Články

Konfirmačné skreslenie: prečo niekedy robíme zlé rozhodnutia

Konfirmačné skreslenie je ľudská tendencia hľadať, interpretovať a pamätať si informácie, ktoré potvrdzujú naše už existujúce presvedčenia. Tie sa môžu týkať zdravia („očkovanie je zlé“), vzťahov („Miro je taký pozorný“), politických preferencií („nikdy by som nevolil pravicovú stranu“) a iných preferencií („naša škola je najlepšia"). Obvykle vznikajú niekoľkými spôsobmi:

Prijatím názoru autority (povedala to mama, vedci, obľúbená osobnosť)

Silnými emóciami (niečo nám urobilo veľkú radosť alebo nás naopak naštvalo)

Identifikáciou s niekým (som súčasťou nejakej skupiny a preto jej fandím)

Všimnite si, že s podobnými mechanizmami pracuje aj reklama. Produkt odporúča známa osobnosť alebo reklama apeluje na nejakú našu charakteristiku (vek, pohlavie, národnosť...). Cieľom je vytvoriť v nás presvedčenie, že tento produkt je dobrý. Postoje tak vznikajú bez prezentácie protiargumentov, skôr na základe emócií než racionálnou úvahou. Od tejto chvíle máme "slepú škvrnu" a viac vnímame informácie, ktoré sú v súlade so získaným presvedčením. Prečo to tak je?

Rozhodovanie je vyčerpávajúce

Predstavte si, že by sme pri každom rozhodnutí racionálne vyhodnocovali protichodné informácie. To stojí mozog obrovské úsilie a nebol by schopný urobiť rozhodnutie tak rýchlo, ako to okolie vyžaduje. Preto si mozog vytvára zjednodušené modely o svete a venuje pozornosť predovšetkým informáciám, ktoré ich potvrdzujú. V praxi sa teda napr. odporca očkovania zameria najmä na príspevky, média a osoby, ktoré ho utvrdzujú v negatívnych dôsledkoch očkovania. Naopak knihu o jeho význame si pravdepodobne nekúpi.

Neradi sa mýlime

Keď protikladné fakty útočia na našu identitu, mozog to vníma ako psychologické ohrozenie a chráni nás, ako keby šlo o skutočné fyzické ohrozenie. Obzvlášť stresujúce je, ak sa k nám dostane informácia v rozpore s hlboko zakorenenými presvedčeniami o sebe (napríklad som dobrý človek, moje politické názory sú správne). Potom budeme mať tendenciu reagovať buď útokom (začneme napadať protikladné tvrdenie), alebo útekom (ignorujeme protikladný fakt). Ako príklad môžeme uviesť fajčiara, ktorý argumentuje proti zdravotným dôsledkom svojím dedkom. Ten fajčil krabičku denne a napriek tomu sa dožil 90 rokov. Fajčiarov mozog si radšej vybral popierať tvrdenie "fajčenie negatívne ovplyvňuje zdravie", aby zachoval svoju integritu.

V čom konfirmačné skreslenie škodí

Okrem nesprávnych rozhodnutí môže konfirmačné skreslenie posilniť negatívny pohľad na seba. Predstavte si, ako mladá žena vojde na svoju prvú lekciu jogy. Je trochu neistá, pokiaľ ide o jej váhu a uvedomuje si, ako jej priliehavé oblečenie odhaľuje každý nedostatok. Okamžite si všimne skupinku vyšportovaných žien v rohu miestnosti. Keď prechádza okolo nich, do uší jej doľahne smiech. Ihneď jej napadne, že sa smejú na nej. Vyberá si miesto v zadnej časti telocvične, kde ju nikto nevidí. Pri náročnejšom cvičení stratí rovnováhu a pohľadom kontroluje, či to niekto videl. Všimne si, že muž vedľa skrýva úškľabok. Pomyslí si: „Všetkým som na smiech." Zabodne pohľad do zeme, utečie von a prisahá, že už nikdy na jogu nepôjde. Táto žena hľadala dôkazy, ktoré potvrdili jej neistotu a zároveň ignorovali všetko, čo svedčilo proti - ostatných v triede, ktorí si ju sotva všimli. Celou skúsenosťou iba posilnila pochybnosti o sebe. Neurobte rovnakú chybu a naučte sa v dôležitých chvíľach zabrániť konfirmačnému skresleniu.

Pristupujte k životu so zvedavosťou vedca

Vedecká metóda zjednodušene funguje tak, že si vytvoríme model, ktorý potom meraním a pozorovaním overujeme. Postupným upravovaním modelu sa dostávame bližšie a bližšie k porozumeniu. Podstatnou súčasťou tejto metódy je pripustiť, že sme sa mýlili. Vďaka otvorenosti novým poznatkom sa z emočne nabitých, krátkodobých názorov môžu stať racionálne, zrelé názory. Napríklad mnohí ľudia vo voľbách volia podľa sympatií hlavného predstaviteľa strany (emócie). Racionálnejší úsudok dosiahneme objektívnejším preskúmaním (porovnanie volebných programov, vyskúšanie volebných kalkulácií, ochota prehodnotiť názor na základe nových faktov).

Vyhľadávajte nesúhlas

Vypočujte si sa a snažte sa porozumieť iným perspektívam. Povedzme, že kupujete byt a do jedného ste sa obzvlášť zamilovali. Požiadajte kamaráta, aby hral „diablovho advokáta" a hľadal dôvody, prečo tento byt nekupovať. Takým spôsobom máte šancu urobiť racionálnejšie rozhodnutie. Alebo ste možno milovník kávy a na facebooku vás zaujme článok "10 dôvodov, prečo piť kávu každý deň". Je ľahké si taký článok prečítať a posilniť svoju lásku ku káve. Nabudúce si zo zvedavosti skúste do vyhľadávača zadať i „prečo nepiť kávu“ a zvážiť, ktoré z tých 10 dôvodov sú naozaj dôveryhodné.

Uvedomte si negatívne myšlienky o sebe

„Vždy všetko pokazím" je príkladom negatívneho presvedčenia, ktoré môže bojkotovať našu snahu uspieť. Už len fakt, že s neúspechom počítam, môže ovplyvniť, ako sa v situácii správam a ako pôsobím na druhých. Naviac samotné označenie výsledku za neúspech je často len výplodom mojej mysli a vzniká „čítaním myšlienok“ druhých. Skúste pristupovať objektívnejšie i k sebe a podrobte vaše negatívne myšlienky analýze dôkazov pre a proti. Aké dôkazy existujú pre tvrdenie „vždy všetko pokazím?“ A čo na to hovorí obhajoba? Uvidíte, že váš racionálny sudca bude milosrdnejší, ako ten emočný.

Zdroj:

Eyal, N. (17. 10. 2017). Confirmation Bias: Why You Make Terrible Life Choices. Získané 30. 10. 2017, z https://www.psychologytoday.com/blog/automatic-you/201710/confirmation-bias-why-you-make-terrible-life-choices