Prečítajte si náš blog

Teória motivácie podľa Maslowa

Americký humanistický psychológ Abraham Harold Maslow sa do pamäte povojnových generácií dostal vďaka svojej teórii hierarchie potrieb (1943), ktoré nás motivujú k celému nášmu správaniu a konaniu. Maslow veril, že každý človek má predpoklady na to, aby dosiahol životného naplnenia, iba k tomu musí prekonať niekoľko prekážok v podobe naplnenia nižších potrieb. Oproti vtedajšiemu trendu, kedy sa psychologické teórie zaoberali skôr tým "zlým" v nás, to bola zaujímavá zmena a teórie nemohla zostať bez povšimnutia.

Maslow rozdelil potreby do pomyselnej pyramídy podľa toho, s akou intenzitou na nás potreby naliehajú. V nižších poschodiach sa nachádzajú potreby, ktoré sú dôležité pre naše individuálne aj spoločenské prežitie. Vyššie poschodia nie sú potrebné pre prežitie, ale prispievajú k dlhodobej spokojnosti a rozvíjajú náš osobnostný potenciál. Ústredným princípom tejto teórie je rast do vyšších sfér pomyselnej pyramídy iba za predpokladu uspokojenia nižších potrieb.

A o ktoré potreby vlastne ide? V stručnosti sa s nimi zoznámime:

Fyziologické potreby - jde o vôbec najzákladnejšie potreby, vďaka ktorých je človek nažive. Ide o potreby, ktoré zaisťujú udržanie rovnovážneho stavu nášho organizmu (tzv. homeostáza). Spadá sem potreba na jedenie, dýchanie, pohyb, spánok, rozmnožovanie, vylučovanie, alebo napríklad potreba zmyslovej stimulácie a odstraňovanie bolesti. Ak začne byť niektorá z potrieb neuspokojená, telo si veľmi rýchlo vyžiada našu pozornosť a úporne sa hlási o naplnenie danej potreby.

Bezpečie a istota - ďalšou silnou potrebou je vyhýbanie sa nebezpečenstvu, neznámym a ohrozujúcim podnetom. Naplnením tejto potreby je vyhľadanie istoty, spoľahlivosti a stability. Viditeľné je napĺňanie tejto potreby vo chvíli, keď zabezpečujeme svoje obydlie alebo uzatvárame poistky. Istotu vyhľadávame v otázkach svojho zdravia, zamestnania alebo rodiny.

Spolupatričnosť a láska - potreba, vďaka ktorej udržiavame príbuzenské, partnerské a priateľské vzťahy. Túžba po intimite, potreba niekam patriť, milovať a byť milovaný. Tu spadá tiež život v komunite ľudí, s ktorými nie sme len pre pocit istoty, ale práve pre pocit spolupatričnosti. Táto prostredná potreba chráni človeka pred samotou, depresiami a úzkosťou.

Uznanie a sebaúcta - táto potreba vychádza z túžby človeka byť uznaný okolím aj sám sebou. Mohlo by sa zdať, že uznávať sám seba je jednoduché, ale dosiahnuť ozajstnej sebaúcty môže byť dlhý životný proces. Práve preto sa táto potreba nachádza až takmer na vrchole pyramídy. Nie každému sa podarí túto potrebu naplniť.

Sebarealizácia - potreba rozvinúť svoj potenciál, svoje schopnosti a talent. Potreba osobnostného rastu, túžba po poznaní a estetických zážitkoch. Na najvyššom vrchole si Maslow predstavoval ešte potrebu prekročení seba čiže duchovný potrebu. Maslow definuje sebarealizované osoby ako tvorivé, spontánne, bez predsudkov, etické a nezávislé na vonkajších autoritách. Nie každý má predpoklady obstáť v potrebách sebarealizačného charakteru. Ak áno, prichádza napĺňanie týchto potrieb zvyčajne až po období stredného veku. Podľa Maslowa sa podarí uspokojiť svoje potreby rastu iba u 1 % ľudí.

Päticu potrieb rozdelil Maslow ešte na dve skupiny – na potreby nedostatkové a potreby rastové. Do nedostatkových patrí 1. až 4. skupina potrieb a dali by sa zhrnúť ako tie, vďaka ktorým si uchovávame fyzickú a psychickú pohodu. Do rastových potrieb patrí 5. skupina -sebarealizácia, tj. rozvoj potenciálu, túžba po poznaní, duchovnu a estetike. Rastové sa nazývajú preto, že nám dávajú možnosť presiahnuť sami seba.

To, akým spôsobom zaobchádzame s uvedomovaním a uspokojovaním svojich potrieb, je značné závislé na kultúre, v ktorej sa nachádzame. Tá môže niektoré potreby uprednostňovať a iné opomínať (napríklad konzumizmus -1- na úkor duchovna -5-).

Kritika teórie

Maslowova teória hierarchických potrieb býva niekedy spochybňovaná príkladmi, kedy je jedinec napriek svojim neuspokojenými fyziologickým potrebám schopný dosiahnuť pozoruhodných počinov. Ako príklad možno uviesť židovských hudobníkov v koncentračných táboroch, ktorí počas svojho strastiplného pobytu vytvorili nádherné orchestrálne diela a mali možnosť ich spolu s ostatnými väzňami realizovať priamo v táboroch. Podľa kritikov k týmto počinom z oblasti rastových potrieb dochádzalo bez naplnenia akejkoľvek potreby z radov nedostatkových. Čo značne borí hierarchickú teóriu. Našťastie aj pre tento príklad existuje vysvetlenie. Preto, aby človek mohol sebarealizačne tvoriť, nie je natoľko potrebná psychická a fyzická pohoda v daný moment, ale fakt, že si uspokojením základných nedostatkových potrieb jedinec prešiel v priebehu svojho života. Ak teda niekto prežije pokojné detstvo, nechýba mu základné zabezpečenie, láska rodičov a úcta okolia (poťažmo sebaúcta), získa potom predpoklady k úspešnému uspokojovaniu rastových potrieb. Môže potom nastať situácia, ktorá všetko dobré prevráti v katastrofu, ale nájdu sa (a našli sa) jedinci, ktorí rastú na úkor týmto udalostiam.