Články na téma mozog

Pôst a jeho vplyv na činnosť mozgu

K jari neodmysliteľne patrí Veľká noc a k nim sa viaže tradícia štyridsaťdňového pôstu. Nie sú to však len kresťanské sviatky, ktoré nabádajú k dočasnému hladovaniu. Tradíciu pôstov môžeme nájsť napríklad aj v judaizme, alebo islamskom Ramadánu. Hladovanie teda môže pôsobiť ako katalyzátor duchovného rastu. Čo však urobí s naším telom a predovšetkým s ľudským mozgom?

Prínosy pôstu pre organizmus

reguluje hladinu krvného cukru, čo sa hodí pre prevenciu vzniku diabetu, ktorým v Českej republike trpí 10 % populácie,

pôsobí proti chronickým zápalom v tele,

zlepšuje krvný tlak a znižuje množstvo "zlého" cholesterolu, čím veľmi pomáha srdcu,

vyplavuje hormóny, ktoré zrýchľujú metabolizmus, pomáhajú s chudnutím a podporujú správny rast nových tkanív,

odďaľuje starnutie, čím podporuje dlhovekosť,

pôsobí ako prevencia nádorových ochorení,

zlepšuje niektoré kognitívne funkcie mozgu a jeho funkčnosť.

Pôst a mozog

Rozumná miera pôstu má blahodarný vplyv aj na kognitívne funkcie mozgu, čo potvrdzujú desiatky štúdií.

Vo výskume na myšiach bolo zistené, že myši, ktoré mali 11 mesiacov prerušovaný pôst, vykazovali lepšiu schopnosť učenia a zlepšila sa aj ich pamäť.

Iný výskum na hlodavcoch dokázal, že pri pôste dochádza k výrazne menšiemu úbytku mozgových buniek. Každý dospelý mozog má časť neurónov, ktoré sú schopné sa aj naďalej množiť a práve strava môže mať vplyv na ďalší život týchto buniek.

Ako už bolo povedané, pôst pôsobí v tele protizápalovo. A práve zápaly môžu v krajnom prípade viesť k neurodegeneratívnym zmenám v mozgu. Výskum preukázal, že zníženie príjmu kalórií o 40 % spolu s prerušovaným pôstom pôsobí pozitívne na kognitívnu kapacitu starnúcej populácie (opäť ale išlo o výskum na hlodavcoch).

Štúdia na ľuďoch ukázala, že 48 hodinový pôst zlepšil schopnosť multitaskingu a kognitívnu flexibilitu.

Nič sa nemá preháňať

Nutné však podotknúť, že nie je pôst ako pôst. Zvyčajne sa za zdravú mieru považujú skôr miernejšie formy hladovania. Ako napríklad pôst v rámci bežného dňa, keď telu odoprieme stravu na 6-12 hodín a okrem tejto prestávky sa stravujeme bežným (myslené striedmym a rozumným) spôsobom. Pôst ale môže trvať aj podstatne dlhšie, typicky 24-72 hodín, pričom po túto dobu sa pije ideálne iba čistá voda. Tu platí, že je potrebné telo na tento pôst pripraviť znižovaním príjmu kalórií a potom je nutné sa len pozvoľna vracať k normálnemu stravovaniu.

Nájdu sa samozrejme tiež ľudia, ktorí držia pôst o vode podstatne dlhšie (v rámci týždňov), ale je dobré mať na pamäti, že nič sa nemá preháňať. Keď telo dáva jasný signál, že mu pôst nevyhovuje, tak sa do neho skrátka nenútiť násilím. Ak už trpíte nejakou závažnejšou chorobou (cukrovkou či srdcovým ochorením), je vždy potrebné poradiť sa s lekárom.

V každom prípade, ak sa na pôst cítite, nezabudnite piť veľa tekutín a v čase mimo pôst jesť vyváženú a pestrú stravu. Je tiež vhodné vyhýbať sa v čase hladovania ťažšej fyzickej práci. Lepšie je byť čo najviac v pokoji a relaxovať.

Zdroje:

https://www.healthline.com/nutrition/fasting-benefits#section4

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23755298

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11220789

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17306982

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5153500/

Ako črevo ovplyvňuje ľudskú psychiku

Črevo ovplyvňuje ľudskú psychiku. Táto veta by na začiatku 21. storočia vzbudila asi iba rozpačitý pohľad a nepochopenie hociktorého neurológa. Za posledných desať rokov ale vzniklo toľko výskumov, ktoré hypotézu potvrdzujú, že o tomto prazvláštnom vzťahu medzi črevom a mozgom nie je pochýb. Ostatne spojenie medzi zažívaním a mozgom sa odráža aj v bežnom jazyku: „Nemôžem to stráviť“, „Leží mi to v žalúdku“ alebo „Ja sa z toho...“. Hoci sa môže zdať, že črevo a mozog nemajú vôbec nič spoločné, nie je tomu tak. Enterálny nervový systém (ENS), ako sa hovorí tenkému a hrubému črevu, je druhý najkomplikovanejšie orgán, čo sa týka nervových vlákien. Táto hustá sieť má jednu dôležitý úlohu – pozorne sledovať, čo sa v črevách odohráva a svojím vlastným „rozumom“ korigovať, čo sa s potravou stane. Ide tak o najväčší senzorický orgán ľudského tela – spracováva viac informácií ako oči alebo uši. Vyhodnotenie zložitých výpočtov potom posiela mozgu cestou tzv. blúdivého nervu, ktorý spája ENS s mozgom. Vďaka tomu najvyšší riadiaci orgán získava veľmi dôležité informácie priamo z „centra diania“.

Experimenty

Črevo samo o sebe je fascinujúci orgán hodný bádania. Zvláštna pozornosť je ale vo výskumoch venovaná tiež baktériám, ktoré obývajú steny ENS. Zistilo sa, že hoci ide o organizmy, ktoré nemajú s ľudským telom nič spoločné a iba ho využívajú ako hostiteľa, môžu mať významný vplyv na správanie jedinca. Ako príklad možno uviesť tieto štúdie:

Výskum z roku 2011 skúmal, ako črevné baktérie menia správanie myší v život ohrozujúcej situácii. Bádatelia vložili myši do nádoby s vodou, v ktorej nedosiahli na dno. Museli teda plávať tak dlho, dokiaľ im vydržali sily. Polovica z nich bola nakŕmená baktériou Lactobacillus rhamnosus, ktorá pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Tieto myši potom plávali o poznanie dlhšie a vykazovali menej stresových hormónov, než myši bez tejto baktérie. Keď im však bádatelia prerušili blúdivý nerv, rozdiel medzi nimi úplne vymizol.

Ďalšia štúdia (2011) tiež sledovala, ako zmena črevnej mikroflóry ovplyvní správanie myší. Vybrali si dva vyšľachtené druhy myší – jeden sa vyznačoval plachosťou – ten druhý naopak odvážnosťou a zvedavosťou. Obom skupinám najprv antibiotikami úplne vyhladili črevnú mikroflóru. Potom týmto „sterilným“ jedincom vstrekli do zažívacieho traktu baktérie typické pre opačnú skupinu myší. A výsledok? Skupina bojazlivých myší sa razom stala zvedavými, zatiaľ čo pôvodne odvážna skupina sa stala hanblivými. To bol poznatok úplne prelomový, pretože dokazuje, nakoľko sú drobní obyvatelia čriev zodpovední za správanie jedinca.

V roku 2013 vykonali vedci bakteriálnu štúdiu priamo na ľuďoch. Ľudia mali za úlohu konzumovať určitú zmes baktérií po dobu štyroch týždňov, čo je dostatočná doba na to, aby črevná mikroflóra prešla zásadnou zmenou. Po tejto dobe boli ich mozgy podrobené vedeckému skúmaniu. Výsledky boli prekvapivé. Niektoré mozgové oblasti totiž prešli výraznou zmenou, napríklad oblasť pre spracovanie emócií alebo bolesti.

