Prečítajte si náš blog

Vplyv bilingválnej výchovy na vývoj dieťaťa

Bilingvizmus čiže dvojjazyčnosť vzniká, keď si dieťa v útlom veku prisvojí nie jeden, ale dva jazyky ako materské. Každý z rodičov bilingvného dieťaťa pochádza zvyčajne z iného kultúrneho prostredia a hovorí na svojho potomka svojím rodným jazykom. Pomerne dlho sa viedli spory o to, či tento štýl výchovy dieťa skôr nezaťaží a nespôsobí mu viac ťažkostí, ako výhod. Proces osvojenia dvoch materinských jazykov totiž nie je vždy prechádzkou ružovým sadom.

Vývoj bilingválnej reči

Dieťa vníma reč už od narodenia. Presnejšie povedané, vníma ju vlastne ešte pred narodením - to sa však zameriava skôr na intonáciu a farbu hlasu, aby potom bolo schopné bezpečne rozpoznať hlas svojej matky. Čo sa však týka osvojovania materinského jazyka, vníma dieťa jazyk a jeho špecifiká už v prvom roku života. Postupne tiež daný jazyk napodobňuje, čo sa tak navonok nemusí zdať, pretože detské precvičovanie rečových orgánov zvyčajne považujeme za univerzálne bľabotanie. Už v tomto období je ale dobré komunikovať s dieťaťom oboma jazykmi, aby ich rovnocenne prijalo za materské. Vhodné je, aby každý rodič hovoril na dieťa iba svojím jazykom - môže tak predísť preberaniu gramatických a výslovnostných chýb, ktorých náprava môže znamenať zbytočnú záťaž pre dieťa.

V batoľacom veku, teda medzi 1 a 3 roky dieťaťa, dochádza k prudkému vývoju reči, nielen jeho porozumeniu. Dieťa tak má možnosť si v komunikácii so svojím okolím testovať, ktoré slová patria do ktorého "súdka". Nie vždy je totiž prepínanie reči medzi dvoma jazykmi natoľko automatizované. V tomto veku vzniká tiež mnoho jazykových novotvarov. Vývoj reči totiž nie je iba preberanie počutého a zažitého. Je to kreatívny proces, kedy dieťa nachádza nové a nové tvary, ktoré potom skúša aplikovať na komunikáciu so svojím okolím. U bilingválnych detí sa potom nezriedka stáva, že si touto tvorivou cestou vymyslia slovo, ktoré je spojením oboch materských jazykov a v reálnom svete nedáva veľký význam.

Ako už bolo povedané, nie vždy je bilingválny proces prechádzkou ružovým sadom. Obdobie, ktoré nastáva v predškolskom a rannom školskom veku, môže byť pre bilingválne dieťa veľmi náročné. Často v tejto fáze dochádza k zhoršeniu jazykových schopností. Dôvodom bývajú zvyšujúce sa nároky spojené so školskou dochádzkou. Na sebamenšie zhoršenie v oblasti komunikácie navyše často reaguje aj okolie dieťaťa. Širší rodinný kruh získava do rúk silný argument proti bilingválnej výchove, ku ktorej má apriori nedôveru (obzvlášť v našej kultúre). Rodičia pod tlakom okolností môžu nad bilingválnou výchovou chvíľkovo zapochybovať a bol by v tom čert, aby všetky tieto vplyvy nekládli najväčší stres späť na ramená dieťaťa. Na rad potom môže prísť napríklad balbutismus (zajakavosť), zvýšená nervová dráždivosť alebo časté nočné pomočovanie.

Našťastie veľmi skoro po tejto kríze prichádza zlepšenie situácie. Dieťa jazykové nedostatky zvyčajne doháňa a navyše mu bilingvizmus prináša mnoho výhod. Medzi ne patrí napríklad schopnosť rýchlejšie sa naučiť cudzí jazyk, vyvinutejšie abstraktné myslenie a kreativita. Za zmienku stojí tiež rozšírená kultúrna identita a lepšie uplatnenie na trhu práce.

Využitie v praxi

O tom, že je bilingvizmus dobrá vec, sa dnes už nevedú vášnivé spory. Naopak. Niektoré školy zavádzajú do svojej výučby prvok zvaný CLIL (Content and Language Integrated Learning), ktorý sa snaží o podobný princíp - teda o to, aby sa cudzí jazyk stal prirodzenou súčasťou komunikácie. V praxi to vyzerá napríklad tak, že do výkladu na hodine dejepisu, fyziky, alebo dokonca telocviku zahrnie vyučujúci čas od času nejaké cudzie slovíčko. Pre žiakov nejde o rušiaci prvok, pretože sa nejedná o klasickú výučbu daného predmetu v cudzom jazyku, ako je to v niektorých špecializovaných školách. Táto metóda sa v slovenských školách ešte len pomaly usadzuje, ale z doterajších výsledkov je považovaná za veľmi nádejnú.