Prečítajte si náš blog

Keď mozog skresľuje realitu... bludy, ilúzie a halucinácie

Medzi najčastejšie mýty v psychológií patrí zamieňanie schizofrénie a mnohopočetnej poruchy osobnosti (rozštep osobnosti). Naproti vzácnej mnohopočetnej poruche sa schizofrénia (z gréckeho schizein – štepiť a fren - myseľ, teda doslova rozštep mysli) počas života vyskytne u 1% populácie. Schizofrénia sa môže prejavovať veľmi rôznorodo. Typicky je niečo „navyše“ (napr. bludy a halucinácie), alebo naopak niečo „chýba“ (napr. emočná apatia, zníženie aktivity, neradostnosť). Diagnóza schizofrénie neznamená, že človek nemôže žiť normálny život. Ťažkosti spojené s týmto ochorením zachycuje napríklad film „Čistá duša“, inšpirovaný skutočným príbehom talentovaného matematika Johna Nasha. So schizofréniou žili i osobnosti ako Vincent van Gogh alebo Isaac Newton.

Blud – keď v mysli vznikajú zvláštne presvedčenia...

Blud je nepravdivé, nevyvrátiteľné a chorobne vzniknuté presvedčenie. Táto porucha myslenia sa často vyskytuje u schizofrénie, ale môže byť i symptómom iných ochorení. Najčastejšie sa týka kontrolovanosti, spiknutí, ovládania, ovplyvňovania, nadprirodzených schopností atď. Blud nie je (vo vašich očiach) „chorobné“ presvedčenie kolegu o určitej politickej téme. Jedná sa skutočne o bizarnosti v dôsledku zmeny rovnováhy hladín chemických látok v mozgu.

Blud sa často rozvíja postupne. Začína nejasným pocitom, že sa okolo niečo zvláštne deje. Toto bludné ladenie sa potom kryštalizuje v zrejmý blud prostredníctvom „aha-zážitku“. Ako príklad uveďme prípad 25-ročnej ženy, ktorá začala nejasne tušiť, že sa okolo nej deje nejaké spiknutie. Nedokázala presne formulovať, čo to je, až kým si neprečítala v časopise článok o čipovaní vzácnych zvierat. Náhle jej došlo, čo sa deje (aha-zážitok): tajne ju uspali a do hlavy jej vložili čip, ktorým ju teraz sledujú, kontrolujú, ovládajú a vkladajú do hlavy myšlienky a slová. Sú do toho zapojení i susedia, ktorí si na balkón umiestnili satelit, aby ju sledovali. Celá organizácia je napojená na medzinárodnú a medziplanetárnu sieť. Na psychiatriu sa táto žena dostala cez chirurgiu, kam prišla s žiadosťou o vyoperovanie čipu z hlavy (príklad z Orel, Facová & kol., 2009).

Pokiaľ sa stretneme s človekom s bludným presvedčením, je dôležité pamätať si dve pravidlá:

Blud NEVYHOVÁRAME („To je blbosť, klameš, tvoja matka nie je mimozemšťanka a nemá v hlave anténu“). Blud NEPOTVRDZUJEME („Teraz je jasné, prečo tvoja matka nosí klobúky. Schováva pod nimi anténu! Že mi to nenapadlo skôr..“). To však neznamená, že človeka nevypočujeme.

Ilúzia – keď svet vnímame skreslene...

Zatiaľ čo blud je poruchou myslenia, u ilúzií a halucinácií hovoríme o poruchách vnímania. V oboch prípadoch vníma človek vonkajší svet skreslene. Na rozdiel od halucinácií vychádzajú ilúzie z reálneho objektu, ktorý vnímame, ale náš mozog ho nepresne spracuje. Môže sa jednať i o prejav únavy, úzkosti (dieťa ide do pivnice a v každom tieni vidí bubáka), veľkého očakávania (niekoho vyzeráme tak dlho, že ho vidíme v každom človeku) alebo obmedzenosti našich zmyslov (napr. lyžička ponorená vo vode vyzerá ako zlomená). Kúzelníci využívajú ilúzie pre svoje predstavenia a podliehajú im všetci ľudia.

Halucinácia - keď vnímame to, čo neexistuje...

Halucinácie sú šalebné vnemy, ktoré nie sú založené na vnímaní reálnych objektov. Halucinujúci človek vidí, počuje a cíti podnety, ktoré v skutočnosti neexistujú. Zaujímavé je, že i mozog halucinujúceho sa správa, akoby dané podnety naozaj vnímal – aktivujú sa príslušné centra zraku, sluchu, čuchu, chuti atď. Okrem schizofrénie môžu byť príznakom intoxikácie alebo delíria. U pravých halucinácií človek nedokáže rozoznať, čo je skutočné a čo nie je. Pokiaľ niečo „vidím, ale viem, že to nie je skutočné“, hovoríme o pseudohalucináciach a nejedná sa o patologický jav. Halucinácie môžu byť veľmi nepríjemné a obťažujúce (nadávajúce hlasy, hady vyliezajúce z otvoru, pach spálenej gumy, vkladanie cudzích myšlienok...), nie vždy to tak však musí byť (napr. hlasy, ktoré dlho dobre radili programátorovi s prácou, až kým neprevládli nefunkčné bizarnosti). Pre diagnózu schizofrénie musia určité príznaky trvať aspoň mesiac. Je tiež dôležité, aby psychiater vylúčil iné možné príčiny (napr. nádor na mozgu).

Zaujíma vás o fungovaní mozgu a rôznych psychických poruchách viac? Odporúčam veľmi čtivo napísanú knihu „Člověk, jeho mozek a svět“, ktorá je tiež hlavným zdrojom tohto článku: Orel, M., Facová, V. a kol. (2009). Člověk, jeho mozek a svět. Praha: Grada.