Vplyv stresu na črevo

Keď zažívame stresovú situáciu, mozog vyšle do čreva jasný signál: energiu, ktorú by využilo na trávenie, musí venovať telu. Táto správa putuje z mozgu pomocou sympatických vlákien. ENS na túto správu reaguje tak, že spomalí svoju činnosť. Nie je v tom žiadny problém, keď ide o ojedinelú a krátko trvajúcu akciu. Pokiaľ je ale telo v strese príliš často (alebo trvalo), významne sa to podpíše na zažívaniu. Človek sa potom cíti malátne, trpí nechutenstvom, nevoľnosťou alebo hnačkami. Ide o zúfalé volanie čreva po lepšom zaobchádzaniu. Keď ho nepočúvame, vplyvom zníženej sekrécie v stenách orgánu dochádza k predráždeniu imunitných buniek – črevo sa tak stáva čím ďalej viac precitliveným a vyhodia ho z rovnováhy aj také podmienky, ktoré predtým zvládlo ľahko.

Stres má tiež významný vplyv na zmenu črevnej mikroflóry. Dlhodobé nepriaznivé podmienky zvládnu ustáť len niektoré druhy mikróbov, zatiaľ čo tie subtílnejšie odkráčajú do večných lovísk, čo len podporí množenie tých živých. Vzniknutá nerovnováha potom môže mať na svedomí negatívny psychické zmeny. Zlá správa je, že tento stav neodíde spolu s vymiznutím stresovej situácie. Náprava týchto škôd je totiž na oveľa dlhšia. Navyše súdiac podľa spomínaných výskumov majú miniatúrne baktérie nezanedbateľný vplyv na to, ako sa cítime, ako si veríme alebo ako vnímame bolesť.

Nemali by sme teda zabúdať, že ak prežívame stres, fungujeme na akýsi dlh. Ten by sme si potom mali vynahradiť zaslúženým odpočinkom, aby črevo bolo opäť spokojné. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať tiež času, kedy konzumujeme potravu. Dbať na to, aby sme pri jedle neprežívali negatívne emócie, neboli v strese a zhone.

Zdroje:

Enders, G. (2015). Střevo není tabu. Praha: Ikar.

Bercik, P. et al.: The Intestinal Microbiota Affect Central Levels of Brain-Derived Neurotropic Factor and Behavior In Mice. In: Gastroenterology. 2011; 141 (2), s. 599 – 609. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21683077

Bravo, J. A. et al.: Ingestion of Lactobacillus Strain Regulates Emotional Behavior and Central GABA Receptor Expression in a Mouse via the Vagus Nerve. In: Proc Natl Acad Sci. USA. 2011; 108 (38), s. 16050-16055. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21876150

Tillisch, K. et al.: Consumption of Fermented Milk Product With Probiotic Modulates Brain Activity. In: Gastroenterology. 2013; 144 (7), s. 1394-1401. Dostupné tu: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23474283

Divoké byliny, ktoré pomôžu vášmu mozgu

Dnes a denne sme pod silným vplyvom rôznych reklám, ktoré sľubujú rýchlu a účinnú liečbu ľahkých ochorení. Kto má doma televíziu, určite vypozoroval, že pod najväčšou paľbou prezentácie liekov a doplnkov sme v období začínajúcej zimy a na jar. Tiež stále nové a novšie štúdie nás uisťujú, ktoré lieky alebo potraviny máme zaručene konzumovať, hoci pred desiatimi rokmi a za ďalších päť rokov budú tvrdiť pravý opak.

Čo s týmto informačným zahltením a neustálou reklamnou masážou? Vo chvíľach neistoty a zmätenosti dnešnej unáhlenej doby je najlepšie pozrieť sa, ako sa o svoje zdravie starali naše prababičky a naši pradedovia. Minulé generácie totiž čerpali z vedomostí, ktoré boli overené stovkami rokov úspešnej praxe. Predovšetkým to bola cesta prirodzená, šetrná k prírode a koniec koncov aj k človeku a jeho dlhodobému zdraviu.

Jedným z pradávnych spôsobov, ako predchádzať chorobám alebo ich vhodne liečiť, bolo užívanie bylín. Rad z nich si ľudia pestovali na záhradách, ale v tomto článku bude reč o rastlinách planých – ich účinkoch na náš mozog a celý organizmus. Bylín, ktoré si môžete nazbierať takmer kdekoľvek, s trochou nadsadenia priamo za vaším domom. Neprinášajú žiadne nežiaduce vedľajšie účinky (na rozdiel od bežných farmaceutických produktov). Pokiaľ ale trpíte závažným ochorením niektorého orgánu alebo krvi, je vhodné poradiť sa s lekárom. Ďalšou výhodou je, že plané byliny sú úplne zadarmo a pri šetrnom zbere rastline nijako neuškodia. Jediná vec, na ktorú by ste si mali dať pozor, je čistota okolia. Takže namiesto zberu bylín v mestách je rozhodne vhodnejšie zájsť si na výlet do voľnej prírody.

Žihľava dvojdomá

Na žihľavu narazíte od jari až do jesene snáď úplne všade. Patrí medzi najrozšírenejšie buriny a nejednému záhradkárovi z nej naskakuje husia koža. Možno keď zistíte, v čom všetkom je žihľava blahodarná, prenesiete si ju medzi šampiónku úžitkových rastlín.

A v čom že je žihľava tak skvelá? Predovšetkým čistí krv a silne detoxikuje celé telo. Dodáva mu tiež veľa živín – železo, vápnik, alebo vitamíny A a K. Listy žihľavy podporujú činnosť srdca, znižujú krvný tlak a pomáhajú tráviť. Ďalej bojujú proti reumatizmu alebo ekzémom. V mozgu zmierňuje žihľava kôrnatenie ciev a zlepšuje ich elasticitu. Zvýšené okysličenie potom zlepšuje koncentráciu. Významný vplyv má aj pri detoxikácii mozgových buniek.

Neodpustíme si tu uviesť jednu zaujímavú štúdiu, ktorá sa venovala vplyvu výťažku z bylín na kognitívne funkcie. Tento výskum z roku 2016 (pozri zdroje článku) zistil, že výťažky z žihľavy (spolu s výťažkami vratiča obyčajného a šípkovej ruže) preukázateľne zlepšujú priestorovú orientáciu u myší. Hoci experiment ešte nebol vykonaný na človeku, ide o veľmi sľubný výsledok.

Ak sa chcete vrhnúť na vlastný zber úrody, hodí sa najlepšie marec a apríl, v neskoršom období zbierajte iba mladé výhonky po kosení. Rastlina by v čase zberu skrátka nemala kvitnúť. A čo s natrhanými listami? Vyskúšajte napríklad žihľavový čaj (nálev) – môžete usušiť mladé lístky, alebo si zaobstarať čaj kupovaný. Môžete si ju tiež čerstvú nasekať do polievky namiesto petržlenovej vňati. Ak radi prijímate väčšie výzvy, uvarte si z čerstvej žihľavy špenát. Chuť je trochu neobvyklá, takže sa odporúča so žihľavou začať pozvoľna pridávaním do bežného špenátu.

Skorocel kopijovitý

Skorocel nájdeme na lúkach, okrajoch ciest a polí až do výšky 1800 m nad morom. Nie je zďaleka toľko nepohodlná ako žihľava, teda nie je človeku ani toľko tŕňom v oku. Zbierajú sa predovšetkým listy na sušenie alebo spracovanie za čerstva, od mája až po august. V minulosti sa skorocel používal predovšetkým ako obklad na zastavenie krvácania a hojenie rán a pľuzgierov. Tiež vie zmierniť svrbenie pri bodnutí hmyzom.

Poznáte skorocelový sirup? Môžete si ho urobiť doma z čerstvých lístkov. Stačí striedavo skladať vrstvy listov a cukru do uzatvárateľnej dózy a za niekoľko dní budete mať sladkú medicínu, ktorú stačí len preliať cez sito do novej nádobky a užívať pri prvých príznakoch nachladnutia alebo pri poruchách trávenia.

Rebríček obyčajný

Túto bylinu nájdeme rovnako ako skorocel hojne na lúkach, v trávnikoch, okrajoch polí a ciest až do 2500 metrov nad morom. Zbiera sa od júna až do septembra. Rebríček sa tiež radí medzi úžasné liečivé byliny. Rovnako ako skorocel býval v minulosti obľúbený pre schopnosť zastavovať krvácanie. Dnes sú oceňované predovšetkým protizápalové a dezinfikujúce účinky. Odporúča sa rebríček užívať aj pri ťažkostiach s trávením. Upravuje krvný obeh. Rebríček stimuluje celú nervovú sústavu a pomáha proti kôrnateniu tepien v mozgu.

Chuť rebríčka je pomerne horkastá až slaná, čo nemusí každému vyhovovať. Za skúšku to ale určite stojí. Najčastejšie sa užíva nálev – tri čajové lyžičky sušenej vňate stačí zaliať pol litrom vriacej vody, po 15 minútach môžeme scediť a piť.

Šípková ruža

Liečebné účinky šípka boli hojne využívané už v staroveku a ani v stredovekej dobe temna nespadli do zabudnutia. Bola by to veľká škoda, pretože dodnes patrí medzi hviezdy prírodného liečiteľstva. Šípková ruža je ker vysoký asi dva metre a môžete ju nájsť na okrajoch lesov alebo polí, často sa nachádza aj na starých záhradách.

Šípková ruža je známa pre veľké množstvo vitamínu C, ale obsahuje aj vitamín B, beta karotén, vápnik a mnoho ďalších prospešných látok. Je cenným pomocníkom pri zápaloch horných ciest dýchacích alebo pri paradentóze. Zvyšuje imunitu a zmierňuje jarnú únavu. Pôsobí močopudne, čo pomáha pri zápale močových ciest. Spevňuje cievy a zásobuje bunky kyslíkom, čo má blahodarný vplyv na mozgové funkcie, predovšetkým schopnosť sústredenia. Pôsobí tiež proti stresu, pretože posilňuje celú nervovú sústavu.

Plod šípka sa zbiera zvyčajne v polovici septembra a užíva sa predovšetkým vo forme čaju. Môžete si z neho urobiť tiež kompót, zaváraninu alebo dokonca šípkové víno.

Príroda i naše mestá sú plné rôznych "burín", ktoré môžu prekvapivo dobre poslúžiť nášmu zdraviu. Stačí sa len viac pozerať okolo seba a narazíme na veľké poklady. Len sa opýtajte svojich prababičiek - budú mať určite radosť.

Zdroje:

Hoffmanová, E. (1973) Rostliny v domácí lékárně. Praha: Mladá fronta

Lánská, D. (2006) Jedlé rostliny z přírody. Praha: Aventinum

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4967545/

Techniky dychu pre posilnenie tela i mysle – 2. časť

V minulom článku sme popísali techniku dychu menom Nadia Šodhana, ktorá redukuje stres, posilňuje nervy a pozornosť a vyrovnáva funkciu oboch mozgových hemisfér. Tento článok sa zameriava na ďalšiu techniku dychu, ktorá významne prekrvuje mozog a pomáha jeho kognitívnym funkciám, predovšetkým pamäti a pozornosti. Volá sa Kapálabháti, čo sa dá preložiť ako "prečistená lebka" alebo tiež "rozžiarená lebka". Príval krvi do mozgu je totiž pri praktizovaní Kapálabháti tak silný, že získate pocit, ako by vám z hlavy valili pramene energie.

Čo teda táto technika dychu môže priniesť:

zásobuje kyslíkom aj tie najneskorší bunky nášho tela, vyživuje ich a detoxikuje,

obnovuje celý nervový systém,

posilňuje mozog a jeho kognitívne funkcie: predovšetkým pozornosť, reakčnú rýchlosť a pamäť,

znižuje ospalosť a únavový syndróm, zvyšuje pocit tepla v celom tele

uzdravuje pľúca,

posilňuje brušné orgány, brušné svaly a skvalitňuje zažívanie,

posilňuje telo i myseľ ľudí so sedavým štýlom života

Vplyv na kogníciu – vedecky potvrdené

Účinok tejto techniky bol potvrdený aj vedeckou štúdiou usporiadanou v roku 2011 na výskumnom inštitúte Puducherry v Indii. Probandi mali za úlohu trénovať Kapálabháti 35 minút 3x týždenne po dobu 12 týždňov. Výsledky oproti kontrolnej skupine boli obdivuhodné. V pamäťových testoch sa probandi zlepšili v priemere o 11 %. Reakčná rýchlosť a pozornosť sa zdvihli dokonca o 20 %.

Oproti iným jogovým dychom je Kapálabháti špecifický tým, že aktívny je výdych, nie nádych (ten sa deje samovoľne bez nášho úsilia). Zvláštny je aj tým, že ide o veľmi rýchle a relatívne povrchové dýchanie. Radí sa tak medzi energizujúce techniky, ktoré počas 5-6 minút nabudí celý organizmus. Je pravda, že krv môžeme rozprúdiť aj športovými aktivitami, ale pri nich je kyslík okamžite spotrebovaný svalmi. Pri Kapálabháti ale svaly zostávajú nečinné, takže kyslík môže putovať aj do ostatných tkanív.

Postup cvičenia Rozžiarenej lebky:

Najprv sa pohodlne usaďte do tureckého alebo lotosového sedu. Chrbticu vystrite, hlava je vzpriamená. Kapálabháti je bráničná technika dýchania, hrudník aj ramená teda zostanú nehybné. Na začiatku cviku sa hruď vypne a po celú dobu cviku zostávajú rebrá roztiahnuté.

Sústreďte svoju pozornosť na podbruško. Uvoľnite brucho a vnímajte, ako sa ľahko vyduje. Uvoľnite svaly v tvári.

Teraz silno stiahnite brušné svaly, čo spôsobí veľmi prudký výdych nosom. Silu výdychu môžete posúdiť podľa rozšírení nosového nozdier. Pre lepšie zvládnutie techniky výdychu si môžete predstaviť, že sa brušnou stenou prudko udriete do podbruška.

Hneď po výdychu brušné svaly opäť uvoľnite. Tým dosiahnete pasívneho, jemného a tichého nádychu. Nozdier nosa musí zostať uvoľnené. Nádych trvá približne 3x dlhšie ako výdych.

Túto sériu vykonávajte po dobu jednej minúty. Postupne zvyšujte frekvenciu výduchov na 60 za minútu. Maximum je potom 120 výdychov za minútu. Za túto hranicu už nie je odporúčané zaobchádzať, bolo by to na úkor prospešnosti cvičenia. Dôležitejšie ako počet výduchov je ich kvalita – ich sila.

Nezabudnite na vreckovku

Pri dýchaní je vždy vhodné mať po ruke vreckovku, pretože s takmer stopercentnou istotou ho budete potrebovať hneď od začiatku. Tým sa ale nenechajte odradiť, pretože práve prečistenie nosných slizníc je jedným z dôležitých cieľov tejto techniky. Dýchať by sa malo tak dlho, kým sa nos úplne neuvoľní.

Postupujte po malých krôčikoch

Ešte než sa do pravidelného vykonávania Kapálabháti pustíte, mali by ste dodržať dôležité pravidlo: nič sa nemá preháňať. Pľúca nie sú na tento energický druh dýchania zvyknuté a nárazové cvičenie by ich mohlo poškodiť. Preto začnite pozvoľna. Napríklad tak, že počas prvého týždňa vykonáte denne nasledujúcu sériu: 10 výdychov a 30 sekúnd odpočinku, to celé trikrát za sebou. Každý nasledujúci týždeň pridáte do každej série ďalších 10 výdychov. Akonáhle sa potom dostanete ku hranici 120 výduchov (trvajúcich 1 minútu), odpočinkové pauzy predĺžte na 1 minútu. Cvik potom bude trvať celkom 6 minút.

Pretože ide o veľmi energizujúcu techniku dychu, mali by ju opatrne trénovať ľudia s pľúcnymi a obehovými ťažkosťami, bolesťami hlavy, vysokým krvným tlakom a tehotné ženy. Je vhodné postupovať v sprievode skúseného učiteľa, alebo si o technike aspoň načítať viac informácií v odbornej literatúre. Jednou z možností je kniha autora André Van Lysebeth, na ktorú odkazujeme v zdrojoch tohto článku.

Zdroje:

André Van Lysebeth, A. (1999), Pránájáma - technika dechu. Praha: Argo. http://www.dok.rwan.sk/Zivotny styl/Andre van Lysebeth - Pranajama.pdf

Iyengar, B. K. S. (2016). Výklad Pránájámy. Brno: Lenka Černá.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3939514/

Zakrnie nám kvôli Googlu mozog?

Moderné technológie hrajú v našich životoch stále väčšiu a väčšiu rolu. Sme obklopení počítačmi, smartfónmi, tabletmi ... Aký vplyv ale majú tieto nové technológie na naše myslenie? Sme vďaka nim múdrejší alebo hlúpneme? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a táto debata sa vedie takmer zakaždým, keď sa objaví nejaký nový prístroj či vynález. Už v starom Grécku protestoval filozof Sokrates proti používaniu písma a kníh. Myslel si totiž, že kvôli nim budú ľudia hlúpnuť, pretože keď si budú môcť všetko prečítať a napísať, nebudú si musieť vôbec nič pamätať. Čas ukázal, že nemal pravdu. Ľudia už síce nevedia spamäti odrecitovať celú Odysseu a Iliadu ako za čias Sokrata, ale rozšírenie písma viedlo k neobvyklému pokroku a nárastu vzdelanosti. V priebehu storočí sa ľudia hádali ešte o vplyve kníhtlače, písacích strojov, telegrafu a televízie. Dnes potom proti sebe stoja zástancovia a odporcovia počítačov a internetu. Skutočne nám teda kvôli Google prestane pracovať mozog alebo je to inak? Poďme sa teraz teda krátko pozrieť na zástupcu oboch táborov.

Na strane odporcov moderných technológii stojí nemecký psychiater a psychológ Manfred Spitzer, ktorý v jednom rozhovore vyhlásil: "Keď používate auto, atrofujú vám svaly. Keď používate GPS, atrofuje Vám mozog. "Vo svojej knihe Digitálna demencia, ktorá vyšla v roku 2014 aj u nás, potom uvádza rad výskumov, ktoré podľa neho potvrdzujú to, že používanie počítačov a mobilných telefónov má na naše kognitívne schopnosti prevažne negatívne účinky. Spitzer tu popisuje napríklad výsledky výskumu, ktorý sa zameral na vplyv moderných technológií na pamäť a medziľudskú komunikáciu. V tomto výskume sledovali účastníci spoločne krátky hraný film. Po jeho zahliadnutí si potom z neho mali vybaviť čo možno najviac detailov. Niektorí účastníci si na tieto detaily mali spomenúť sami, bez toho, aby mali možnosť diskutovať s ostatnými. Ďalší účastníci potom mohli navzájom spolupracovať a túto úlohu mali spoločne prediskutovať tvárou v tvár alebo pomocou internetového chatu. Ukázalo sa, že na najviac detailov si spomenuli ľudia, ktorí diskutovali tvárou v tvár.

Spitzer potom ďalej v tejto knihe poukazuje na výskumy, podľa ktorých má multitasking negatívny vplyv na našu pozornosť a zvyšuje našu impulzivitu. Ďalšie ním spomínané výskumy ukazujú, že kvôli jednoduchej dostupnosti informácií na internete oveľa rýchlejšie zabúdame. Je to skutočne tak? Zrejme áno, aj iné, najnovšie výskumy, ktoré Spitzer vo svojej knihe neuvádza, tomu nasvedčujú. Napríklad prieskum, ktorý bol vykonaný v USA v roku 2013, ukázal, že ľudia medzi 18-34 rokmi sú viac zabúdaví než ľudia starší ako 55 rokov. Častejšie totiž zabúdali napríklad na to, čo je dnes za deň, kam si dali kľúče alebo kde nechali telefón.

Ďalším veľkým odporcom moderných technológií je americký novinár Nicholas Carr, podľa ktorého majú počítače a internet zlý vplyv predovšetkým na naše čitateľské návyky. Kvôli prívalu informácií podľa neho čítame stále rýchlejšie, povrchnejšie a oveľa menej rozumieme písanému textu. Carr o tejto téme vydal už niekoľko kníh, ja osobne by som vám však odporučil skôr jeho kratšie texty a to predovšetkým jeho slávny článok Is Google making us stupid?, ktorý vyšiel v časopise The Atlantic.

Medzi optimistami, ktorí sa viac zameriavajú na pozitívnu stránku nových technológií, patrí naopak kanadský novinár Clive Thompson, autor knihy Smarter Than You Think: How Technology Is Changing Our Minds for the Better. V tejto knihe sa Thompson venuje tomu, ako vlastne môžu moderné technológie zlepšovať naše myslenie. Poukazuje tu napríklad na to, že kvôli počítačom, mobilom a internetu píšeme dnes oveľa viac a častejšie ako predchádzajúce generácie. Práve vďaka tomu by sa mali zlepšovať naše vyjadrovacie schopnosti. To potvrdzuje napríklad výskum Andrey Lunsfordove zo Stanfordskej univerzity. Tá vo svojej práci analyzovala eseje študentov vysokých škôl, ktoré boli napísané v súčasnosti a na začiatku dvadsiateho storočia. Ukázalo sa, že v textoch dnešných študentov bol približne rovnaký počet gramatických chýb, boli však oveľa dlhšie ako texty napísané takmer pred sto rokmi. Okrem dĺžky však došlo aj k výraznému posunu v štýle. Eseje súčasných študentov boli oveľa prepracovanejšie a obsahovali viac jasných argumentov.

Medzi ďalšieho zástancu internetu a počítačov patrí napríklad psychiater Garry Small. Ten vo svojom výskume v roku 2008 zistil, že pri surfovaní na internete dochádza k vyššej aktivite mozgu ako pri bežnom čítaní kníh. K zvýšeniu aktivity potom došlo predovšetkým v tých častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za komplexné uvažovania a rozhodovania. To, že moderné technológie, môžu mať na naše myslenie pozitívny vplyv, ukazuje aj výskum psychologičky Betsy Sparrowové. Jeho výsledky naznačujú, že vďaka moderným technológiám si nemusíme pamätať toľko informácií a tým pádom má náš mozog pri riešení problémov oveľa väčšiu kapacitu na premýšľaní rôznych postupov a stratégií. Vďaka tomu sme potom pri hľadaní riešení oveľa viac kreatívní.

Zmenšuje sa nám teda kvôli Googlu mozog? Ťažko povedať. Počítače a internet majú rovnako ako iné veci svoje pre a proti. Sme vďaka nim zrejme kreatívnejší pri hľadaní riešení rôznych problémov a dokážeme vďaka nim lepšie prezentovať svoje myšlienky a postoje. Zároveň sme však kvôli nim tiež roztržitejší a impulzívnejší. Články a správy čítame často rýchlo, povrchne a pamätáme si z nich menej informácií. Moderné technológie skrátka môžu byť dobrým sluhom, ale zlým pánom a preto vždy premýšľajme nad tým, kedy a ako ich používame.

Prečítajte si náš blog