Články

Na vlne extázy - fenomén Flow (časť I.)

Možno ste už niekedy zažili situáciu, keď vás nejaká činnosť pohltila natoľko, že ste zabudli na plynutie času a všetkého okolo. Dokonca aj sami na seba. Mohlo tak uplynúť päť aj desať hodín, bez toho aby ste pomysleli na hlad, smäd alebo únavu.

Ide o zvláštny stav mysle, ktorý sa nazýva Flow fenomén. Do slovenčiny sa najčastejšie prekladá ako plynutie. Okrajovo sa o ňom zmienil už napríklad antický mysliteľ Marcus Aurelius alebo viedenský psychiater Viktor Frankl, ktorého pútavá teória zmyslu života sa opiera o vlastné prežitie koncentračného tábora. S ucelenú teóriou fenoménu Flow však prišiel až americký psychológ maďarského pôvodu, ktorý má tak trochu krkolomne meno - Miháj Číksentmiháji (výslovnosť je približne táto: Miháj Číksentmiháji). Flow fenomén právom patrí do smeru tzv. pozitívnej psychológie, ktorá sa zaoberá aspektami, ktoré nám spríjemňujú život a robia nás šťastnými. Pri zážitku Flow-plynutia totiž zažívame pocity zmysluplnosti a energizujúcého nadšenia, ktoré môže viesť až k zážitkom extázy.

Čo je to Flow

Poďme teraz zabrúsiť trochu hlbšie do fenoménu Flow. Jeho teória je jednoduchá, ale o to geniálnejšia. Pracuje totiž s dvoma premennými a nimi sú 1) zručnosť človeka a 2) náročnosť úlohy. Predstavme si ťažkú úlohu, ku ktorej nemáme zodpovedajúce zručnosti, nevyplýva z toho nič dobré. Pravdepodobne nás totiž bude zužovať pocit napätia, úzkosť a obava zo zlyhania. Ak je naopak úloha príliš jednoduchá, ale zručnosť vysoká, nastane buď nuda, alebo si príjemne odpočinieme.

Ak je medzi zručnosťou a náročnosťou súhra, máme napoly vyhraté. Záleží totiž ešte na jednej veci - na intenzite obidvoch premenných, nech sú akokoľvek dobre zohrané. Ak je úloha zároveň jednoduchá a naša zručnosť nie práve najlepšia, nastáva pocit apatie. Ten zažívame napríklad u nekonečného prepínania televíznych kanálov - to od nás totiž nevyžaduje nič než stláčanie ovládača. Až keď sa náročnosť aj zručnosť zvyšujú, nastáva pravé zaujatie a pocit zmysluplnosti - teda Flow. Ak máme to šťastie, že vykonávame nad mieru ťažkú úlohu, ktorá nám ide krásne od ruky, môžeme sa dostať až do stavu extázy.

Ako prežívame Flow

Ľudia, ktorí zažívajú stav extázy (extrémna Flow), popisujú svoje pocity ako úplnú stratu pojmu o čase a sebe samom. Len sledujú napríklad svoje ruky, ktoré akoby oddelené od tela tvoria symfóniu alebo román. Pocit kontroly a premýšľania "ako na to" je minimálna - nie je ani potrebné, rovnako ako keď sa nechávame unášať skutočným prúdom vody. Zároveň však nejde o bezmyšlienkovitosť a pocit "vymytého mozgu". Práve naopak.

Csikszentmihalyi spolu s psychologičkou Jeanne Nakamurou (2001) opísali okolnosti vzniku stavu Flow. Niektoré z nich sa môžu vyskytovať izolovane, ale to ešte nehovoríme o Flow v tom pravom slova zmysle. Pre zážitok toho správneho "plynutia" by totiž mali byť prítomné všetky tieto okolnosti:

Výskumy Csikszentmihalyiho dokazujú, že stav Flow nie je kultúrno podmienečný. Prebieha rovnako u ľudí z celého sveta, z rôzného kultúrno-sociálneho zázemie. A netýka sa zďaleka iba umelcov. Flow môžeme zažiť prakticky pri každej činnosti, ak spĺňa "pravidlá plynutia" znázornené v grafe vyššie. Môžeme tak zažívať šťastné chvíle ako pri športe, tak pri chirurgickom zákroku (pochopiteľne zo strany operatéra) alebo pri vykonávaní domácich prác.

