Články

Elegancia neurovied: terapia zrkadlovou krabicou

Terapia bolesti pomocou zrkadlového boxu – ktorý skutočne nie je ničím než krabicou vybavenou zrkadlami – vyčnieva medzi sofistikovanými neurozobrazovacími zariadeniami a zložito pôsobiacimi liekmi svojou jednoduchosťou. Priamočiare riešenie takzvaných fantómových bolestí, ktorými trpia pacienti po amputáciách, ukazuje, že ani vo svete sofistikovaných neurozobrazovacích zariadení nechýba priestor pre elegantné teórie a vynaliezavosť.

Akokoľvek je užitočné si ľudské telo v učebniciach rozdeľovať na množstvo oddelených sústav a súčastí, v skutočnosti funguje ako úzko prepojený celok. Ovplyvnenie jednej časti systému sa tak môže odraziť kdekoľvek inde: odtiaľto tiež pramení napríklad široká škála možných vedľajších nežiaducich účinkov liekov. Ani končatiny nie sú uzavreté systémy, ktoré by bolo možné jednoducho odňať - takže po ich amputácii zostanú v mozgu určité prázdne miesta.

Po amputácii ruky človek príde o celú vetvu nervov, ktoré riadili procesy v chýbajúcej končatine a prinášali signály z ruky do mozgu - zatiaľ čo mozgové centrá špecializované na túto končatinu zostávajú aktívne. Činnosť centier, ktoré pohyb ruky riadia, možno doložiť jednoduchým experimentom: ak zdravý človek jednou rukou kreslí kolieska, nie je zároveň schopný kresliť druhou rukou iné tvary. A ak si pacient po amputácii bude predstavovať, že kreslí kolieska svoju amputovanú rukou, výsledok je rovnaký.

Centrá, ktoré boli zvyknuté prijímať signály z nervov v paži, naopak chýbajú akékoľvek vstupy. Pretože mozog je prepojený a neustále sa učí a premieňa, centrá, ktorým chýbajú signály, sa často do určitej miery prepoja s okolitými nervami. To isté sa často deje napríklad aj u vrodenej slepoty. Bunky, ktorých podráždenie odpovedá podnetu na prste ruky, sa tak napríklad aktivujú aj v prípade dotyku na niektorom mieste tvári. Človek tak pri dotyku na tvári alebo perách zároveň ucíti rovnaký dotyk napríklad na prsteníku (to isté sa môže stať aj po amputácii penisu; rovnako ako u chýbajúcej ruky začnú mozgové centrá zodpovedné za penis reagovať na stimuláciu inej časti tela a pacient tak môže prežiť aj orgazmus - niekedy je popisovaný ako výrazne silnejší ako kedykoľvek predtým - vďaka dotykom v inej časti tela).

Po amputácii paže sa niekto cíti, ako by ju mal stále zdravú: môže s ňou napríklad ( "v duchu") zamávať na pozdrav alebo si s niekým potriasť rukou. 50-80% pacientov ju ale vníma ako ochrnutú alebo zdrevenelu; ruka sa môže nachádzať v nezdravej pozícií a intenzívne bolieť alebo , môže mať silné kŕče, môže v nej bodať - a to do tej miery, že taký problém zásadne ovplyvní celkovú spokojnosť pacienta so svojím životom. Zdá sa, že tieto nepríjemné pocity môžu vyvierať z pociťovanej strnulosti ruky alebo zo stavu pred amputáciou: ak mal človek ruku ochrnutú alebo v nepohodlnej polohe už pred amputáciou, do mozgu sa nikdy nedostala informácia o náprave - takže v jeho pamäti ruka zostáva pokrivená a zdrevenela .

Z mnohých pohľadov môže byť taká ťažkosť pomerne ťažko riešiteľná: bez prítomnosti paže nemožno problém odstrániť fyzioterapiou, lokálne anestetiká nepomôžu a mnohé ďalšie prostriedky na tlmenie bolesti tiež nie, pretože pôsobia na prenos signálov o bolesti do mozgu - zatiaľ čo fantómová bolesť má svoj pôvod priamo v mozgu . Ako by bolo možné dosiahnuť, aby sa neexistujúca ruka uvoľnila a prestala bolieť?

Základným princípom učenia a fungovania mozgu je veľmi silné prepájanie signálov, ktoré prichádzajú zároveň. Nervy tak od detstva prepojili pohyb ruky s pohľadom na ruku, ktorá sa skutočne požadovaným spôsobom pohybuje. Profesor neurológie Vilayanur S.Ramachandranse preslávil svojím použitím zrkadla: posadiť pacientku k stolu, na ktorom stálo zrkadlo tak, aby pacient presne na mieste svojej chýbajúce amputovanej paže videl odraz zdravej končatiny.

Požiadal pacienta, aby simulovane pohyboval oboma rukami a ich pohyby sledoval v zrkadle. Pacient vďaka vizuálnemu potvrdeniu, že sa neexistujúca ruka pohybuje, vykonávane pohyby skutočne cítil - a s nimi aj úľavu od kŕčov a bolesti. Kvantitatívne štúdie aj kazuistiky ukazujú, že nešlo o výnimku a zrkadlová terapia môže významne zvýšiť kvalitu života.

Akokoľvek sa nejedná o stopercentne účinnú a zrejme ani trvalú liečbu a pre definitívne potvrdenie budú potrebné ešte ďalšie výskumy, zrkadlová krabica sa úspešne používa. Metaanalýza z roku 2012 a jej účinnosť jasne preukazuje minimálne pre dočasnú úľavu od fantómových bolestí. Zároveň existujú aj dôkazy o jej účinnosti napríklad pri liečbe chronickej bolesti alebo hemiparézy.

Jednou z príťažlivých charakteristík Ramachandranoveho riešení je spojenie poznatkov "tradičnej" neurológie, ktorú poznáme vďaka stovkám rokov medicínskeho výskumu neurozobrazovacích technológií, vo svojej podstate hypnotickým postupom: prichystaním priestoru, z ktorého si pacient odnesie veľmi jednoduchý, ale zato špecifický zážitok, ktorý na neho má silný vplyv. Spoločne s lacnou a efektívnou terapiou niektorých neurologických syndrómov bez vedľajších účinkov zrkadlový box prináša aj ukážku modernej celostnej medicíny založenej na kombinácií biologického poznania a psychoterapeutických metód.

Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis