Články na téma detoxikácia

Divoké byliny, ktoré pomôžu vášmu mozgu

Dnes a denne sme pod silným vplyvom rôznych reklám, ktoré sľubujú rýchlu a účinnú liečbu ľahkých ochorení. Kto má doma televíziu, určite vypozoroval, že pod najväčšou paľbou prezentácie liekov a doplnkov sme v období začínajúcej zimy a na jar. Tiež stále nové a novšie štúdie nás uisťujú, ktoré lieky alebo potraviny máme zaručene konzumovať, hoci pred desiatimi rokmi a za ďalších päť rokov budú tvrdiť pravý opak.

Čo s týmto informačným zahltením a neustálou reklamnou masážou? Vo chvíľach neistoty a zmätenosti dnešnej unáhlenej doby je najlepšie pozrieť sa, ako sa o svoje zdravie starali naše prababičky a naši pradedovia. Minulé generácie totiž čerpali z vedomostí, ktoré boli overené stovkami rokov úspešnej praxe. Predovšetkým to bola cesta prirodzená, šetrná k prírode a koniec koncov aj k človeku a jeho dlhodobému zdraviu.

Jedným z pradávnych spôsobov, ako predchádzať chorobám alebo ich vhodne liečiť, bolo užívanie bylín. Rad z nich si ľudia pestovali na záhradách, ale v tomto článku bude reč o rastlinách planých – ich účinkoch na náš mozog a celý organizmus. Bylín, ktoré si môžete nazbierať takmer kdekoľvek, s trochou nadsadenia priamo za vaším domom. Neprinášajú žiadne nežiaduce vedľajšie účinky (na rozdiel od bežných farmaceutických produktov). Pokiaľ ale trpíte závažným ochorením niektorého orgánu alebo krvi, je vhodné poradiť sa s lekárom. Ďalšou výhodou je, že plané byliny sú úplne zadarmo a pri šetrnom zbere rastline nijako neuškodia. Jediná vec, na ktorú by ste si mali dať pozor, je čistota okolia. Takže namiesto zberu bylín v mestách je rozhodne vhodnejšie zájsť si na výlet do voľnej prírody.

Žihľava dvojdomá

Na žihľavu narazíte od jari až do jesene snáď úplne všade. Patrí medzi najrozšírenejšie buriny a nejednému záhradkárovi z nej naskakuje husia koža. Možno keď zistíte, v čom všetkom je žihľava blahodarná, prenesiete si ju medzi šampiónku úžitkových rastlín.

A v čom že je žihľava tak skvelá? Predovšetkým čistí krv a silne detoxikuje celé telo. Dodáva mu tiež veľa živín – železo, vápnik, alebo vitamíny A a K. Listy žihľavy podporujú činnosť srdca, znižujú krvný tlak a pomáhajú tráviť. Ďalej bojujú proti reumatizmu alebo ekzémom. V mozgu zmierňuje žihľava kôrnatenie ciev a zlepšuje ich elasticitu. Zvýšené okysličenie potom zlepšuje koncentráciu. Významný vplyv má aj pri detoxikácii mozgových buniek.

Neodpustíme si tu uviesť jednu zaujímavú štúdiu, ktorá sa venovala vplyvu výťažku z bylín na kognitívne funkcie. Tento výskum z roku 2016 (pozri zdroje článku) zistil, že výťažky z žihľavy (spolu s výťažkami vratiča obyčajného a šípkovej ruže) preukázateľne zlepšujú priestorovú orientáciu u myší. Hoci experiment ešte nebol vykonaný na človeku, ide o veľmi sľubný výsledok.

Ak sa chcete vrhnúť na vlastný zber úrody, hodí sa najlepšie marec a apríl, v neskoršom období zbierajte iba mladé výhonky po kosení. Rastlina by v čase zberu skrátka nemala kvitnúť. A čo s natrhanými listami? Vyskúšajte napríklad žihľavový čaj (nálev) – môžete usušiť mladé lístky, alebo si zaobstarať čaj kupovaný. Môžete si ju tiež čerstvú nasekať do polievky namiesto petržlenovej vňati. Ak radi prijímate väčšie výzvy, uvarte si z čerstvej žihľavy špenát. Chuť je trochu neobvyklá, takže sa odporúča so žihľavou začať pozvoľna pridávaním do bežného špenátu.

Skorocel kopijovitý

Skorocel nájdeme na lúkach, okrajoch ciest a polí až do výšky 1800 m nad morom. Nie je zďaleka toľko nepohodlná ako žihľava, teda nie je človeku ani toľko tŕňom v oku. Zbierajú sa predovšetkým listy na sušenie alebo spracovanie za čerstva, od mája až po august. V minulosti sa skorocel používal predovšetkým ako obklad na zastavenie krvácania a hojenie rán a pľuzgierov. Tiež vie zmierniť svrbenie pri bodnutí hmyzom.

Poznáte skorocelový sirup? Môžete si ho urobiť doma z čerstvých lístkov. Stačí striedavo skladať vrstvy listov a cukru do uzatvárateľnej dózy a za niekoľko dní budete mať sladkú medicínu, ktorú stačí len preliať cez sito do novej nádobky a užívať pri prvých príznakoch nachladnutia alebo pri poruchách trávenia.

Rebríček obyčajný

Túto bylinu nájdeme rovnako ako skorocel hojne na lúkach, v trávnikoch, okrajoch polí a ciest až do 2500 metrov nad morom. Zbiera sa od júna až do septembra. Rebríček sa tiež radí medzi úžasné liečivé byliny. Rovnako ako skorocel býval v minulosti obľúbený pre schopnosť zastavovať krvácanie. Dnes sú oceňované predovšetkým protizápalové a dezinfikujúce účinky. Odporúča sa rebríček užívať aj pri ťažkostiach s trávením. Upravuje krvný obeh. Rebríček stimuluje celú nervovú sústavu a pomáha proti kôrnateniu tepien v mozgu.

Chuť rebríčka je pomerne horkastá až slaná, čo nemusí každému vyhovovať. Za skúšku to ale určite stojí. Najčastejšie sa užíva nálev – tri čajové lyžičky sušenej vňate stačí zaliať pol litrom vriacej vody, po 15 minútach môžeme scediť a piť.

Šípková ruža

Liečebné účinky šípka boli hojne využívané už v staroveku a ani v stredovekej dobe temna nespadli do zabudnutia. Bola by to veľká škoda, pretože dodnes patrí medzi hviezdy prírodného liečiteľstva. Šípková ruža je ker vysoký asi dva metre a môžete ju nájsť na okrajoch lesov alebo polí, často sa nachádza aj na starých záhradách.

Šípková ruža je známa pre veľké množstvo vitamínu C, ale obsahuje aj vitamín B, beta karotén, vápnik a mnoho ďalších prospešných látok. Je cenným pomocníkom pri zápaloch horných ciest dýchacích alebo pri paradentóze. Zvyšuje imunitu a zmierňuje jarnú únavu. Pôsobí močopudne, čo pomáha pri zápale močových ciest. Spevňuje cievy a zásobuje bunky kyslíkom, čo má blahodarný vplyv na mozgové funkcie, predovšetkým schopnosť sústredenia. Pôsobí tiež proti stresu, pretože posilňuje celú nervovú sústavu.

Plod šípka sa zbiera zvyčajne v polovici septembra a užíva sa predovšetkým vo forme čaju. Môžete si z neho urobiť tiež kompót, zaváraninu alebo dokonca šípkové víno.

Príroda i naše mestá sú plné rôznych "burín", ktoré môžu prekvapivo dobre poslúžiť nášmu zdraviu. Stačí sa len viac pozerať okolo seba a narazíme na veľké poklady. Len sa opýtajte svojich prababičiek - budú mať určite radosť.

Zdroje:

Hoffmanová, E. (1973) Rostliny v domácí lékárně. Praha: Mladá fronta

Lánská, D. (2006) Jedlé rostliny z přírody. Praha: Aventinum

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4967545/

Techniky dychu pre posilnenie tela i mysle – 2. časť

V minulom článku sme popísali techniku dychu menom Nadia Šodhana, ktorá redukuje stres, posilňuje nervy a pozornosť a vyrovnáva funkciu oboch mozgových hemisfér. Tento článok sa zameriava na ďalšiu techniku dychu, ktorá významne prekrvuje mozog a pomáha jeho kognitívnym funkciám, predovšetkým pamäti a pozornosti. Volá sa Kapálabháti, čo sa dá preložiť ako "prečistená lebka" alebo tiež "rozžiarená lebka". Príval krvi do mozgu je totiž pri praktizovaní Kapálabháti tak silný, že získate pocit, ako by vám z hlavy valili pramene energie.

Čo teda táto technika dychu môže priniesť:

zásobuje kyslíkom aj tie najneskorší bunky nášho tela, vyživuje ich a detoxikuje,

obnovuje celý nervový systém,

posilňuje mozog a jeho kognitívne funkcie: predovšetkým pozornosť, reakčnú rýchlosť a pamäť,

znižuje ospalosť a únavový syndróm, zvyšuje pocit tepla v celom tele

uzdravuje pľúca,

posilňuje brušné orgány, brušné svaly a skvalitňuje zažívanie,

posilňuje telo i myseľ ľudí so sedavým štýlom života

Vplyv na kogníciu – vedecky potvrdené

Účinok tejto techniky bol potvrdený aj vedeckou štúdiou usporiadanou v roku 2011 na výskumnom inštitúte Puducherry v Indii. Probandi mali za úlohu trénovať Kapálabháti 35 minút 3x týždenne po dobu 12 týždňov. Výsledky oproti kontrolnej skupine boli obdivuhodné. V pamäťových testoch sa probandi zlepšili v priemere o 11 %. Reakčná rýchlosť a pozornosť sa zdvihli dokonca o 20 %.

Oproti iným jogovým dychom je Kapálabháti špecifický tým, že aktívny je výdych, nie nádych (ten sa deje samovoľne bez nášho úsilia). Zvláštny je aj tým, že ide o veľmi rýchle a relatívne povrchové dýchanie. Radí sa tak medzi energizujúce techniky, ktoré počas 5-6 minút nabudí celý organizmus. Je pravda, že krv môžeme rozprúdiť aj športovými aktivitami, ale pri nich je kyslík okamžite spotrebovaný svalmi. Pri Kapálabháti ale svaly zostávajú nečinné, takže kyslík môže putovať aj do ostatných tkanív.

Postup cvičenia Rozžiarenej lebky:

Najprv sa pohodlne usaďte do tureckého alebo lotosového sedu. Chrbticu vystrite, hlava je vzpriamená. Kapálabháti je bráničná technika dýchania, hrudník aj ramená teda zostanú nehybné. Na začiatku cviku sa hruď vypne a po celú dobu cviku zostávajú rebrá roztiahnuté.

Sústreďte svoju pozornosť na podbruško. Uvoľnite brucho a vnímajte, ako sa ľahko vyduje. Uvoľnite svaly v tvári.

Teraz silno stiahnite brušné svaly, čo spôsobí veľmi prudký výdych nosom. Silu výdychu môžete posúdiť podľa rozšírení nosového nozdier. Pre lepšie zvládnutie techniky výdychu si môžete predstaviť, že sa brušnou stenou prudko udriete do podbruška.

Hneď po výdychu brušné svaly opäť uvoľnite. Tým dosiahnete pasívneho, jemného a tichého nádychu. Nozdier nosa musí zostať uvoľnené. Nádych trvá približne 3x dlhšie ako výdych.

Túto sériu vykonávajte po dobu jednej minúty. Postupne zvyšujte frekvenciu výduchov na 60 za minútu. Maximum je potom 120 výdychov za minútu. Za túto hranicu už nie je odporúčané zaobchádzať, bolo by to na úkor prospešnosti cvičenia. Dôležitejšie ako počet výduchov je ich kvalita – ich sila.

Nezabudnite na vreckovku

Pri dýchaní je vždy vhodné mať po ruke vreckovku, pretože s takmer stopercentnou istotou ho budete potrebovať hneď od začiatku. Tým sa ale nenechajte odradiť, pretože práve prečistenie nosných slizníc je jedným z dôležitých cieľov tejto techniky. Dýchať by sa malo tak dlho, kým sa nos úplne neuvoľní.

Postupujte po malých krôčikoch

Ešte než sa do pravidelného vykonávania Kapálabháti pustíte, mali by ste dodržať dôležité pravidlo: nič sa nemá preháňať. Pľúca nie sú na tento energický druh dýchania zvyknuté a nárazové cvičenie by ich mohlo poškodiť. Preto začnite pozvoľna. Napríklad tak, že počas prvého týždňa vykonáte denne nasledujúcu sériu: 10 výdychov a 30 sekúnd odpočinku, to celé trikrát za sebou. Každý nasledujúci týždeň pridáte do každej série ďalších 10 výdychov. Akonáhle sa potom dostanete ku hranici 120 výduchov (trvajúcich 1 minútu), odpočinkové pauzy predĺžte na 1 minútu. Cvik potom bude trvať celkom 6 minút.

Pretože ide o veľmi energizujúcu techniku dychu, mali by ju opatrne trénovať ľudia s pľúcnymi a obehovými ťažkosťami, bolesťami hlavy, vysokým krvným tlakom a tehotné ženy. Je vhodné postupovať v sprievode skúseného učiteľa, alebo si o technike aspoň načítať viac informácií v odbornej literatúre. Jednou z možností je kniha autora André Van Lysebeth, na ktorú odkazujeme v zdrojoch tohto článku.

Zdroje:

André Van Lysebeth, A. (1999), Pránájáma - technika dechu. Praha: Argo. http://www.dok.rwan.sk/Zivotny styl/Andre van Lysebeth - Pranajama.pdf

Iyengar, B. K. S. (2016). Výklad Pránájámy. Brno: Lenka Černá.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3939514/

Prečítajte si náš blog