsudku či dedukcie, alebo tiež motorických schopností. Strava bohatá na antioxidanty vo výskume preukázala lepšie účinky u starších jedincov, u ktorých je vplyvom veku určitá miera poškodenia voľnými radikálmi prítomná.

Významným zdrojom antioxidantov je napríklad bobuľovité ovocie, ako sú maliny, čučoriedky, jahody, špenát, brokolica, ginkgo biloba, paprika, čerstvé bylinky a korenie, jablká, cibuľa, a ďalšie.

Vitamíny. Z vitamínov, potrebných pre mozog sú najdôležitejšie a najdiskutovanejšie vitamíny sk. B. Sú rovnako tak dôležité pre mozog rovnako ako pre periférne nervovú sústavu, ktorú chránia, posilňujú a podporujú jej regeneráciu. Sú to predovšetkým: kyselina listová, B1, B2, B6 a B12. Sú nevyhnutné ako podporný faktor pri syntéze neurotransmiterov, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami. Sú tiež dôležité pri tvorbe neurónových výbežkov a ich ochranného obalu. Pravidelné užívanie kyseliny listovej sa signifikantne zlepšila pamäť, rýchlosť spracovania informácií a rýchlosť senzomotorických reakcií. Vitamín B12 je najdôležitejšou živinou mozgu v pokročilom veku, chráni mozog pred atrofovaniu počas starnutia (zanikaniu, zmenšovaniu sa). Pomáha pri obnove nervových buniek a tvorbe DNA. Vitamín B1 celkovo slúži na udržanie dobrej funkcie nervového systému a udržanie duševnej rovnováhy celkovo tým, že navodzuje optimizmus, pomáha prekonávať emotívne stresové situácie a zlepšuje drobné psychické poruchy ako netrpezlivosť a zmätenosť. Nedostatok vitamínu B2 sa môže prejaviť aj na psychike a intelekte - u deti bolo popísané spomalenie duševného vývoja a u dospelých poruchy osobnosti. Vitamín B6 pôsobí preventívne proti artérioskleróze, ktorá hrá významnú úlohu pri mozgovej mŕtvici.

Vitamín E je dôležitým antioxidantom.

Z ďalších látok dôležitých pre mozog spomeňme napríklad železo, To je dôležité v procese syntézy metabolizmu neurotransmiterov, a pre viazanie kyslíku v krvných bunkách, čo je dôležité pre okysličovanie mozgu.

Jód je dôležitý pre rast a vývoj mozgu.

Zinok je dôležitý pre prenos informácií v mozgu, pre rast nových neurónov a ich migráciu.

Magnézium chráni mozog pred pôsobením neurotoxínov.