Pretože fenomén Flow si zaslúži oveľa viac priestoru, budeme sa mu venovať aj v ďalšom článku. Dozviete sa napríklad, ako Flow ovplyvňuje naše kognitívne funkcie a čo sa pri ňom odohráva v celom tele.

Zdroje:

Pozornosť, change blindness

Pozornosť je jedna zo základných poznávacích schopností, ktoré ľudia (a nie len my, v živočíšnej ríši je schopnosť detekovať nebezpečenstvo otázkou života a smrti) využívajú pri orientácií vo svete. Pôvod má v poplachovej reakcii, ktorú vyvoláva neznámy podnet, a ktorá u živočíchov prebudí pud bojovať alebo utiecť na základe toho, ako veľmi nás podnet ohrozuje. Táto evolučná výhoda včas sa rozhodnúť, či naše okolie momentálne predstavuje hrozbu a utiecť, alebo naopak ponúka možnosť družiť sa či objaviť potravu, nás doviedla až na vrchol potravového reťazca.

Naša pozornosť operuje s obsahmi, ktoré vnímame zmyslami, do pozornosť sa dostávajú i naše spomienky, teda obsahy pamäte, emócie a city.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pozornosť je jedna z poznávacích (kognitívnych) funkcií, ktoré nie sú ničím takpovediac kontroverzné. V skutočnosti je ale výskum pozornosti zaujímavejší a obsiahlejší, ako sa zdá.

Vedci popísali fenomén, ktorý sa objavuje naprieč výskumnými skupinami, kde pri prezentácii dvoch takmer identických obrázkov líšiacich sa iba jedným, často podstatným detailom, ktoré sa na monitore účastníkovi výskumu objavujú vždy len na malú chvíľu (niekoľko milisekúnd) a sú pri prezentácii od seba oddelené obrázkom jednofarebným, ľudia nie sú schopní určiť, čo sa na obrázku mení. V ďalšom klasickom experimente výskumníci pustili účastníkom video, kde si dva tímy asi piatich ľudí hádzali basketbalovú loptu. Úlohou účastníkov bolo spočítať, koľkokrát si hráči loptu hodia. Po niekoľkých krátkych minútach sledovania videa prešla hracou plochou postava oblečená v kostýme gorily. Účastníci boli tak sústredení na počítanie hodov, že len veľmi malé percento z nich si gorilu skutočne všimlo aj napriek tomu, že sa nachádzala v strede hracej plochy a predstavovala pomerne veľký podnet zasahujúci do hry tímov. Tento fenomén sa nazýva slepota voči zmene (change blindness; Simons & Rensink, 2005).Takéto úlohy sú jednoducho dohľadateľné na internete i širokej verejnosti a je to zaujímavá forma, ako sa presvedčiť o tom, že naša pozornosť má limity, o ktorých sme doteraz netušili. Veľmi zaujímavé je tiež to, že ak bola účastníkom úloha popísaná, boli presvedčení o tom, že by si zmenu určite všimli. Evidentne máme na našu pozornosť veľké očakávania a predpokladáme, že je takmer bezchybná.

Fenomén slepoty voči zmene je vysvetľovaný rôzne, jedným z vysvetlení je, že naša zraková pozornosť je priťahovaná pohybom v zornom poli, ktorý indikuje zmenu. V spomínaných prípadoch teda pohyb zlyháva v pritiahnutí pozornosti k podnetu, hoci je tento podnet akokoľvek výrazný. Slepota voči zmene nám nebráni vo fungovaní v bežnom živote, no keď vás nabudúce kamarát či kolega nepozdraví na ulici, môže to byť tým, že ste v jeho zornom poli v tej chvíli predstavovali práve spomínanú „gorilu“.

Zdroj: